Príbeh sa začal pred viac ako 2000 rokmi. Ježiš, jednoduchý učiteľ z Galiley, sa stal známym tým, že uzdravoval chorých a učil s neobyčajnou autoritou. Prijímal bohatých a vplyvných, ale aj prostitútky a chudobných na okraji spoločnosti. Správy o ňom sa šírili rýchlo.
Via Dolorosa v Jeruzaleme
Prečo bol Ježiš odsúdený?
Ježiš spochybňoval náboženské autority. Vyčítal im pokrytectvo, tvrdosť a osobné finančné zisky. Odmietal prísny systém pravidiel, ktorý sa stal dôležitejším než milosrdenstvo a láska. Napríklad raz v sobotu uzdravil muža, ktorý nedokázal 38 rokov chodiť. Farizeji boli pobúrení, že „pracoval” práve v deň, keď židia nesmeli v podstate nič robiť.
No najväčším „zločinom” bolo, že sa nazýval Božím Synom a tvrdil, že má moc odpúšťať hriechy. To považovali židia za rúhanie. Rimanov zas znepokojoval jeho rastúci vplyv. Spolu ho preto zatkli a odsúdili Ježiša na smrť.
Ako zomrel Ježiš na kríži?
Ježišova smrť bola mimoriadne krutá. Vojaci mu na hlavu nasadili tŕňový veniec a zbičovali ho koženým remeňom s ostrými hrotmi. Nakoniec ho pribili na kríž, kde jeho život ukončilo udusenie a zlyhanie srdca. Rímsky vojak mu kopijou prepichol bok, aby sa uistil, že je mŕtvy.
Ježiš však vopred povedal, že položí svoj život dobrovoľne: „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.” Konal s jasným zámerom. Bol to jeho plán.
Ukrižovanie Ježiša Krista
Prečo zomrel Ježiš?
Ježišova smrť má hlboký teologický význam, ktorý je pre kresťanov kľúčový. Dva hlavné dôvody Ježišovej smrti sú:
- Aby ukázal, že je naozaj Boh
Ježiš viackrát predpovedal svoju smrť aj zmŕtvychvstanie. Netvrdil, že jedného dňa sa reinkarnuje. Ale že o tri dni vstane z mŕtvych. A presne to sa stalo. Jeho hrob strážili vojaci, ale na tretí deň bol prázdny.
Počas nasledujúcich 40 dní sa Ježiš stretol so svojimi najbližšími priateľmi aj stovkami nasledovníkov. Živý, hmatateľný, skutočný. Dokázal tým, že ako Boh má skutočne moc nad životom a smrťou.
- Aby zaplatil za naše zlyhania
Každý z nás robí chyby. Veci, ktoré ničia naše vzťahy, nás samých. Biblia ich nazýva hriechmi. Tieto hriechy nás oddeľujú od Boha a vedú k smrti.
Za dávnych čias preto Boh prikázal, aby Židia raz do roka symbolicky obetovali baránka na odpustenie hriechov. Baránok zomrel namiesto nich. Keď prišiel Ježiš, prorok Ján Krstiteľ o ňom povedal: „Hľa, Boží baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“
Ježiš zomrel na kríži, aby sme my nemuseli. Vzal na seba trest, ktorý patrí nám. Nie preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, lebo nás miluje. Vďaka nemu sme dostali milosť a šancu na večný život v Božej blízkosti.
Význam Ježišovej smrti pre súčasnosť
Čo od teba teraz Ježiš žiada? Aby si mu to splatil? Nie. To nikdy nedokážeš. Chce len, aby si uveril, že sa obetoval aj za teba a prijal jeho odpustenie ako dar.
Mnohým sa to zdá príliš jednoduché. Chcú nájsť vlastnú cestu k Bohu a zaslúžiť si jeho odpustenie dobrými činmi. No Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.” Ježiš nevzal na seba iba trest za náš hriech. Odstránil aj prekážku, ktorá stála medzi nami a Bohom.
Predstav si, že ti niekto nielen odpustí obrovský dlh, ale daruje ti aj všetko, čo má. Taký je Boh. Odpustenie, zmierenie, nový začiatok - to všetko máš v Ježišovi.
Chceš prijať Ježiša a všetko ostatné spolu s ním? Stačí to povedať Bohu jednoducho:
Ježiš, ďakujem, že si za mňa zomrel. Prosím, vstúp do môjho života. Odpusť mi. Veď ma a ukáž mi, ako žiť s tebou. Ďakujem za tvoju lásku a prijatie. Amen.
Rozhodnutie je na tebe. Ježiš urobil všetko.
Posledné slová Ježiša Krista na Kríži
Na posledné dni Veľkého týždňa vám chcem ponúknuť zamyslenia o siedmich posledných slovách - vetách, ktoré povedal Pán Ježiš na kríži, ako ich máme zaznamenané v evanjeliách. Už v druhom storočí boli snahy zoradiť Ježišove posledné slová a výroky tak, aby na seba nadväzovali. V stredoveku sa na túto tému vytvárali modlitbové a liturgické pobožnosti. K týmto slovám napísal komentár napr. sv. Bonaventúra (1221-1274). Aj dnes bývajú tieto pobožnosti a zamyslenia súčasťou veľkopiatkových modlitieb pri Božom hrobe. Budem sa držať tradičného, ustáleného poradia Ježišových výrokov. Tieto slová sú adresované všetkým.
- Prvými slovami na kríži sa Ježiš s prosbou obracia na svojho Otca: „Otče, odpusť im...“.
- „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
- „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
- „Žena, hľa, tvoj syn!“
- „Žíznim.“
- „Je dokonané.“
Golgota - miesto ukrižovania
Kde sa nachádza? ktorý sa tu, na tomto mieste - a to je niečo úchvatné!!! Golgota (gréc. Γολγοθᾶ; aram. גלגלתא - Gulgalta; lat. Calvaria - Kalvária) v preklade znamená Lebka. Je to miesto na ktorom bola 3. apríla roku Pána 33 ukrižovaná nekonečná Láska - Bohočlovek Ježiš Kristus.
Poloha Golgoty sa traduje od staroveku. Podľa starej kresťanskej tradície, ktorú spomína už v 3. storočí Origenes, odvolávajúc sa na staršiu tradíciu židovskú, Spasiteľov Kríž bol vztýčený nad lebkou (hrobom) prvého človeka - Adama.
Skalná hora Golgota bola neskôr zabudovaná do vnútra Baziliky Božieho Hrobu, v ktorej sa dodnes nachádza. V súčasnosti zo skalnej hory Golgoty zostal asi 7 m dlhý, 3 m široký a 4, 80 m vysoký kus skaly.
Kaplnka Adama so skalnou puklinou v nej, nachádzajúca sa v Jeruzaleme, v Bazilike Božieho Hrobu, presne pod Golgotou.
Ako bolo už uvedené vyššie, podľa starodávnej kresťanskej tradície Spasiteľov Kríž bol vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama. Pútnik, ktorý bol v Jeruzaleme v Bazilike Božieho Hrobu si asi všimol pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol.
Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva.
Svätý Peter a Svätý Pavol
Obidvaja apoštoli podľa tradície zomreli mučeníckou smrťou v Ríme, v ten istý deň, pravdepodobne okolo roku 67. Svätý Peter bol ukrižovaný dolu hlavou na Vatikánskom vŕšku. Svätý Pavol bol ako rímsky občan sťatý pri Ostijskej bráne, pochovaný je v Bazilike sv. Pavla v Ríme. Svätého Petra neskôr pochovali v bazilike, ktorú na mieste jeho umučenia dal postaviť cisár Konštantín. O živote a pôsobení sv. Petra a Pavla sa zachovalo pomerne veľa údajov a informácií v evanjeliách, v knihe Skutky apoštolov a v spisoch cirkevných otcov.