Krstom sme dostali účasť na živote Božej milosti a začal sa proces obnovy našej padnutej prirodzenosti. Duch Svätý a jeho sväté pôsobenie majú podstatný vplyv na našu „obnovu“. V tomto článku zodpovedáme na dôležité otázky o Duchu Svätom: Ako robiť len to, čo chce Boh? Ako koná Duch Svätý? Akým spôsobom máme kráčať po duchovnej ceste? Ako rozlíšiť, či sú charizmy Ducha Svätého pravdivé?
Ako koná Duch Svätý?
Neviditeľného Boha môžeme poznať podľa toho, ako sa prejavuje navonok. Napríklad, viditeľne sa prejavuje v stvorených veciach, ktoré sú viditeľnými vonkajšími známkami pôsobenia neviditeľného Boha v stvorenom svete. Podobne je to s pôsobením Ducha Svätého a jeho milosti v človeku, ktorý sa navonok prejavuje skrze určité „známky“. Ak vychádzame z toho, že dokonalosť spočíva v láske - a to preto, lebo „Boh je láska“ a my sme stvorení na jeho obraz a podobu -, tak prvou známkou prítomnosti Ducha a jeho pôsobenia v srdci človeka je láska.
Tento pojem je však veľmi široký. Preto sa od začiatku za najvyšší stupeň lásky považovala mučenícka smrť podstúpená z lásky ku Kristovi, vychádzajúc pritom z Ježišovho výroku: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13). Nie všetci však sú povolaní k tomuto prejavu lásky; ako oni vydajú svedectvo o prítomnosti Ducha lásky v ich srdciach? „Skrze vieru a neporušený život,“ hovorí sv. Irenej. Bez Božej milosti nemožno v úplnosti zachovávať mravné zákony. Treťou neklamnou známkou prítomnosti Ducha Svätého je to, keď má niekto správne svedomie, citlivé a pohotové pre všetko dobré.
Môžeme obrazne povedať, že človek, v ktorom je Duch Svätý činný, „má nos“ na to, čo je dobré a čo zlé, ba má schopnosť rozlišovať ľudí - rozozná, či je človek na správnej alebo nesprávnej ceste. Napokon je to schopnosť vidieť svoj vlastný hriech. Dielom Ducha Svätého podľa Ježišových slov je okrem iného i to, že „ukáže svetu, čo je hriech“ (Jn 16, 8). Človek trpiaci na následky dedičného hriechu, podobne ako Adam a Eva v raji po páde do hriechu, má tendenciu obviňovať zo zlyhania druhého. Aj podľa Ježišových obrazných slov, človek trpí slepotou voči prítomnosti brvna vo vlastnom oku, hoci smietku v oku blížneho odhalí ihneď. Duch Svätý vedie k pôvodnej pokore, ktorá v pravde vidí svoj hriech a je ho schopná uznať pred Bohom i druhým človekom. Svätí starci považovali túto schopnosť za autentickejšiu známku Ducha, než schopnosť kriesiť mŕtvych.
Mimoriadne prejavy Ducha Svätého
David Wilkerson-Spoznávanie Ducha Svätého
Varovný je text Písma, v ktorom Ježiš hovorí: „Mnohí mi v onen deň povedia: ´Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Uvedený text Písma, ako aj zdravá tradícia Cirkvi nás vystríha pred opovážlivým vyhľadávaním mimoriadnych darov Ducha (porov. LG 12), ako aj pred ľahkoverným prijímaním rôznych zjavení, či videní. Cirkev nám odporúča zdržanlivosť. Prečo? Jednak môže ísť o podvrh Zlého ducha, ale tiež o psychickú labilitu dotyčného „vizionára“.
Druhou vecou, ktorú nakoniec spomeniem, sú tzv. gnostici. Oni rozdelili ľudí do troch skupín: na ľudí hmotárskych, na ľudí s duševnými záujmami a napokon na tých, ktorí sú skutočne duchovní. Podľa nich boli skutočne duchovnými ľuďmi tí, ktorí dospeli ku gnóze, t.j. k vyššiemu poznaniu božských vecí. Svätý Irenej im vytkol omyl, ktorého sa dopúšťali: Ľudí nemožno deliť na skupiny tak, aby jedni boli zásadne a trvale vyšší než druhí. Kristus sľúbil Ducha Svätého všetkým kresťanom, duchovnými môžu byť teda všetci.
Duch Svätý je treťou Božskou osobou Trojjediného Boha. Jeho konanie nemusí byť vždycky v podobe ohňov, bleskov, či iných mystických zážitkov ako si často myslíme. Duch Svätý vo väčšine prípadov koná práve cez jednoduché osoby, skrze ktoré dostaneme odpoveď na to, čo sa pýtame. Je viac, než dôležité prosiť Pána o dar duchovného rozlišovania, pretože nie v každej situácii je to práve Duch Svätý, ktorý koná. V dnešnej dobe viac ako inokedy musíme pozorne rozlišovať, či ide o konanie Ducha Svätého alebo o prefíkanosť satana, ktorý pozná Božie Slovo dokonalejšie ako ktorýkoľvek človek.
Preto, keď niekto cituje Bibliu, neznamená to, že pochádza od Boha a vládne v ňom pravdivý duch. V dnešnom čase sú po svete rôzne denominácie a na ich estrádach padajú na zem celé zástupy ľudí. Je veľmi náročné sa zorientovať, pretože každý má svoju pravdu. Existuje ale jedno zásadné kritérium, vďaka ktorému zistíme, či ide o konanie Ducha Svätého: Tam, kde je Panna Mária, tam je Duch Svätý. Kde Panna Mária skutočne prebýva, vtedy Ona svojim bytím zabráni tomu, aby bol Duch Svätý zosmiešňovaný. Modlime sa za dar duchovného rozlišovania, pretože je to najväčší dar, ktorý nám Duch Svätý môže dať.
Je dôležité, aby sme boli tými, akými nás chce mať Boh a nie takí, akí chceme byť my sami. Je veľa neporozumenia a je veľa ľudí, ktorí idú zlou cestou, pretože robia to, čo sa im zdá dobré a tiež to, čo sa im zdá, že je Božie, ale v skutočnosti to s Bohom nemá nič spoločné. Nie všetci môžu slúžiť všetkým - jedni slúžia v slove, ďalší v spovedniciach, iní vedia organizovať. Keď sa rozhodneme robiť to, čo chce od nás Boh, ak si vyberieme Ducha Svätého - vyberáme si, že sa musíme dať celý. Ak chceme byť opravdiví ľudia Ducha Svätého, musíme byť spojení s Cirkvou a jej tradíciou. Ak toto všetko zachováme, prenasledovanie bude vpísané do našej duchovnosti.
,,Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. Ludmiłe Krakowieckej, poľskej mystičke, povedal Pán Ježiš v roku 1950 pred druhým Vatikánskym koncilom: ,,Moja dcéra, prichádza jar národov po zimných nociach, keď satan zmenil nenávisťou ľudské srdcia. Láska sa budí ako kvet, ako celá príroda. Uvidíš, akým plameňom naplní ľudské srdcia, stanú sa živými pochodňami lásky. Duch Svätý - duch lásky, začína svoje sväté kráľovstvo v srdciach ľudí - je spojený so svojou Nevestou Presvätou Matkou a Pannou, a skrze Ňu a s Ňou zasieva do duší úžasný jarný zásev na Božej roli. On už koná ako nekonečný kráľ.
V roku 1952, kedy ešte nikto o koncile nehovoril, Ludmiła píše, čo jej povedal pán Ježiš: ,,To, čo prežívajú niektoré duše ako nové zjavenie - je to nové svetlo (nové svetlo na Ducha evanjelia), skrze svoju aktuálnosť. Ale celá pravda bola mnou už vypovedaná a vo väčšine zapísaná cez evanjelistov. Zanechal som vám možnosť prečítať to, čo vám nechali moji učeníci, aby ste nemuseli odísť od istoty mojej pravdy. Pre každé storočie a každé časy, Duch Svätý odcloní to, čo máte v danom čase poznať a uviesť do života. Ak sa bojíme, Duch Svätý v nás nemôže konať. Svätý Maximilián Kolbe povedal: ,,Odvaha nie je to, že necítim strach. Odvaha slúži na uznanie toho, že je niečo dôležitejšie ako strach.“ Ak sa bojíme, vtedy nemôžeme byť slobodní, pretože nás zväzuje strach.
Mnoho ľudí zažije po duchovných obnovách/cvičeniach obrátenie, no nevedia, čo majú robiť ďalej. Samotné obrátenie je moment, kedy sa obrátime k Bohu a začneme duchovnú púť. To, že ľudia pri obrátení dostanú dotyk Ducha Svätého, neznamená, že dosiahli vrchol duchovného života, je to len začiatok. Obrátení ľudia, no i všetci, ktorí túžia kráčať za Kristom musia premýšľať, za akými duchmi idú a čo majú v srdci - či tam je Boh, Eucharistia, Panna Mária, viera v Cirkev alebo pýcha a tým pádom aj diabol. Mystici hovoria, že po obrátení musí prísť proces očistenia, potom musí prísť čas osvietenia a napokon čas zjednotenia. Bez procesu očistenia nedokážeme napredovať ďalej. Počas týchto troch etáp (očistenie, osvietenie, zjednotenie) prichádzajú momenty, kedy všetko strácame - Pannu Máriu, Ježiša, svoje pocity, vnuknutia, radosti.
Čo ľudia potom urobia? Búria sa a chcú sa vrátiť k starému spôsobu života. Nevedia, že to je len etapa, ktorú Boh dáva z lásky, aby ich mohol ďalej viesť. Sú to momenty očistenia duše. Dnes sa mnohí pokúšajú obísť tieto etapy obrátenia a prijatia Ducha. Jedinou skratkou a jediným spôsobom ako sa rýchlejšie dostať k zjednoteniu sa s Ježišom, je úcta k Panne Márii a zverenie sa Jej. Panna Mária nás bude viesť po pevnej a istej ceste. ,,Úcta Najsvätejšej Panny, ktorá vedie ku Kristovi, je krátkou cestou. Preto idúc po nej, nezablúdiš. Kráča sa po nej s väčšou radosťou a ľahkosťou, s väčšou rýchlosťou, vďaka dôvere voči Márii a v závislosti na Nej, sa v krátkom čase dostávame ďalej.
,,Ak ideš za Máriou, nezídeš z cesty. Ak sa ku Nej modlíš, nestratíš nádej. Ak rozmýšľaš o Nej, nepomýliš sa. Ak sa Jej budeš pridŕžať, nezahynieš. Keď ťa Ona stráži, neboj sa. Keď ťa bude viesť, neunavíš sa. Ak v našej duši naozaj koná Duch Svätý, nesmieme ostať ako batoľatá a piť len mlieko, ale musí prísť proces, v ktorom sa začneme pripodobňovať Kristovi a prijímať už solídnu potravu. My na zemi nikdy nedokážeme to, že budeme úplne podobný Kristovi, ale v tom procese pripodobňovania sa Ježišovi, sa musíme dostať do bodu, kedy zmeníme svoj život - prestaneme preklínať, zbavíme sa závislostí. ,,Dary Ducha Svätého bezprostredne posilňujú duše, vedú ich k práci na čnostiach.
Znaky prítomnosti Ducha Svätého
Aké sú znaky prítomnosti Ducha Svätého medzi nami a ako vieme, že konáme pod jeho vplyvom?
- Vďačnosť: Jedným z dôkazov prítomnosti Ducha Svätého v našom živote je prežívaná vďačnosť za všetko, čo sme dostali. Je to akoby vnútorný zrak, ktorým vidíme dary, ktoré sme nemuseli dostať a ktoré máme. Je zvláštne, s akou samozrejmosťou prijímame dary, ktoré sme dostali úplne zadarmo. Ide o materiálne dobrá, ale i nadanie, schopností a rôzne talenty, ktoré môžeme vlastným úsilím rozvinúť, ale ktoré by bez jeho darovaného základu nejestvovali. Ľudia si obyčajne všimnú hodnotu daru, ktorý dostali, až vtedy, keď oň prídu. Často až strata týchto hodnôt nás upozorní na cenu, ktorú mali pre náš život.
- Vytrvalosť: Vytrvalosť je ďalším indikátorom prítomnosti Ducha Svätého. Nemálo dobrých predsavzatí končí v nerealizovanej podobe. Zostanú jednoducho len ako dobrá idea, ktorá však nikdy nedosiahne svoje naplnenie v konkrétnom skutku. Vytrvalosť sa viaže i na schopnosť prekonávania prekážok - vonkajších i vnútorných. Akákoľvek činnosť, ktorá po čase prináša dobré ovocie, nejestvuje bez prekážok. I v duchovnej oblasti je to podobne. Vytrvalosť v dobrom prináša postupne čnosti a stane sa akoby druhou prirodzenosťou. Naopak, nedostatok vytrvalosti prináša nečnosti, zlé návyky a často neschopnosť prekonávať i malé prekážky. Vytrvalosť súvisí s darom sily, ktorý posilňuje našu vôľu. Zveľaďuje v nás čnosť zmužilosti, ktorá však nemá nič spoločné s tvrdosťou či necitlivosťou.
- Hlbšie poznanie právd: Prítomnosť Ducha Svätého sa spája i s hlbším poznaním právd, na ktoré vlastným intelektom nestačíme a ktoré nás jednoducho presahujú. Sv. Hypolit Rímsky hovorí, že nikto nie je schopný objasniť tajomstvá, ak jeho myseľ neosvieti Duch Svätý. On nám pripomína a učí to, čo je potrebné. Sem patrí i poznanie, ktoré sa vymyká bežným spôsobom rozumového poznania, ako napríklad kardiognózia. Samozrejme, že tento dar nie je bežný. Oveľa bežnejší, ktorý s ním súvisí, je dar rozlišovania. Ide o spoznanie ducha malých rozhodnutí, ktoré však majú veľké dôsledky. Koľkým ťažkostiam a neraz i tragédiám by sa dalo vyhnúť, keby sme disponovali týmto darom Ducha Svätého.
- Múdrosť: Ďalším indikátorom prítomnosti Ducha Svätého je múdrosť. Je to schopnosť správne chápať zmysel života a mať ho neustále na zreteli. Človek obdarený týmto darom akosi vníma Božiu prítomnosť i počas bežného dňa a v bežných udalostiach. Bez tohto vnímania človek často zamieňa stvorenie so Stvoriteľom, žije úplne profánnym spôsobom života. Svoj cieľ vidí v užívaní príjemných vecí.
- Modlitba: Viacerí autori sa zhodujú na tom, že prítomnosť Ducha Svätého je úzko spojená s modlitbu. Všade tam, kde sa ľudia usilujú o úprimnú modlitbu, je prítomný Duch Svätý. Akákoľvek modlitba zvoláva jeho prítomnosť. Hovorí, že každý rozhovor s Bohom predpokladá istý druh inšpirácie, ktorú spôsobuje práve Duch Svätý. Prostredníctvom takejto modlitby človek neraz zažije dotyk milujúceho Boha Otca, ktorý vždy zanechá trvalé stopy v živote človeka.
Vzývanie Ducha Svätého môže byť príležitosťou pre všetkých nás všimnúť si jeho prítomnosť i v našom živote, rozpoznať ho v našej schopnosti ďakovať za prijaté dary, vo vytrvalosti, v správnom rozlišovaní, v životnej múdrosti a v našich modlitbách.
Úloha Ducha Svätého
Úlohou Ducha Svätého je svedčiť o Ježišovi Kristovi, odhaľovať pravdu, viesť veriacich a pripomínať im Ježišove učenie. Duch premieňa charakter veriacich, aby sa viac podobali Bohu. Výsledkom je v ich živote ovocie Ducha Svätého: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a sebaovládanie.
| Ovocie Ducha Svätého |
|---|
| Láska |
| Radosť |
| Pokoj |
| Trpezlivosť |
| Láskavosť |
| Dobrota |
| Vernost |
| Miernosť |
| Sebakontrola |
Duch Boží zohráva svoju úlohu aj v živote neveriacich. Žijeme v časoch, keď sú ľudia k pravde skeptickí a majú sklon myslieť si, že nič nie je definitívne, že pravda sa zakladá len na vzájomnej dohode alebo na tom, čo práve chceme. Kto nám však dáva spoznať, že Ježiš je Slovo pravdy, jednorodený Syn Boha Otca? Práve Duch Svätý, dar vzkrieseného Krista, nám teda dáva spoznať Pravdu.
Duch Svätý nás potom privedie nielen k stretnutiu s Ježišom, s plnosťou Pravdy, ale priam „doprostred“ tejto Pravdy. Duch nám dáva vstúpiť do stále hlbšieho spoločenstva s Ježišom; darúva nám poznanie Božích vecí. Toto nemôžeme dosiahnuť len našimi silami. Ak nás Boh vnútorne neosvieti, naše kresťanstvo bude povrchné. Tradícia Cirkvi hovorí, že Duch pravdy koná v našom srdci tak, že v ňom vzbudzuje „zmysel pre vieru“ (sensus fidei), prostredníctvom ktorého Boží ľud, pod vedením Magistéria, bez omylu prijíma odovzdanú vieru, hlbšie do nej preniká so správnym úsudkom a plnšie ju uvádza do života.