Aktivity po pôrode v prvom týždni: Skúsenosti a rady

Prvé týždne po pôrode sú náročné obdobie plné zmien a nových výziev. Dôležité je zamerať sa na svoje zdravie a zotavenie, ale aj na starostlivosť o novorodenca. Tento článok sa zameriava na aktivity, ktoré môžete vykonávať v prvom týždni po pôrode, s dôrazom na cvičenie, jogu a dojčenie.

Skúsenosti s pôrodom

Príbeh jednej mamičky, ktorá zažila rýchly pôrod: Na gynekológii ju presťahovali rovno do pôrodnice. Keďže ju v tom boku stále pichalo a bolelo to aj na dotyk, dali jej nejakú injekciu, ktorá to mala utlmiť. Našťastie zabrala a jej sa uľavilo. Už sa len čakalo, čo to spraví so začínajúcim pôrodom. Buď to rozbehne, alebo zastaví. Ibaže sa neudialo nič.

Doktorka odišla a nechala ju v rukách pôrodnej asistentky Evky Koreňovej. Tá ju umiestnila na pôrodnú sálu, kde čakala. Keďže sa nudila, odbehla si do izby po mobily aj po tablet, aby zabíjala vlečúci sa čas. S Evkou si povtipkovali, odpovedala jej na otázky, bola veľmi milá a ona v nej cítila veľkú oporu. Večer o desiatej jej mala zopakovať CTG, tak ďalej čakala.

O 21.47 zacítila prvú kontrakciu, o 21.50 ďalšiu a o 21.53 ďalšiu. To už do dverí vchádzala Evka natočiť záznam. Povedala som jej, že už začínam cítiť kontrakcie každé tri minúty. Zapla záznam a začala chystať veci na pôrod. Opýtala sa opäť na epidurálku. Vraj či som to spomínala doktorke, a keď som povedala, že áno, tak sa len usmiala, že nikto jej nekázal zobrať mi krv, aby sa spravili vyšetrenia. Opýtala sa, koľko také vyšetrenie trvá. Vraj hodinu…V tej chvíli sa s epidurálkou rozlúčila. Vedela som, že by mi ju nestihli dať, pretože pri Tomáškovi som pri trojminútových intervaloch kontrakcií do hodiny porodila.

V hlave som prepla na núdzový režim, ktorým som sa preorientovala na to, že to zvládnem aj bez nej. Psychika je pri pôrode veľmi dôležitá a vystresovaním by sa mohlo iba všetko skomplikovať. Kontrakcie veľmi rýchlo naberali na intenzite a ja som ich už dosť nahlas predýchavala. Evka išla skontrolovať krček, či mi ešte stihnú spraviť klystír. Keď mi o 22.08 povedala, že som otvorená na 8-9 cm, nechcela som tomu veriť. Veď to bola len pol hodina od začatia bolestí a už toľko? Potešilo ma to a snažila som sa pomedzi kontrakcie konverzovať, aby som tak nevnímala bolesť.

Keďže som potrebovala prejsť na pôrodný stôl, ľahla som si najskôr na bok a bolesť sa zdvojnásobila. To už som mala teda naozaj dosť. CTG záznam už nedokázal ani zaznamenať také kontrakcie, pretože siahali nad úroveň 130. Odpojila ma zo záznamu a prešla som na stôl. Ľahla som si a začalo ma napínať na vracanie. Dala mi do ruky takú kovovú misu, ak by som náhodou vracala, ale nestalo sa tak. Miesto toho som ju stláčala v rukách a mala som pocit, že ju pokrivím. Asistentka navrhla prasknutie plodových obalov, keďže sa tak samo neudialo a brzdilo to v prebiehajúcom pôrode. Upozornila ma, že kontrakcie sa zosilnia. To som si však nevedela ani predstaviť. Tak ich praskla a čakala som na kontrakciu. Prečítajte si tiež: Bonding - láska na prvý dotyk, Epidurálka - áno či nie?, Kúpanie novorodenca pri pôrode: Áno či nie?

Prvá rovnaká ako predošlé. No tá druhá… To už som mala potrebu kričať. Pri Tomáškovi som bola potichu, no teraz sa to nedalo. Evka zavolala doktorku a povedala, že ešte dve-tri také kontrakcie a budem môcť tlačiť. Nevedela som si predstaviť už ani jednu takú kontrakciu a ona, že dve-tri? Fuuuuu. Bolesť po kontrakcii sa už nekončila, iba sa mierne znižovala, ale ja som mala pocit, že trvá v kuse.

Doktorka pribehla raz-dva a ja som začala cítiť tlaky na konečník a bolesť v krížoch. Ani toto som pri Tomáškovi necítila. Doktorka povedala, že môžem tlačiť, tak som sa nadýchla a tlačilaaaaaa… Začala som lapať po dychu, no vraj mám ešte tlačiť, kým kontrakcia trvá, tak som znovu tlačila a vtedy som dole zacítila hlavičku. Ako som prestala tlačiť, cítila som, ako mi tam hlavička ostala akosi zakliesnená. Strašný pocit, akoby ma malo v tej chvíli roztrhnúť. Vtedy doktorka povedala: „A ona chcela epidurálku a pozrite, ako to rýchlo ide!“ „Ja ju ešte stále chceeeeeeem!!!“ zakričala som a sálou sa ozval smiech všetkých sestričiek. Nadýchla som sa a tlačila, čo mi sily stačili.

V tej chvíli smiech vystriedal plač. Ten nádherný plač novonarodeného bábätka, plač mojej malej Lucky. Na ten okamih nezabudnem. Bolo presne 22:55. „Je to dievčatko.“ Oznámila mi mladá sestrička, s ktorou som ešte v tej menej bolestivej fáze pôrodu vtipkovala, či náhodou niečo nedorástlo od posledného ultrazvuku. Hneď som ju poprosila, aby mi podala mobil, že si ju chcem odfotiť. Keď zbadala moju výbavu - dva mobily a jeden tablet, tak sa zasmiala, že ktorý mi má podať. : -) Jeden som zobrala a nastavila fotenie. Sestrička veľmi ochotne zobrala mobil a Lucku odfotila.

Položili mi ju na hrudník a prikryli plachtou. „Aká je maličká…“ povedala som a doktorka len dodala, že jej sa ani nezdá, že by bola maličká. Po chvíli ju zobrali odvážiť a odmerať a keď mi povedali, že váži 3 670 g a meria 51 cm, ostala som prekvapená. „Syn vám mal skoro o kilo menej a vám sa zdá maličká?“ zasmiala sa doktorka. Vôbec mi to tak nepripadalo a pritom bol naozaj rozdiel presne 900 gramov.

Lucku zobrali preč a mňa čakalo šitie. Spýtala som sa, či ma nastrihli, a vraj nie, ale že ma Lucka mierne natrhla. Rodila sa totiž v polohe letiaceho Supermana, s vystretou rukou rovno pred hlavičkou. Doteraz ju má otlačenú medzi obočím a mierne sploštený noštek. Možno preto som mala problém hlavičku vytlačiť.

Šitie som síce cítila, ale nebolo to nič strašné. Pár kozmetických štichov je len slabým odvarom tých posledných kontrakcií. Po pár minútach mi opäť doniesli Lucku na prvé dojčenie. Trošku mala problém sa prisať, ale nakoniec sa vďaka sestričke podarilo. V sále som ostala ešte asi dve hodiny a potom som sa presunula do izby. Prišla po mňa opäť Evka a tá keď videla, akým tempom som sa vybrala, len za mnou zakričala: „Bežíte ako srna, ani nestíham za vami. Akoby ste ani nerodili. Kiežby boli všetky rodičky ako vy!“ „Keby všetky mali taký pôrod ako ja, možno by aj ony tak utekali.“

Porodila som v podstate za hodinu. Tie prvé nebolestivé kontrakcie nerátam, pretože také som mala aj pri Tomáškovi celé dva mesiace a tak dlho som ho naozaj nerodila.

Prvý týždeň s novorodencom

Lucinka má presne jeden týždeň. Už štvrtý deň sme doma a pomaly si zvykáme. Najhoršie je, že ja aj Tomáško sme chorí. Mne sa ešte v pôrodnici zhoršila nádcha a dostala som aj rúško, aby sa náhodou Lucka nenakazila. S Tomáškom šiel Paľo k doktorke a tá bez váhania predpísala antibiotiká, vraj nemôže riskovať, že ju nakazí. Máme ho čo najviac od Lucky izolovať, to sa však v malom byte nedá. Zvlášť, keď on je z Lucky úplne bez seba, keby mohol, nosil by ju v kuse na rukách, hladkal a mojkal. V tomto je úplne úžasný a mne trhá srdce, keď mu to musím zakazovať. Bojím sa, že ho to pre to o chvíľu prejde a začne žiarliť.

No nemám na výber. Dnes sa dokonca aj Lucke objavil soplík a ja sa začínam neuveriteľne báť. Okrem toho sa trápime aj pri dojčení. Lucka mi ešte v pôrodnici dohrýzla bradavky do krvi a každé jedno prisatie je pre mňa obrovským utrpením. Zrejme budem musieť kontaktovať laktačnú poradkyňu, pretože tú bolesť už dlho nevydržím.

Cvičenie a joga po pôrode

Ivana Beťková, certifikovaná trénerka tehotenskej jogy, hovorí: „Úprimne, spočiatku som si myslela, že mi stačí pár videí a som inštruktorka. Strašný omyl.“

Výhody cvičenia po pôrode

• Pomáha v rýchlejšom zotavení z pôrodu.
• Zlepšuje fyzickú aj psychickú stránku.
• Pomáha rozhýbať každý sval na tele.

Vždy ale treba brať do úvahy stav tela pred pôrodom a pôrodné poranenia. Po príchode domov môžete pokračovať ľahkou jogou a postupne sa púšťať do pozícií, ktoré ste robili pred tehotenstvom.

Aj psychika dokáže veľa urobiť, pretože tu treba naozaj zdravý rozum, vedieť, kedy sa potlačiť a dôverovať tomu telu, že je silné, a kedy mu dať potrebný odpočinok. Rovnováha vo všetkom.

Tehotenská joga

Je určená pre ženy, ktoré nikdy predtým jogu necvičili, odporúča sa však počkať do ukončeného dvanásteho týždňa tehotenstva, respektíve na začiatok druhého trimestra. Je dôležitý taký celkový fitness level cvičiacej ženy, pokiaľ sa pred tehotenstvom hýbala a udržiavala sa v kondícii, nie je problém začať aj v prvom trimestri.

V každom prípade, vždy odporúčam poradiť sa s gynekológom, aby posúdil, či je dané cvičenie pre ženu vhodné a najmä bezpečné.

Riziká cvičenia v tehotenstve

Vo všeobecnosti sa hovorí predovšetkým o prvom trimestri, kedy by mala byť žena opatrná. Z vlastnej skúsenosti ale viem, že v podstate všetky trimestre so sebou nesú určité riziká. Prvý trimester je citlivé obdobie čo sa týka potratov, ktorých je v tomto období štatisticky najviac.

V druhom trimestri sa môže žena stretnúť s tvrdnutím bruška, ktoré je normálne len v určitej miere. Pokiaľ je ho priveľa, môže to spôsobiť patológie na krčku maternice, čo nechceme.

V treťom trimestri je zas už dostatočne posunuté ťažisko tela a žena môže mať problém s rovnováhou. V rámci cvičenia jogy vieme pomôcť rôznymi pomôckami, ale treba vždy upozorniť, že také niečo ako strata rovnováhy môže nastať, trebárs aj pri chôdzi po schodoch, nielen v rámci cvičenia. Ak ale žena navštevuje lekcie jogy s certifikovanou lektorkou, o všetkom je poučená a postup by mal byť úplne bez rizík.

Výhody jogy pre tehotné ženy

• Fyzické aj psychické výhody počas tehotenstva aj po ňom.
• Veľká investícia nielen do seba, ale aj do svojho bábätka.
• Stretnutie s ďalšími tehotnými ženami a výmena skúseností.
• Implementácia dychových cvičení a stíšenia či meditácie.

Dychové cvičenia majú efekt okamžitý, napríklad upokojenie či naopak nabudenie, ale aj dlhodobý, keďže v nich zapájame bránicu, ktorá je dôležitým aspektom napríklad pri držaní tela, alebo čo sa pôrodu týka, predýchávaní kontrakcií alebo pri samotnom výtlaku.

Stíšenia sú vyskladané priamo na matku. Týkajú sa pozitívnych afirmácií ohľadom meniaceho sa tela, pôrodu a celkovo mentálneho nastavenia. Sú perfektným spôsobom prvého bondingu, kedy si matka buduje vzťah so svojim bábätkom, vníma ho, rozpráva sa s ním. Po fyzickej stránke sa žena vie tehotenskou jogou udržať vo výbornej kondícii až do pôrodu, počas neho a rozhodne aj po ňom.

Po pôrode a zotavení sa dá cvičiť aj s novorodencom. Stačí trošku rozšíriť rozsah pohybu obyčajného pohupovania, pokrčiť kolená a hneď rozhýbavame a posilňujeme. Je tu nesmierne dôležité držať správnu polohu, aktivovať stred tela, správne dýchať, kráčať, zohýbať sa a nekrčiť sa. Ak to opomenieme, môžeme si privodiť rôzne bolesti.

Cvičiť sa dá aj bez nosiča. Stačí si rozložiť podložku, bábätko položiť pred seba na niečo príjemné a môžeme sa začať postupne rozhýbavať, strečovať. Samozrejme žiadne akrobatické kúsky, ani pozície v stoji, len na podložke. V tomto som sa takto v úvode cítila omnoho spokojnejšie ako v cvičení s nosičom.

Keď je dieťa staršie, môže matka spolu s ním vyskúšať baby-jogu. Nenájde tam stíšenie a čas sama pre seba, ale možnosť stráviť čas so svojim bábätkom a urobiť niečo aj pre seba, skôr sledujeme potreby bábätka. Všetko s mierou. Je to výborný spôsob stimulácie rovnováhy, keďže sa s bábätkom hojdáme, dvíhame ho hore dole, stimulujeme obe strany tela.

Ivana cvičila hneď druhý deň od pozitívneho testu a ešte deň pred pôrodom. Joga bola jej láska a je aj naďalej. Prestávky mala podľa tehotenských symptómov, ktoré som v ten deň prežívala.

Vo všeobecnosti by som odporučila, aby človek vyhľadal lekciu, kde inštruktor chodí pomedzi ľudí, venuje sa im a sleduje ako cvičia. Sme tam od toho, aby sme učili druhých, nie aby sme si my sami zacvičili. Takýto kontakt a odozva sú dôležité najmä v našich zemepisných šírkach, kde holdujeme sedavému spôsobu života a nedá sa čakať, že sa budeme vykrúcať ako praclíky na počkanie, len z dvoch lekcií týždenne, a že je úplne jedno, ako cviky prevádzame. Nesprávne prevedeným cvikom si vieme skôr uškodiť ako pomôcť.

Ak mi to vyjde, tak skôr sama. Keď je dcéra hore, snažím sa venovať sa jej, tomu čo potrebuje ona. Na spoločné cvičenie bude ešte kopa času. Tým, že začína byť pevnejšia, postupne začneme aspoň občas cvičiť formou baby-jogy.

Životnú filozofiu. Za tú som najvďačnejšia, sedí mi ako zadok na šerbeľ, našla som sa v nej. Od morálnych zásad, cez stravovanie a meditácie až po dychové cvičenia. Taktiež sebapoznanie, asi nikdy som sa nepoznala lepšie ako teraz. Priniesla mi tiež funkčné telo, aj so svojimi nedokonalosťami a bolesťami, a nových ľudí do života, keďže jogu aj učím.

Tabuľka: Výhody tehotenskej jogy

tags: #aktivity #cez #post #prvy #tyzden #piatok