Aliancia za Nedeľu: Kresťanský pohľad na spoločenské otázky

Aliancia za nedeľu je občianske združenie, ktoré sa prezentuje prostredníctvom „iniciatív na ochranu voľnej nedele a tradičnej rodiny“. Organizácia tvrdí, že ich snaha sa naplní, ak bude „posilnená úloha kresťanstva v našich rodinách, v národe a v štáte“.

Prvýkrát sme s problematikou voľnej nedele na Slovensku vyšli na iniciatívu prezidenta Nezávislých kresťanských odborov Slovenska Petra Novoveského. Bolo to v decembri v roku 2002. Vtedy sme ako prví v postkomunistickej Európe zorganizovali letákovú akciu Nedeľa s rodičmi. Cieľom akcie bolo primäť kompetentných na Slovensku, aby prijali v súvislosti s nedeľnou prácou takú legislatívu, aká je bežná vo väčšine štátov Európskej únie.

Preto sme 5. januára 2009 založili Alianciu za nedeľu - Slovensko, o. z.(AZN). Nedeľa má dva rozmery. Tým prvým je náboženský rozmer, ktorý vychádza z kresťansko-židovskej kultúry a má svoj základ v biblickej knihe Genezis, kde je napísané, že Boh stvoril nebo a zem za šesť dní a siedmy deň odpočíval. Požehnal siedmy deň a zasvätil ho (Gen 2, 1-4). Druhým rozmerom je rozmer sociálny. Tak ako Boh odpočíval, aj každý človek potrebuje odpočinok po celotýždennej práci bez ohľadu na to, či je alebo nie je veriaci.

Je dobré uvedomiť si, že nedeľa je naozaj najväčším sociálnym výdobytkom ľudstva, ktorý patrí ku kresťanským koreňom Európy a zároveň má aj ekumenický charakter, je univerzálnym právom pre všetkých pracujúcich ľudí. V spoločnosti sa často hovorí o kríze rodiny. Rodičia nemajú čas na to, aby mohli vychovávať svoje deti. Potrebujeme nedeľu, aby sme mali čas na rodinu, priateľov a pre seba. Nedeľa ponúka príležitosť, oddychový čas z tejto nepretržitej „nonstop spoločnosti“.

V časoch rastúcej pracovnej zaťaženosti a flexibilnejšieho pracovného času nadobúda veľký význam nedeľa ako deň spoločne prežívaný všetkými členmi rodiny. V tom čase ešte ľudia verili, že ak budú veľa pracovať, budú mať aj veľké platy, nadobudnú nejaký súkromný majetok, budú jazdiť do zahraničia na dovolenky, postavia si dom, či kúpia auto. Realita je však taká, že „švajčiarske“ a vyššie sú iba ceny tovaru v obchodoch. Slováci patria k najchudobnejším v Európskej únii, aj keď ich pracovný týždeň je spomedzi štátov dvadsaťsedmičky druhý najdlhší a v práci sú priemerne 40,9 hodiny týždenne.

V rámci Európskej únie máme dokonca podľa štatistiky Eurostatu najvyšší podiel pravidelne pracujúcich počas nedele. Dnes už ľudia pochopili, že toto nie je život, ale živorenie, a podporujú naše iniciatívy na ochranu nedele. Podporu cítime už aj zo strany médií. Podporujú nás viaceré cirkvi, občianske združenia, ale aj niektoré politické strany. V júli 2013 sme sa aj s organizáciami, ktoré AZN podporujú, rozhodli pristúpiť k rozbehnutiu občianskej petície za prijatie zákona na ochranu nedele v NR SR, ktorú už podpísalo takmer sedemdesiattisíc občanov Slovenskej republiky.

Podľa alarmujúcich výsledkov analýzy Poštovej banky Slováci patria k najchudobnejším v Európskej únii a na Slovensku má ťažkosti s platením celkových nákladov na bývanie až 92,1 percenta slovenských domácností! Ježiš Kristus sa nestaral len o ľudské duše, ale aj o ľudské telá. Uzdravoval chorých, ale aj ich nakŕmil, ak bolo treba. AZN veľmi často používa citát, ktorý povedal sv. Ján Mária Vianney: „Sú dve cesty do biedy: práca v nedeľu a krádež.“ Slovensko obe tieto kritériá vo veľkom spĺňa. Na Slovensku sa strácajú miliardy a pracuje sa (okrem troch a pol dňa) aj počas štátnych sviatkov a nedelí.

Dôležité je chrániť aj manželský zväzok, ktorý tvorí muž a žena, lebo iba takáto rodina je schopná priviesť na svet dieťa a zdravo ho vychovať. Rodičia majú právo rozhodovať o tom, v akom duchu budú vychovávané na školách ich deti, a štát musí toto ich právo rešpektovať.

Webovú stránku alianciazenedelu.sk spravuje rovnomenná nezisková organizácia, ktorá sa prezentuje prostredníctvom „iniciatív na ochranu voľnej nedele a tradičnej rodiny“. Občianske združenie tvrdí, že podporu ich iniciatíve na ochranu voľnej nedele vyjadrila aj Rímskokatolícka cirkev.

Predsedom Aliancie za nedeľu a častým prispievateľom je Anton Čulen, ktorý v roku 2016 kandidoval do NR SR na kandidátke ĽSNS. V tom istom roku mu katolícka cirkev nepredĺžila tzv. kánonickú misiu potrebnú pre vyučovanie náboženskej výchovy. V roku 2017 bol kandidátom fašistov na pozíciu ombudsmana a neskôr poslaneckým asistentom poslankyne ĽSNS Natálie Grausovej.

Stránka šíri naratívy, ktoré sú v súlade s proruskými a prokremeľskými záujmami. Web zverejňuje vyjadrenia, ktoré vykresľujú Rusko v súvislosti s vojenskou agresiou na Ukrajine ako ochrancu národov pred globálnymi elitami: „Hlavným cieľom ruskej vojenskej operácie je zabrániť agresii temného štátu a NATO. Webová stránka systematicky publikuje preklady textov od zahraničných arcibiskupov a biskupov ako aj videá kázni slovenských kňazov obsahujúce konšpirácie o Deep State („Hlbinnom štáte“), „Novom svetovom poriadku“ a „Veľkom resete“.

Program OSN Agenda 2030 je označený za pascu a „pokus zmeniť civilizáciu, nový svetový poriadok“,. Portál tvrdí, že tento plán je „zameraný na vytvorenie nevolenej a nedemokratickej svetovej vlády“. Šírenie takýchto konšpiračných tvrdení môže narušiť dôveru verejnosti v demokraciu, západné štruktúry a medzinárodné organizácie, akou je aj OSN.

Na stránke nájde čitateľ aj texty, ktoré spájajú LGBTI+ osoby s pedofíliou. Články na webe alianciazanedelu.sk nespĺňajú kritéria novinárskej etiky.

Postoj cirkvi a varovanie pred dezinformáciami

Po tom, čo sa Konferencia biskupov Slovenska (KBS) jasne postavili za očkovanie pri novom koronavíruse, tentokrát urobila ešte pozoruhodnejšie rozhodnutie. Hovorca KBS Martin Kramara zverejnil oficiálny list, v ktorom vôbec prvýkrát KBS pomenovala konkrétne konšpiračné média. Medzi nimi sú: Gloria.tv, Svetlo sveta (zdieľané Hlavnými správami), Christianitas, Aliancia za nedeľu, Infovojna, Badatel, Zem a vek a Slobodný vysielač.

Spúšťačom tejto iniciatívy bola zrejme falošná informácia na internete, podľa ktorej mal pápež František predniesť mimoriadne ďalšie Urbi et Orbi (Požehnanie mestu a svetu). „Niekto z dlhej chvíle vypustil dezinformáciu, a „chytili" sa tisíce ľudí. Sám som tú správu dostal aspoň z desiatich strán. Neviem, koľkokrát som musel opakovať, že také podujatie sa nechystá," skonštatoval Kramara v stanovisku.

Podľa hovorcu slovenských biskupov je však ešte horšie, že aj závažnejšie dezinformácie úspešne prenikajú do našich životov. „Navyše, mnohí majú dodnes tendenciu posudzovať správy spôsobom, na ktorý si zvykli za totality. Že oficiálne zdroje sú iba propaganda, a pravdu treba hľadať inde. Informáciu, ktorá ide "proti prúdu", považujú automaticky za lepšiu," upozorňuje.

Tzv. hľadačom „skutočnej pravdy" vďačne podľa neho vychádzajú v ústrety tzv. alternatívne médiá. „A bude trvať dlho, kým niektorí pochopia (ak vôbec), že zďaleka nie všetky súčasné „protiprúdy" sú skutočne objektívne. Hoci často potvrdzujú to, čo si myslíme alebo želáme, aby bolo pravdivé," poznamenáva.

Zároveň varuje ale aj pred alternatívnymi médiami, ktoré majú silné zázemie predovšetkým medzi veriacimi. Tie často šíria nielen vedecké nezmysly, ale zároveň vystupujú v skrytosti proti pápežovi či Druhému vatikánskemu koncilu, ktorý už pred desiatkami rokov priniesol do života cirkvi viaceré reformné prvky. Rovnako je podľa neho aj v prípade článkov z spomínaného portálu gloria.tv, ktorý, ako hovorí Kramara, v nijakom prípade nereprezentuje katolícku vieru a náuku. „Mená a heslá v názvoch, žiaľ, nič negarantujú".

Tiež k téme očkovania na nový koronavírus pripomína, že v pondelok vyšlo so schválením pápeža Františka stanovisko Kongregácie pre náuku viery. Vysvetlenie súvisiacich morálnych otázok v ňom potvrdzuje to, čo sa píše v stanovisku Konferencie biskupov Slovenska. Roma Locuta.., teda že vakcinácia je pre katolíkov morálne v poriadku a mali by očkovanie dobrovoľne podstúpiť.

Veriacich aj preto vyzýva, aby si dobre vyberali zdroje a overovali si informácie. Podľa Kramaru sa nemožno uspokojiť s tým, že dané médium len potvrdzuje názor, s ktorým čitateľ už vopred súhlasí.„Aby sme omylom neuverili správam, ktoré sa ako pravdivé a katolícke len tvária.

Mnohí katolíci majú hlboko zakorenené presvedčenie, že sa v nedeľu musia zúčastniť na svätej omši, inak majú ťažký hriech. V tomto roku sme si vyskúšali, že konkrétny spôsob svätenia sviatočného dňa sa môže zmeniť bez toho, aby to bolo porušením Božieho príkazu. Preto už v marci diecézni biskupi slovenských katolíckych diecéz dišpenzovali svojich veriacich od účasti na nedeľnej svätej omši.

Niekedy mám pocit, že mnohí z nás prežívanie kresťanskej viery zredukovali na účasť na svätej omši. Vynašli sme online bohoslužby a už začiatkom marca sme povzbudili veriacich k sledovaniu televíznych a rozhlasových prenosov bohoslužieb. Katechizmus nám v bode 2685 pripomína: „Kresťanská rodina je prvým miestom výchovy k modlitbe. Založená na sviatosti manželstva je „domácou cirkvou“, kde sa Božie deti učia modliť sa „ako cirkev“ a zotrvávať v modlitbe.

Spomeňme si, ako svätia sviatočný deň židovské rodiny, ktoré sa riadia tým istým Božím príkazom ako my. Ich šabat je primárne o spoločnej rodinnej modlitbe. Ak chceme niečo viac, zapojíme sa do modlitebných ruží, staneme sa súčasťou modlitbových spoločenstiev, putujeme na rôzne sväté miesta, vykonáme si duchovné cvičenia, len tá modlitba vo vlastnej rodine nám akosi nejde.

Príčinou napätí v rodine je často absencia rodinnej modlitby. Nebol azda rok 2020 ideálnym na to, aby sme o tom veľa hovorili? Aby sme pripomínali, že rodina je domáca cirkev? Aby sme na každú nedeľu, nielen na Veľkú noc a na Vianoce ponúkli našim veriacim návod na prežitie domácej liturgie? Je veľká škoda, že pred Vianocami sme nemali odvahu povedať veriacim, že bude v poriadku, ak ich prežijú doma, bez priamej účasti na svätej omši vo svojom kostole. Miesto toho sme sa hnevali na regionálnych hygienikov, ktorí nám zatvárali kostoly.

Učme sa v tomto od našich starších bratov vo viere. Rozmohol sa nám tu jeden veľký nešvár: dezinformácie oblečené v husličkových ornátoch. Tento rok naplno ukázal, že ľudia, ktorí majú sklony veriť tzv. alternatívnym webom a zároveň sú veriaci kresťania, majú tiež sklony veriť ich kresťansky sa tváriacim mutáciám.

V našom prostredí sme málo upozorňovali na to, že kresťansky sa tváriace weby, medzi ktorými dominuje najmä Christianitas, Svetlo sveta, Aliancia za nedeľu či slovenská verzia GloriaTV, šíria manipulácie, dezinformácie a dokonca v mnohých prípadoch vyslovene klamú. Už sa viac nemôžeme tváriť, že tieto weby sú málo navštevované a že ich škodlivý dosah je minimálny. Počet fanúšikov týchto webov za posledný rok veľmi narástol.

Texty na týchto weboch spochybňujú Učiteľský úrad Cirkvi, odmietajú II. vatikánsky koncil, oddeľujú katolíkov od Svätého Otca Františka i od našich miestnych biskupov. Ako alternatívu ponúkajú svoje zmanipulované pohľady na niektoré staršie texty Magistéria, ktoré síce obsahujú pravé učenie Cirkvi, avšak ich význam často prekrútia tak, aby vyhovoval ich autorom a zmiatol ich čitateľov.

Katolík by mal predsa vedieť, že poslušnosť voči autorite svojho miestneho biskupa na lokálnej úrovni a Svätého Otca na všeobecnej úrovni je bezpečnou cestou ku svätosti. Medzi tých, ktorí našli v sebe vnútornú slobodu i odvahu upozorniť na problémový obsah týchto kresťansky sa tváriacich webov, patrí aj otec Martin Kramara, hovorca KBS. Jeho upozornenie zverejnené pred pár dňami je dôležitým mementom pre kňazov i veriacich laikov.

Manipulácie a klamstvá, ktoré sa šíria internetom, sú problém vo všeobecnosti. Neschopnosť niektorých ľudí kriticky myslieť a zvažovať zdroje informácií je podľa sociologických prieskumov alarmujúca. Jednou konkrétnou témou, ktorá sa pravidelne objavuje na vyššie spomenutých dezinformačných weboch, je téma správnej úcty voči Sviatosti oltárnej. Azda treba zdôrazniť, že úcta voči Kristovi, ktorý je podľa učenia Katolíckej cirkvi reálne prítomný v Najsvätejšej sviatosti oltárnej, patrí k pilierom nielen teológie, ale aj pastoračnej praxe.

Podstatou svätej omše je totiž vďakyvzdanie a sprítomnenie Kristovej obety na kríži, ktorej krvou bola uzavretá nová a definitívna zmluva medzi Bohom a ľuďmi. V kresťanstve sa za vrchol Ježišovho pozemského účinkovania považuje jeho ukrižovanie. Kristus nás vykúpil svojou krvou vyliatou na kríži. Obetoval za nás svoj život. Ako zdôrazňujú katolícki teológovia všetkých čias vrátane súčasných veľkých mien (napr. Ratzinger, Sarah): svätá omša je sprítomnením Kalvárie.

V 19. storočí prebiehali v našej spoločnosti veľké zmeny. Za mnohými stojí filozofia marxizmu, ktorá zdôrazňuje materializmus. Duchovné sväté prijímanie, dovtedy úplne bežné, zrazu nebolo považované za dostatočné. Ani reakcia na reformáciu nepriniesla do tejto oblasti takú veľkú zmenu ako reakcia na marxizmus. Tridentský koncil síce posilnil úctu k Oltárnej sviatosti, ale urobil to formou adorácií a procesií. Až 20. Tridentský koncil pozná tri spôsoby prijímania: iba sviatostné, ktoré je vlastné hriešnikom, pretože je len vonkajšie; iba duchovné, bežné pri účasti na svätej omši, ktoré prináša ovocie živej viery; sviatostné a súčasne duchovné, ktoré je vlastné kajúcnikom (13. sesia, 8. hlava).

Ako sme od tejto praxe, ktorá bola prítomná v Katolíckej cirkvi za všetkých čias, prešli k tomu, že veriacich povzbudzujeme k prijímaniu Oltárnej sviatosti dvakrát denne? Kánonické právo z roku 1983 nám už dáva možnosť ísť na prijímanie dokonca dvakrát za deň, z toho prvýkrát mimo svätej omše. Budeme však takýmto konaním dokonalejší ako svätci a svätice všetkých čias, ktorí duchovne prijímali denne a duchovne i sviatostne raz za rok? Nie je prílišný dôraz na materiálne prijímanie Oltárnej sviatosti v rozpore duchovnou podstatou našej viery?

Eucharistia, Vďakyvzdanie, Obeta svätej omše, teda udalosť, ktorú zástupy svätcov zažívali denne, majúc duchovnú účasť na Oltárnej Sviatosti, sa v minulom storočí zmenila na konzumáciu Kristovho Tela, často bez hlbšieho uvedomenia si, čo to vlastne konáme. Viac nám záleží na vonkajších okolnostiach ako na čistote nášho svedomia.

Mali by sme viac pripomínať, že pred svätým prijímaním je potrebné skúmať sám seba, položiť si otázku, či som vnútorne pripravený a hodný prijať Oltárnu sviatosť. Tento rok nám ukázal žalostný stav vnútra niektorých katolíkov. Ako je možné, že niekto prijíma, majúc v sebe napríklad hnev či už voči svojim najbližším, alebo voči svetským autoritám? Ako môže vôbec uvažovať o účasti na svätom prijímaní niekto, kto má v sebe postoj vnútorného oddelenia sa od Svätého Otca či miestneho biskupa?

Je smutné, že tí, ktorí úzkostlivo dbajú na to, aby sa ani omrvinka Oltárnej sviatosti niekam nezatúlala, sú schopní živiť v sebe trvalý postoj neposlušnosti a nejednoty s cirkevnou autoritou, ba až nenávisť a zlobu voči ľuďom s iným názorom. Nehovoriac o vzájomnej jednote nás všetkých s Bohom i medzi sebou.

Na margo rôznych manipulácií, ba až klamstiev, ktoré o prijímaní Oltárnej sviatosti šíria vyššie spomenuté dezinformačné weby, by sme mali viac zdôrazňovať niektoré fakty, ktoré sú málo známe a vedú v lepšom prípade k mylným záverom svedomia, v horšom prípade k prejavom odporu a nenávisti.

Ak niekto tvrdí, že podávanie svätého prijímania laikom bolo vždy súčasťou svätej omše: prijímanie laikov sa stalo súčasťou liturgie svätej omše až v 20. Ak niekto tvrdí, že sviatostné prijímanie laikov bolo každodennou možnosťou: každodenné prijímanie bolo až do 20. O našom nesprávnom chápaní úcty voči Oltárnej sviatosti nesvedčí len malicherný spor, v ktorom niektorí učebnicoví liberáli - mylne sami seba považujúci za konzervatívcov - nadraďujú svoju slobodu nad poslušnosť autorite, svoje právo prijímať na jazyk nad spoločné dobro, ktoré majú na zreteli naši správne konzervatívne zmýšľajúci biskupi, na kto...

Martin Kramara, hovorca KBS

Tabuľka: Porovnanie vybraných webov podľa KBS

Aliancia za nedeľu podporuje požiadavku presadiť nedeľu ako dôležitý prvok súvisiaci s našou kultúrou.

tags: #alianciu #za #nedelu #krestansky #nazro