Otázka rozlišovania Božieho hlasu a povolania je dôležitá pre mnohých veriacich. Ako počuť a správne rozoznať Boží hlas? Ako sa rozhodnúť, či je človek povolaný ku kňazstvu? Tento článok sa zaoberá týmito otázkami a ponúka rady a úvahy pre tých, ktorí hľadajú svoju cestu.
Rozlišovanie Božieho hlasu
Na prvom mieste určite nie žiadať nejaké znamenie, i keď aj tie nám Pán niekedy dáva. Boh nám dal rozum a všetky naše schopnosti. V prvom rade tie máme využiť na spoznanie a rozlíšenie Božej vôle. Akú túžbu nachádzam vo svojom vnútri? Viem si predstaviť slúžiť ľuďom ako kňaz? Poznám príklady kňazov? Čo presne ma na ich živote priťahuje? Pre dobré rozlišovanie môžem aj niečo konkrétne urobiť. Môžem sa ísť poradiť so skúseným kňazom, najlepšie s viacerými kňazmi. Môžem ísť na duchovnú obnovu a tak venovať čas modlitbe. Je dobré aj vedieť, ako ma v tomto smere vidia ľudia okolo mňa - tí, ktorí ma dobre poznajú.
V prípade povolania ku kňazstvu či k zasvätenému životu nás Pán vždy volá cez Cirkev a do služby v Cirkvi. Absolútnu istotu v akomkoľvek rozhodnutí budeme mať len ťažko. Boh nám totiž vždy necháva slobodu. Očakáva naše rozhodnutie, ktoré je vždy aj rozhodnutím viery.
Mgr. Pavol Mikula, rektor Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda, hovorí: "Vždy sa poteším, keď vidím, že mladý človek si kladie otázku o povolaní. Znamená to, že sa otvára pre hľadanie Božej vôle vo svojom živote. V skutočnosti je to základný postoj, o ktorý by sme sa mali snažiť všetci, nielen mladí a nielen v súvislosti s jedným, i keď vážnym rozhodnutím."
Ako sa teda rozhodovať?
- Je to, čo sa chystám urobiť, v súlade s mojimi predošlými rozhodnutiami?
- Čo potvrdzuje moje rozhodnutie?
- Pomáha to môjmu osobnému duchovnému rastu vo svätosti a k vnútornému obráteniu?
- Čo na to hovorí moje srdce?
- Je to v súlade s Božím zákonom, ako ho zjavuje Sväté písmo, Tradícia a učenie Cirkvi?
Boh sa s nami nehrá na schovávačku.
Ako spoznať svoje Božie povolanie: Aký je Boží zámer pre môj život?
Skúsenosti a rady
Ak naozaj cítiš, že ťa Boh volá do tohto dobrodružstva, skús najprv len prerušiť štúdium na vysokej škole a ísť študovať do seminára do takzvaného „nultého ročníka“, ktorý slúži práve na rozlišovanie povolania. Myslím si, že toto je cesta. Za rok si človek veľa vecí uvedomí, prehodnotí a stále budeš mať ďalšie roky v seminári na rozlišovanie a utvrdenie sa vo svojom povolaní. Modli sa, popros ľudí v tvojom blízkom okruhu o modlitby, aby si dokázal kráčať v živote s istotou, že život s Bohom je jedno veľké dobrodružstvo. Žehnám veľa radosti na ceste nájdenia cesty v živote.
Z vlastnej skúsenosti ti radím - nevytváraj na seba tlak. Myslím si, že už to, že človek hľadá, je začiatok cesty a akokoľvek sa rozhodne, Pán mu požehná. Neočakávam, že mi Pán presne povie, čo mám robiť. Snažím sa robiť rozhodnutia, ako najlepšie viem, a zároveň sa za ne aj modliť. Vtedy viem, že ak sa už akokoľvek rozhodnem, určite to bude dobré.
Povolanie ku kňazstvu ako nadprirodzený jav
Na úvod musím s bázňou konštatovať, že povolanie ku kňazstvu je nadprirodzené, a preto tu možnosti psychológie narážajú na isté limitácie. Súčasne je nutné zdôrazniť, že nastavenie spoločnosti i osobnosť mladého človeka sa v priebehu posledných rokov výrazne zmenili. Vzhľadom na technologický pokrok vieme mnohé predvídať alebo zabezpečiť s istotou (napríklad kliknutím na obrazovke), preto túto istotu neraz implicitne očakávame i pri rozhodnutí.
Ak je povolanie aktuálne na úrovni „zdania“ a súčasne je akcentované nespokojnosťou na zvolenej vysokej škole, je veľmi vhodné s týmto „volaním“ nejaký čas ostať a overiť jeho stálosť. Veľké veci nevznikajú za noc.
C. S. Lewis v jednej zo svojich kníh píše: „Viera je umenie držať sa skutočností, ktoré rozum kedysi prijal, napriek meniacim sa náladám.“ Azda i povolanie by malo byť niečím, čo sa racionálne zdá byť dobrou voľbou, avšak pretrvá aj vtedy, keď to „necítim“. V čase rozlišovania je vhodné spytovať sa sám seba, aké zo svojich potrieb by som chcel naplniť v kňazstve a po čom skutočne túžim. V neposlednom rade môže byť veľmi nápomocné duchovné vedenie.
Hozeáš: Prorok lásky a Božieho povolania
Kniha Hozeáš nám poskytuje hlboký pohľad na Božiu lásku a povolanie. Hozeáš, prorok pred asýrskym zajatím, žil približne v 8. storočí pred Kr. v Izraelskom kráľovstve. Jeho proroctvo je preniknuté metaforou o manželstve medzi Bohom a Izraelom, kde nevera Izraela voči Bohu je prirovnávaná k nevere manželky voči svojmu manželovi.
Prorok ukazuje zvláštnym spôsobom modlárstvo Izraelovo. Boh prikáže Hozeášovi, aby si vzal za manželku smilnicu Gomer. Tak ako Hozeáš uzavrel manželstvo so smilnicou, tak uzavrel Hospodin zmluvu s Izraelom. Na druhej strane sa Hospodin zaviazal ochraňovať a žehnať Izrael. Ale Izrael porušoval zmluvu svojou neverou, modlárstvom, spoliehaním sa na cudzincami, sebectvom a nevďačnosťou.
Hozeášov príbeh je smutný, nekončí happy-endom. Gomer podvádza Hozeáša. Tak ako Izrael, ktorý mal príležitosť, Izrael Boha opustil, rýchle zabudli na sľuby a prísahy. Hozeášov príbeh nám pripomína, že Boh túži po zmierení a odpustení. Napriek našej nevere, Boh nás miluje a dáva nám novú šancu.
Význam mien Hozeášových detí
Hozeášovi a Gomer sa narodili tri deti, ktorých mená mali symbolický význam:
- Jizreel: Boh zaseje, Boh rozptýli, alebo Boh urobí plodným.
- Ló-rucháma: Neľutovaná, resp. tá, ktorú rodič neľutuje.
- Ló-ammi: Nie môj ľud.
Tieto mená symbolizujú Boží súd, ale aj nádej na obnovu. Vo vzdialenej budúcnosti však Izrael čaká obnova. Stále platia zasľúbenia dané Abrahámovi. Nemôže sa stať, že by ich nevera zmarila vernosť Božiu. Nech sa nestane! Tá stále trvá. Ak niekto tvrdí opak, nazýva Boha klamárom.
Kňazstvo ako služba a zodpovednosť
Kňazi majú v spoločnosti dôležitú úlohu. Majú slúžiť Hospodinovi, byť mu verní a slúžiť mu. Funkcia nie je ochrana pred zodpovednosťou. Čím vyššia funkcia, tým väčšia zodpovednosť.
Hozeáš vymenováva hriech nedbalosti. Ľud vedome zavrhol Boha a Jeho slovo. Prečo nieto známosti? Lebo ľud odmietol poznanie o stvorení, ktoré slúži ako dôkaz Božej existencie. Boh si vyvolil Izrael, aby im zjavil svoje pravdy a vyučoval svet o Božích pravdách. Ale oni si nepočínajú lepšie. Ich sláva sa zmenila na potupu ako následok ich ignorancie.
Výzva k pokániu
Boh nás vyzýva k pokániu. Musíme prejaviť skutočné výčitky svedomia a ísť teraz ku svätej spovedi. Pomôžte Mi, aby Som vás zachránil, deti. Ja Som Boh Otec, Stvoriteľ všetkých vecí.
Záver
Rozlišovanie povolania je proces, ktorý si vyžaduje modlitbu, rozhovory s duchovnými vodcami a úprimné hľadanie Božej vôle. Boh nám necháva slobodu rozhodnutia, ale zároveň nás vedie a podporuje na našej ceste. Nech nám Hozeášov príbeh pripomína, že Boh nás miluje a túži po našom zmierení, nech sme akíkoľvek neverní.