Úvodná kapitola knihy Genezis, ktorá hovorí o stvorení sveta, je jednou z najkrajších, no zároveň najkontroverznejších častí celej Biblie. Dnes sa pozrieme na to, ako Boh stvoril svet za sedem dní, ako je opísané v prvej knihe Mojžišovej.
1. kapitola Genezis opisuje stvorenie sveta v priebehu šiestich dní, s tým, že siedmy deň bol dňom odpočinku.
Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň.
Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd. Tak učinil Boh oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A stalo sa tak. Boh pomenoval oblohu nebom. A bol večer a bolo ráno: druhý deň.
Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak. Boh pomenoval súš zemou a nahromadené vody pomenoval morom. Boh videl, že to bolo dobré. Potom riekol: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenoplodné byliny a ovocné stromy rozličného druhu, čo rodia na zemi ovocie, v ktorom je ich semeno! I stalo sa tak. Zem vydala sviežu zeleň, semenoplodné byliny rozličného druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozličného druhu. I videl Boh, že to bolo dobré. A bol večer a bolo ráno: tretí deň.
Potom riekol Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci a nech budú znameniami na určovanie období, dní a rokov. Nech budú svetlami na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem! I stalo sa tak. Boh učinil dve veľké svetlá: väčšie svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie svetlo, aby vládlo nad nocou; a aj hviezdy. Boh ich umiestnil na nebeskú oblohu, aby osvetľovali zem, aby vládli nad dňom aj nocou a aby oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že to bolo dobré. A bol večer a bolo ráno: štvrtý deň.
Potom riekol Boh: Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. Vtedy stvoril Boh veľké morské zvieratá a všetky živé tvory rozličného druhu, čo sa hýbu a ktorými sa víria vody; aj všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. I požehnal ich Boh hovoriac: Ploďte a množte sa a naplňte morské vody. I vtáctvo nech sa rozmnoží na zemi. A bol večer a bolo ráno: piaty deň.
Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak. Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak. A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň.
Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje. Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. Tak vznikli nebesá a zem, keď boli stvorené.
Interpretácia siedmich dní stvorenia
Existuje mnoho rôznych interpretácií toho, ako chápať týchto sedem dní. Niektorí veria, že ide o doslovných 24-hodinových dní, zatiaľ čo iní ich chápu ako dlhšie časové obdobia alebo metaforické znázornenie Božieho stvoriteľského diela. Dôležité je si uvedomiť, že biblický text nie je vedeckou správou, ale skôr teologickým vyjadrením o vzťahu Boha a stvorenstva.
Úvodom Pentateuchu, a tak i celého Písma, je nádherná rozprava o tom, ako Boh svojím všemohúcim slovom stvoril svet a ako ho za šesť dní (hexaemeron = héx ,šesť' a heméra ,deň') usporiadal a upravil. Svätopisec krátko, ale výstižne pripisuje vznik celého sveta jedinej príčine, Bohu, pôvodcovi všetkých jestvujúcich vecí. Pri čítaní biblického textu si treba uvedomiť, že nie je vedeckou správou, že je plný symbolickej reči, ktorú je potrebné exegeticky správne vyložiť, a že jeho rozprávanie nie je „lineárne“, ale sa v ňom prekrývajú rozličné vrstvy, literárne druhy, historické epochy a rôzne druhy reality.
Preto treba pamätať na „literárny zmysel“ jeho textu, na zmysel, aký mu dal cez výrazové prostriedky ľudského autora jeho pôvodný autor - Boh: „Keďže však vo Svätom písme Boh prehovoril prostredníctvom ľudí a ľudským spôsobom, aby vysvetľovateľ Svätého písma dobre pochopil, čo nám chcel Boh povedať, musí pozorne skúmať, čo vlastne mali svätopisci v úmysle vyjadriť a čo Boh uznal za dobré prejaviť ich slovami. Aby sme zistili úmysel svätopisca, treba si okrem iného všímať aj literárne druhy“.
„Na počiatku“ rozumej na počiatku času, na začiatku Božej činnosti navonok. Predtým nejestvovalo nič, okrem Boha. „Stvoril“, hebr. ,bará‘, t. j. urobil z ničoho. Sloveso v tejto forme vyjadruje výhradne činnosť Božiu, a to nezávislú od hmoty. „Boh“, ktorého nik nestvoril, lebo on má príčinu svojho bytia v sebe samom, je večný. - „Nebo a zem“ - tieto slová tu značia svet, vesmír.
„Zem“ tu znamená zemskú prahmotu. O Bohu hovorí Božie zjavenie väčšinou obrazným spôsobom, vlastným človeku tých čias, a potom ľudská reč nemá vyjadrovacie prostriedky, primerané Božej skutočnosti. Stvorenie všetkých vecí je dejinnou skutočnosťou; spôsob, ako sa nám podáva, je literárno-umelecký. Vrcholom Božieho stvoriteľského činu je človek. Svätopisec nám však nepodáva vedecké vysvetľovanie o vývine sveta, ale vychádza z predstáv, ktoré boli bežné v čase, v ktorom žil, keď sa zem pokladala za stred vesmíru.
Tma sa odstraňuje stvorením svetla. Svetlo bolo stvorené v prvý deň, hoci svetelné zdroje zaujmú svoj priestor len vo štvrtý deň. Svetlom sa začína nový poriadok na svete. Aké svetlo má na mysli svätopisec, nevedno. - Boh dáva stvoreným veciam mená. To značí, že všetko, čo stvoril, je v jeho moci a od neho závislé. Boh zapája nespútané vody do svojho diela stvorením „oblohy“, ktorá má za úlohu oddeľovať vrchné vody od spodných. Božím zásahom dochádza k rozčleneniu na zemi a k vzniku vegetatívneho života. Pevná zem je oddelená od vôd.
Rozpor medzi biblickým poradím stvorenia a evolúciou
Biblické podanie stvorenia a evolučné domnienky sa v niektorých bodoch rozchádzajú. V knižke, z ktorej som čerpal, je uvedené zaujímavé porovnanie biblickej pravdy o stvorení s ľuďmi vymyslenou evolučnou teóriou:
| Biblické podanie stvorenia | Evolučné domnienky |
|---|---|
| Zem pred slnkom a hviezdami | Hviezdy a slnko pred Zemou |
| Zem pôvodne pokrytá vodou | Zem bola guľou žeravej taveniny |
| Najprv oceány, potom súš | Najprv súš, potom oceány |
| Život vznikol na súši | Život vznikol v mori |
| Rastliny skôr než slnko | Rastliny sa objavujú dlho po slnku |
| Najprv vtáky, potom štvornožci | Vtáky vznikli z pozemských živočíchov |
| Najprv veľryby, potom pozemská zver | Najprv pozemská zver, potom veľryby |
Evolúcia prispôsobuje veci, aby vylúčila Boha, ale On to zámerne stvoril v takom poradí, v akom to stvoril, lebo chcel, aby si ľudia uvedomili, že ich poznanie nikdy nebude také, ako to Božie, všimnite si, aký úžasný je Boh, evolúcia = ľudský výmysel, ktorý sa snaží vyhnúť Bohu.
Dôležité je si uvedomiť, že cieľom knihy Genezis nie je poskytnúť vedecký opis stvorenia, ale skôr teologické posolstvo o Bohu ako Stvoriteľovi a o jeho vzťahu k stvorenstvu. Bez ohľadu na to, ako interpretujeme sedem dní stvorenia, je dôležité si uvedomiť, že Boh je Stvoriteľom všetkého a že všetko, čo stvoril, je dobré.
Človek je vrcholom stvorenia. Pri stvorení predchádzajúcich tvorov Boh „povedal, a stalo sa“ (3, 6, 9, 11, 14, 20, 24). Pred stvorením človeka predchádza akási úvaha, porada Boha so sebou. Už z toho možno tušiť, aká bude hodnota človeka. Lenže ju bude ešte väčšmi vidno z toho, že človek bude stvorený na obraz Boží. „Urobme človeka na náš obraz“ - v množnom čísle môže znamenať slávnostný spôsob Božieho uvažovania, alebo že sa Boh rozhodoval pred celým nebom. - „Na náš obraz“ by mohlo znamenať fyzickú podobnosť, aká bola medzi Adamom a jeho synom (5, 3), preto sa dodáva „a podľa našej podoby“, čo odlišuje človeka od všetkých ostatných živočíchov a predpokladá podobnosť s Bohom v inteligencii, vo vôli, v moci; človek je osoba.
Ako vo v. 22 „požehnáva“ Boh zvieratá, tak aj tu „požehnáva“ prvých ľudí. Požehnanie sa vzťahuje na ich množenie. Človek a zvieratá dostávajú od Boha moc, aby sa obnovovali a rozmnožovali a takto zachovali natrvalo svoj rod. Boh tu prepožičiava tvorom svoju tvoriteľskú moc.