Čo je Boh naozaj: Hľadanie odpovedí na otázky viery a existencie

Známy americký vedec a výskumník, Dr. N. J. Stowell, zaryto trval na hlásení sa k ateizmu. „Bol som cynický ateista, presvedčený, že Boh nie je nič iné ako výplod ľudského mozgu. V jeden deň sa ale jeho názor zrútil a nezostal z neho ani prach.

Pracoval na klinike ako súčasť tímu vo veľkom laboratóriu. Spoločným cieľom bolo zmerať vlnovú dĺžku a silu žiarenia ľudského mozgu. „Krátko pred jej smrťou sme u nej v izbe nainštalovali vysoko citlivý prístroj, ktorý nám mal ukázať činnosť v mozgu v priebehu posledných minút života. "Boli sme vo vedľajšej miestnosti. Päť triezvych vedcov. Plní očakávania a vnútorného napätia, sme stáli pred svojím prístrojom.

Kým sa čakalo na vedecký výsledok, umierajúca žena využila poslednú predsmrteľnú chvíľu a ponorila sa do modlitby. Ďakovala Bohu za všetko, čo jej dal, prosila o odpustenie pre tých, čo jej ublížili a vyjadrila istotu, že jej láska k najvyššiemu sa nezmenšila ani pôsobením fyzického utrpenia.

„Otrasení sme stáli pred svojím prístrojom a takmer sme zabudli na to, čo sme vlastne chceli preskúmať. Hľadeli sme na seba bez toho, žeby sme sa hanbili za slzy. To, čo som počul, na mňa tak zapôsobilo, že som plakal ako dieťa. Naraz - kým sa umierajúca ešte modlila - sme počuli nejaký klepot. Keď sme sa pozreli na prístroj, videli sme, že ručička ukazovala 500° plus a neustále narážala na najvyššiu hranicu merania. Objavili a zmerali sme neuveriteľnú skutočnosť.

Po nejakom čase sa vzájomnou dohodou dospelo k uskutočneniu druhého pokusu. Bol vybratý ďalší pacient, tentoraz mal byť zdravotnou sestrou vyprovokovaný. Pacientova reakcia bola hrubá, používal nadávky, znížil sa aj k urážaniu Boha. „V tej chvíli sa zrútil môj ateistický názor na svet. Stál som pred tvárou Vševediaceho. Moja neviera sa mi stala úplne smiešnou. Keď som chcel byť voči sebe poctivý, nemohol som pred pravdou zatvárať oči.

Počas svojho života tu na zemi sa ocitáme pred rozhodnutím: Môžeme veriť, že Boh je Bohom lásky, alebo sa od neho môžeme v hneve odvrátiť. Môžeme veriť, že vždy koná v náš prospech, alebo veriť, že je krutý a škodoradostný. Hľadať ho uprostred súženia znamená ocitnúť sa v jeho milujúcom náručí.

Hlavná téma, ktorá sa vinie celou Bibliou, je Božia veľká láska k nám. Boh nám opakovane poukazuje na to, že poslal svojho Syna Ježiša na túto zem, aby uzdravoval skrúšené srdcia. Keď nedokážeme pochopiť zákruty a odbočky na našej životnej ceste, môžeme prísť za tým, kto je naším útočiskom. Boh nesľubuje, že naše životy budú bezproblémové. Sľubuje však, že vo všetkom nám bude nablízku. Nikdy nepochybuj o jeho láske a starostlivosti. To, čo bolí nás, bolí aj jeho.

Jeho Syn Ježiš kráčal hore Golgotou k mučivému krížu a rozumie hlbokému súženiu, ktoré môže premknúť dušu. Keď naša myseľ nedokáže pochopiť tragické okolnosti, v ktorých sa ocitáme, naše srdce môže kedykoľvek volať na Boha útechy, u neho nájsť silu na daný deň a uvedomiť si, že jeho pomoc a nádej tu bude aj zajtra.

Hľadáš presvedčivé dôkazy o existencii Boha? Čo o tom hovorí biológia, fyzika, genetika a astronómia? Dôkazy o existencii Boha môžeme hľadať v rôznych oblastiach: od komplexnosti vesmíru až po svedectvá ľudí, ktorí sa s ním stretli. No ani tie najsilnejšie argumenty nepresvedčia toho, kto v neho veriť nechce - tak ako napríklad žiadne dôkazy nepresvedčia tých, čo veria, že Zem nie je guľatá.

Dôkazy o existencii Boha

Existuje mnoho argumentov a pozorovaní, ktoré podporujú vieru v existenciu Boha. Tieto dôkazy pochádzajú z rôznych oblastí, od vedy po osobnú skúsenosť.

1. Komplexnosť a dizajn vesmíru

Keď otvoríš zadný kryt svojho mobilu, uvidíš jeho precízne detaily a zložitú štruktúru. Nebudeš ani na chvíľu pochybovať, že tento malý prístroj nevznikol sám od seba alebo náhodou - ani keby na svoje usporiadanie do súčasnej podoby dostal miliardy rokov! Teraz si predstav našu Zem. Je omnoho zložitejšia ako tvoj mobil, čo jasne naznačuje, že za jej existenciou musí byť niekto s plánom. Zem má dokonalé rozmery. Gravitačná sila udržuje okolo Zeme tenkú atmosféru zloženú z dusíka, kyslíka a ďalších plynov, ktorá sa rozprestiera do výšky približne 70 km nad povrchom. Táto atmosféra je nevyhnutná pre život na Zemi.

Keby bola Zem menšia, jej atmosféra by nebola dostatočne hustá na udržanie života, ako je to na planéte Merkúr. Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka, ktorá umožňuje existenciu tekutej vody a podporuje život. Keby bola len o kúsok ďalej, všetci by sme zamrzli. A keby bola bližšie? Zhoreli by sme. Je bez farby, vône, chuti, a predsa by bez nej žiadny živý tvor neprežil. Je dokonalá. Približne dve tretiny ľudského organizmu tvorí voda. Svojimi unikátnymi fyzikálnymi vlastnosťami, ako je vysoký bod varu a mrazu, nám umožňuje život v rozmanitých prostrediach, pričom v nás udržiava stálu telesnú teplotu cca. 97% všetkých vôd Zeme tvoria oceány.

Vďaka vyparovaniu morská voda zbavená soli vytvára oblaky, ktoré potom vietor dáva do pohybu, aby zavlažovali pevninu. Ľudský mozog je nesmierne komplexným orgánom s neuveriteľnými 86 miliardami neurónov. Zabezpečuje naše vnímanie, myslenie a kontroluje telesné funkcie. Dokáže spracovať viac než milión informácií za sekundu, vrátane vnemov z okolia, emocionálnych reakcií a fyziologických potrieb. Jeho schopnosť analyzovať ich a filtrovať z nich len tie najdôležitejšie nám umožňuje sústrediť sa a efektívne fungovať v každodennom živote.

Zložitosť ľudského mozgu.

2. Pôvod vesmíru

Keď vidíš budovu, vieš, že ju postavili ľudia. Neobjavila sa len tak. A neexistovala vždy. Podobne je to s vesmírom. Vedci sa zhodujú, že náš vesmír vznikol pri obrovskej explózii energie a svetla, ktorú nazývame Veľký tresk. Steven Weinberg, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, píše, že v okamihu Big Bangu „mal vesmír asi stotisíc miliónov stupňov Celzia… a vesmír sa naplnil svetlom.“ Tento opis nápadne pripomína Boží výrok na začiatku Biblie: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem… Boh povedal: Nech je svetlo!

Pre vedca, ktorý žil celý život s vierou v silu rozumu, sa tento príbeh končí ako zlý sen. Vesmír neexistoval vždy. Má svoj začiatok… ale čo ho spôsobilo? Vedci nemajú vysvetlenie na túto náhlu explóziu hmoty a svetla (ktoré sa tiež museli odniekiaľ vziať).

3. Prírodné zákony

Všetko v našom živote sa zdá byť neisté a nestále, ale pozri sa, na čo všetko sa môžeme každý deň na 100% spoľahnúť: Gravitácia zostáva každý deň rovnaká. Šálka horúcej kávy na tvojom stole vždy vychladne. Ako je možné, že tu máme prírodné zákony, ktoré sa nemenia? Prečo je vesmír tak systematicky usporiadaný? Aj najväčších vedcov prekvapuje, aké je to zvláštne.

4. Kód DNA

Kód DNA je v podstate ako miniatúrny počítačový program, ktorý riadi fungovanie každej bunky v našom tele. Skladá sa z množstva „písmen“, ktoré vedci označili ako A, T, G a C, a ktoré tvoria jednotlivé časti nášho genetického kódu. Ako sa tento „počítačový program“ dostal do každej bunky? Aj tie najjednoduchšie formy života majú neuveriteľne zložitý genetický kód. Na vygenerovanie informácií z mikróbu s tým najjednoduchším genómom na svete bolo potrebných až 128 počítačov! Ak je taký malý organizmus takýto komplikovaný, predstav si, aká komplexná je ľudská bunka.

5. Osobná skúsenosť a vzťah s Bohom

Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah. V minulosti som bola presvedčená ateistka. A ako mnohým ateistom, aj mne liezlo na nervy, ako môžu ľudia veriť v Boha. Myslím si, že nás k tomu „tlačí“ samotný Boh, pretože chce, aby sme ho spoznali. Obklopil nás dôkazmi o sebe a neustále pred nás stavia otázku o svojej existencii.

Podobnú skúsenosť mal známy oxfordský akademik C. S. Lewis, ktorý bol dlho zanieteným ateistom: „Noc čo noc som cítil trpezlivé, neúprosné dobiedzanie toho, koho som ja tak zúfalo nechcel stretnúť. Napokon som sa vzdal a uznal som, že Boh je Boh.

6. Ježiš Kristus

Najsilnejším dôkazom Božej existencie je Ježiš. Svojim poslucháčom hovoril, že Boh existuje a dokonca že ho majú rovno pred očami. Nárokoval si vlastnosti, ktoré má len Boh: schopnosť odpúšťať ľuďom hriechy, dať im zmysluplný život na zemi a večný život v nebi. Povedal: „Ja som cesta, i pravda, i život.

Čím dokazoval Ježiš svoj božský pôvod? Robil veci, ktoré ľudia nedokážu. Vyliečil ľudí z nevyliečiteľných chorôb, dokonca niekoľkých vzkriesil aj z mŕtvych. Mal moc nad prírodou: kráčal po vode, zastavil ničivú búrku. Hovoril ľuďom, že ak aj nechcú veriť jeho slovám, mali by uveriť aspoň na základe zázrakov, ktoré videli na vlastné oči.

Ježiš ukázal, že Boh je nežný a má nás rád, aj keď vie, že sme často sebeckí a navzájom si ubližujeme. Naše hriechy neprehliada, ale ponúka riešenie: stal sa človekom a trest za ne zobral na seba. Zdá sa ti to absurdné? Možno, ale mnohí milujúci otcovia by sa s radosťou vymenili so svojimi deťmi na onkologickom oddelení, keby to bolo možné. Jeho láska nepozná hranice. Boh ťa nebude nútiť veriť v neho, aj keby mohol. Rozhodnutie je na tebe.

Boh a utrpenie

Kde je Boh, keď sa stane nešťastie? Či už ide o katastrofu v našom osobnom živote alebo o pustošenie obrovských rozmerov, ktoré občas vidíme v televízii, vyvoláva to v nás otázky a pochybnosti. Prečo Boh nezastaví utrpenie?

Odpoveď znie „áno“. Ježiš počas svojho pobytu na zemi svojich nasledovníkov upozornil, že na svete budú mať trápenie. Ťažkosti sú tu takmer od počiatku - vírusy a burina, búrky a hmyz, problémy s ľuďmi a peniazmi. Keď s hrôzou pozorujeme zdrvujúce veci, ktoré sa tu dejú, nie vždy sa nám podarí určiť ich zdroj. Môže ním byť svet a prírodné živly. Môžu ním byť dôsledky ľudskej hriešnosti či rozhodnutí, ktoré sme spravili. Snaha nájsť odpoveď na srdce drásajúce „Prečo?“ nám môže spôsobovať muky.

Nádej uprostred tragédie a mučivého žiaľu nám môže dodať nádej vedomie, že Bohu to nie je jedno a že nám pomôže zvládnuť to. Vieme, že Boh vidí všetko, čo sa nám deje. Nič ho neprekvapí. Nedokážeme pochopiť, prečo teda Boh nezastaví utrpenie a našu bolesť.

Viera a váhanie

V modernej dobe, kde ľudia skôr zakladajú na hodnotách materiálnych ako duchovných dospieva často veriaci človek k rozhodnutiu , či veriť v existenciu Boha má skutočne zmysel. Ľudia okolo neho sa plne venujú svojím záujmom a neboja sa trestov za ich hriechy alebo posledného spravodlivého súdu. Tu sa veriaci človek zamyslí nad svojím životom a začne váhať. Rozhodne sa buď veriť v existenciu Boha alebo ju poprieť a prijať ateizmus.

Mnohí "odborníci" na túto tému tvrdia že váhanie je hriech a ľudia ktorí váhajú nad existenciou Boha sú neveriaci a odpadlíci. Zaráža ma len jedna vec. Mnoho ľudí získa vieru v Boha generačne . Žijete od detstva v dome plného kresťanov - stanete sa ním pravdepodobne aj vy. Aj keď o Bohu nepochybujete stávate sa neveriacimi. Zaujímavé ? Nečakané? Skúsme sa zamyslieť . Aj v Bibií stojí že človek musí v Boha uveriť a neustáleho v neho veriť.

Ľudia ktorí nikdy neváhali ho berú ako akúsi samozrejmosť.Neuverili. Je viera keď vám od mala predkladajú Boha ako niečo čo existuje a nieje iná možnost? To je vedomie, prebraná skúsenosť - ako prijať že existuje Mesiac a nikdy po ňom nekráčať. Toto správna viera nieje , tu nehľadajte ľudí ktorí uverili a veria , ale ľudí ktorí len vedia - myslia si.

Váhajúci veriaci je skutočný veriaci, lebo si hľadá cestu v uverenie sám a venuje tomu energiu a čas. Takže váhanie nieje odpadlíctvo ale lepšie riešenie ako žiť v niečom v čo sa za vás rozhodli ostatní.

Váhanie vo viere.

Teologické koncepty: Predurčenie, Spása, Peklo a Očistec

Existujú rôzne teologické koncepty, ktoré sa snažia vysvetliť vzťah medzi Bohom a človekom, ako aj osud človeka po smrti. Medzi tieto koncepty patria predurčenie, spása, peklo a očistec.

Predurčenie a Spása

Ak chceš, môžeš Boha hneď teraz poprosiť o odpustenie a o to, aby vstúpil do tvojho života. Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Vpustíš ho do svojho života? Ak nevieš, ako to vyjadriť slovami, skús mu jednoducho povedať: „Ježiš, ďakujem, že si zomrel za moje hriechy. Poznáš môj život a vieš, že potrebujem odpustenie. Prosím ťa, aby si mi teraz odpustil. Príď do môjho života, chcem ťa prijať a nasledovať.

Na inom mieste knihy Genezis Boh pri stvorení človeka hovorí: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby.“ (Gn 1,26) Český ekumenický preklad uvádza: „Urobme človeka aby bol naším obrazom“. Je možné aj takto toto miesto preložiť. Podľa toho, „byť obrazom Boha“ je vlastne určením človeka. Človek sa má stať obrazom božím, miestom Zjavenia Boha - Lásky. Človek je schopný „pretlmočiť“ Ducha do hmoty, Boha do človečenstva. Stáva sa Božím obrazom natoľko, nakoľko žije Božie Slovo. Boh sa chce stať „viditeľný“ a „pochopiteľný“ prostredníctvom človeka.

Vieme, že sa toto Zjavenia Boha v dejinách udialo skrze jedného konkrétneho človeka Ježiša Krista: „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia” (Kol 1,15). Sv. Pavol v liste Efezanom 1,6 hovorí: „Boh nás svojím dobrotivým rozhodnutím predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho deťmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaril vo svojom milovanom Synovi.“ Máme sa stať Božími deťmi, teda účastníkmi tej istej prirodzenosti akú má Boh. Boh sa chce zjaviť skrze nás. Toto je Boží plán s nami a to má byť aj náš životný cieľ. Ježiš je pre nás Cestou. On je naším cieľom a vzorom. On je Pravdou o Bohu i o človeku a teda aj o nás. Ježiš je Pravý Boh ale súčasne Pravý človek, lebo Pravý človek - dokonalý, vzorový človek je Bohočlovek.

Ak teda môžeme hovoriť o nejakom predurčení človeka z Božej strany, môžeme s istotou prehlásiť, že existuje len toto jedno a to pozitívne a úžasne predurčenie ku Spáse. Skrze prijatie Ježiša sa máme stať Božími deťmi, teda sme pozvaní mať účasť na Božej prirodzenosti. Človek dostal slobodu a rozum, aby vládol svetu, ktorý Boh stvoril pre neho.

Zo všetkých hmotných tvorov sme jedine my ľudia slobodní, vieme rozlišovať medzi dobrom a zlom. Slobodu sme dostali ako schopnosť milovať, pretože o láske sa dá hovoriť len tam, kde sa jedna osoba slobodne odovzdáva druhej. Aj v liste sv. Pavla Timotejovi nachádzame tvrdenie: „Boh chce spasiť všetkých ľudí.“ Ľudská túžba je slabá a často končí skôr ako dosiahne svoj cieľ, ale Božia túžba trvá dotiaľ, dokiaľ sa nenaplní. Podmienkou Spásy je prijatie Ježiša.

Kristus, Vtelené Božie Slovo, je Život. Je akoby génom duchovného života, podľa ktorého sa v nás formuje Bohočlovek. Len ten, kto verí v Boha, ktorý sa zjavil v osobe Ježiša Krista, uznáva pravého Boha. Bez láskyplného príklonu ku Kristovi neexistuje láska a spojenie s Bohom, čiže Spása.

Peklo a Očistec

Sv. Katechizmus nás poučuje: „Nemôžeme byť spojení s Bohom, ak sa slobodne nerozhodneme milovať ho. Pán Ježiš hovorí: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje.“ (Jn 14,21) Teda nemôžeme milovať Boha, ak ťažko hrešíme proti Nemu, proti svojmu blížnemu a proti seba samým. Ježiš nás upozorňuje, že budeme od neho oddelení, ak neprispejeme na pomoc chudobným a maličkým v ich núdzi: sú totiž jeho bratmi. Zomrieť v smrteľnom hriechu, bez toho aby bol zmytý ľútosťou a neprijať milosrdnú Božiu lásku, to znamená zostať oddelení od Boha v dôsledku nášho slobodného rozhodnutia.

V jednej veci si môžeme byť absolútne istí, že Boh nikoho nepredurčil do pekla. K tomu je potrebné slobodné odvrátenie sa od Boha - Lásky a zotrvanie v tomto stave. Zatratenie je na opačnom konci ako naše predurčenie. Človek totiž nemusí svoje predurčenie uskutočniť. Napríklad ak si človek už v tomto živote vedome uzatvára svoje srdce pred láskou a pred odpustením. Boh je Láska a nemôžeme dosiahnuť Boha, ak niekoho nenávidíme. Výroky Svätého písma a učenie Cirkvi o pekle sú výzvou k zodpovednosti, s akou má človek používať svoju slobodu s ohľadom na svoj večný údel a súčasne sú aj naliehavou výzvou k obráteniu.

Boh nikoho v pekle nedrží a po pekle netúži. V pekle nás držia naše hriechy a hriešny spôsob bytia. Dokonca môžeme povedať, že peklo je Božím trápením. Boh nás stvoril pre seba a On je nesmierna Láska a Blaženosť. Tak ako Písmo sväté hovorí o smrti, že ju Boh neučinil, to isté môžeme povedať o pekle, že ho Boh neučinil, nemá v ňom záľubu a jeho trvanie nie je garantované zo strany Boha.

Mnohí katolíci majú v sebe predstavu, často živenú nie slovom Božím, ale všelijakými súkromnými zjaveniami, že je to akási príšerná Božia mučiareň pod priamym Božím dozorom a vedením, kde sa dôsledne vyžaduje spravodlivosť a tresty za naše hriechy. Snáď jediný rozdiel medzi peklom a očistcom podľa týchto ľudí spočíva v tom, že očistec raz skončí.

Pozrime sa, čo učí o očistci Rímsky katechizmus: „Aby sme toto učenie a prax cirkvi pochopili, treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest” za hriech. Na druhej strane, každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od takzvaného „časného trestu” za hriech. Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej povahy hriechu.

Večný trest je čosi, čo si človek zasluhuje za každé vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božích prikázaní. Pretože toto vedome a dobrovoľné prestúpenie je pohrdnutím Absolútnym Dobrom. Je to tak odporné ako keď sa primitív postaví proti Absolútnemu Géniovi a ide ho presviedčať o svojich názoroch. Alebo ako keď zločinec ide presviedčať Absolútneho Svätca a Svätosť samu o tom, čo je dobré. V takejto pozícii je každý hriešnik pred Bohom. Dokiaľ nezmení svoje smerovanie a otočí sa Bohu chrbtom, kráča do zatratenia. Toto by čakalo každého človeka, keby nás z tejto hrôzy nezachránil sám Boh.

Časné tresty sú zranenia, ktoré spôsobuje hriech v rámci stvorenej skutočnosti. Hriech ubližuje človeku samému i jeho blížnym a očistec je miestom liečenia týchto pokrivených skutočností v človeku. Sem napríklad patrí potreba zmieriť sa s ostatnými ľuďmi, potreba odpustenia, sebapoznania a sebaprijatia, uzdravenie schopnosti veriť, dúfať a milovať. A mnoho iných skutočností.

Podľa výpovedí ľudí, ktorí prežili klinickú smrť, by som sa odvážil tvrdiť, že očistec môže byť krásne a utešené miesto. Môže tam byť dokonca nádherná príroda. Ale položme si otázku, ktorá znepokojuje mnohých: Sú tam muky? Áno, sú a môžu byť dokonca hrozné, pretože ide o duchovnú bolesť. Duchovná bolesť je čosi iné ako fyzická bolesť, ktorú možno tlmiť liekmi. Aj duchovnú bolesť, pokiaľ človek existuje v tele, môže aspoň zdanlivo utlmiť, napr. tým, že sa opije alebo nadroguje. Ale po smrti už túto možnosť opitia nemá. Tam totiž človek už nemôže utekať pred svojím vnútrom a vidí svoju úbohosť v celej nahote. Ničím omamným nemôže prehlušiť prázdnotu svojej duše, ak do nej nevpustil Ježiša a neodovzdal mu svoj život ku Spáse.

Je to bolesť duše po Bohu, pre ktorého sme boli stvorení a určení a ku ktorému je duša svojou prirodzenosťou neodolateľne priťahovaná a táto bolesť sa nedá ničím utíšiť. Neexistuje žiadne náhradné uspokojenie. Je to bolesť svedomia, je to bolesť sebapoznávania. Chcete aspoň na chvíľu skúsiť ako to bolí? V očistci sa človek stretá s absolútnou Pravdou, ktorá sa zjavila v Bohočlovekovi - Ježišovi Kristovi - a vidí celý dosah svojho hriechu, ktorý sa dotýka Boha i človeka zároveň. Na Ukrižovanom Kristovi vidí celú hrôzu svojho prevráteného počínania a nemá ani viečka, že by ...

Súhrnne môžeme povedať, že viera v Boha je hlboko osobná cesta, ktorá môže byť podporená vedeckými dôkazmi, osobnými skúsenosťami a teologickými úvahami. Bez ohľadu na to, akú cestu si človek zvolí, je dôležité hľadať pravdu a žiť život v súlade s ňou.

tags: #aky #je #v #skutocnosti #boh