Americký dolár krytý zlatom: História a súčasnosť

V tomto článku sa pozrieme na históriu amerického dolára krytého zlatom, prejdeme si jeho vývoj a zrušenie zlatého štandardu a spomenieme si aj súčasné alternatívy.

Zlatý štandard a jeho vývoj

Zlatý štandard si môžete predstaviť dvojakým spôsobom.

• Buď ako systém obehu bankoviek, ktoré boli plne kryté zlatom.
• Alebo v prípade, že sa banka zaväzuje vymeniť zlato za bankovky.

V každom prípade banka ukladá zlato, za ktoré následne emituje bankovky.

Tento systém zabezpečoval, že peniaze mali vnútornú hodnotu.

Neskôr sa však štáty od zlatého štandardu odklonili a vymenili ho za iný menový systém, pretože zlatý štandard plne nepodporoval rast ekonomiky.

Počas tohto obdobia sa Američania tešili z celkového poklesu cien o 30 %.

Aj keď bol dolár krytý zlatom a striebrom, výrazným prudkým nárastom inflácie sa nevyhlo a vždy následne došlo k nahradeniu defláciou.

Po zrušení bimetalizmu v roku 1873 bol dolár krytý len zlatom a ceny v USA klesli približne o 10 %.

Hoci počas týchto štyridsiatich rokov neboli zaznamenané žiadne výrazné cenové skoky (s maximálnou ročnou mierou inflácie 4 %), pokles cien bol pomerne výrazný, pričom deflácia dosiahla až 9,4 %.

Jedným z hlavných motívov bolo zabrániť cenovej nestabilite a pretrvávajúcim cyklom inflácie a deflácie, ktoré boli spôsobené opakujúcimi sa epizódami finančnej paniky.

Mnohé krajiny sveta sa vzdali záväzku kryť svoje meny týmto kovom, avšak USA a Veľká Británia v tom pokračovali a ostatné krajiny sa rozhodli používať tieto meny ako rezervy.

Brettonwoodsky systém

Systém, predstavuje koncepciu prijatú v roku 1944, no začal slabnúť.

Od roku 1944 do roku 1971 sa dali meniť za zlato len americké doláre.

Dolárové bankovky mohli v povojnovom období v USA meniť len zahraničné vlády a centrálne banky.

Američania mali zákonom zakázané hromadiť zlato.

Francúzsko čoraz viac požadovalo výmenu amerických dolárov v rezervách za zlato, a tak americký prezident Richard Nixon v roku 1971 úplne ukončil brettonwoodsky záväzok viazať dolár na zlato.

Tento krok znamenal začiatok súčasného menového systému fiat.

Odvtedy sú meny krajín založené na vládnom nariadení a vyhlásení, že určitá mena používaná v krajine je oficiálnym prostriedkom výmeny a hodnota peňazí už nie je viazaná na žiadne reálne fyzické aktívum.

Zrušenie zlatého štandardu

Rozhodnutie z roku 1971 vošlo do učebníc dejín ako "Nixonov šok".

Po prvý raz v dejinách boli všetky svetové meny oslobodené od povinnosti, aby platidlá v obehu boli kryté zlatom.

Aj keď rozhodnutie z roku 1971 vošlo do učebníc dejín ako "Nixonov šok", zlatý štandard už dlho predtým skonával.

Napriek tomu, prinieslo Nixonovo rozhodnutie rozsiahle dôsledky, pretože v nasledujúcich rokoch došlo k prudkému vzostupu cien.

Dolár strácal hodnotu voči ostatným silným menám a cena ropy, ale aj zlata, prudko vzrástla.

Koncom 70. rokov sa americký dolár ako svetová mena dostal do hlbokej krízy.

Napriek očakávaniam mnohých vtedajších politikov a ekonómov svoju pozíciu nielen ubránil, ale v nasledujúcich desaťročiach ju aj posilnil.

V r. 1971 zrušil USA prezident Nixon povinnosť meniť doláre za zlato (Dollarstandard) a zároveň zrušil aj záruku štátu za dolár.

Richard Nixon

Petrodoláre ako náhrada

Krytie americkej meny namiesto zlatom bolo nahradené takzvanými petrodolármi.

Sú vynálezom vtedajšieho amerického ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera.

Systém je založený na dohode medzi USA a Saudskou Arábiou.

Pretože Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) predáva svoju strategickú surovinu za doláre (a príjmy investuje do amerických štátnych dlhopisov) "kráľ" dolár vládne svetu do našich čias.

Súčasnosť a alternatívy

Napriek prenikavému úspechu nekrytého amerického dolára aj v súčasnosti sa ozývajú hlasy, ktoré navrhujú návrat k zlatému štandardu.

Návrhy sa ozývajú aj preto, že systém založený na petrodolároch pomaly praská.

Rusko a Čína podkopávajú pozíciu americkej meny vo svetovom finančnom systéme, Irán robí svoje obchody v eurách.

Donald Trump návrh nezamietol, avšak povedal, že "návrat k zlatu by bol veľmi ťažký".

Pravdou však je, že návrat k zlatému štandardu by bol nielen ťažký, ale je nemožný a neprekonateľnou prekážkou sa stalo práve euro.

Na rozdiel od dolára, ktorý je právne dodnes krytý zlatom za smiešnu sumu 42,22 USD (37,84 eura) za uncu (33,1 g), mena eurozóny je od začiatku čisto papierovou menou.

Eurozóna však nahromadila viac ako 10.000 ton zlata, má ho viac než ktorýkoľvek iný menový priestor a tieto rezervy sa v bilancii eurokrajín mnohokrát za rok prepočítavajú na trhovú cenu žltého kovu.

Euro získava v protiklade k doláru z rastúcej ceny zlata, lebo posilňuje bilanciu centrálnych bánk.

Európske centrálne banky neprichádzajú o nijaké zlato, keď euro stráca dôveru.

Z dlhodobého hľadiska očakávame, že porastie cena zlata, ktoré teraz stále vyfukuje svoju zlatú bublinu, ale to už čoskoro skončí a potom by mala cena zlata znovu začať rásť.

Alternatívne meny

Spomedzi mien sa ich postoje rozchádzajú a alternatívu franku vidia od amerického dolára cez nórsku korunu až po kanadský dolár.

Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A., by zvážil nórsku korunu, pretože Nórsko má relatívne rozsiahle prírodné bohatstvo a zároveň relatívne nízky verejný dlh v pomere k HDP, ktorý by chcela tamojšia centrálna banka likvidovať cez infláciu.

Podľa analytikov, kanadský dolár a meny niektorých emerging markets ako napríklad mexické peso sú tiež alternatívou.

Zároveň dnes začínajú investori objavovať i rôzne kryptomeny, ako je napríklad Bitcoin.

Jeho charakteristické črty sú zaujímavé, existuje len obmedzený počet tzv. bitcoinov a je to mena, ktorá nie je regulovaná a ani regulovanou byť nemôže, pokiaľ predpokladáme, že bude fungovať internet, ale jeho nevýhodou dnes je však stále nízka rozšírenosť.

Je síce pravda, že za posledné roky uchoval švajčiarsky frank hodnotu majetku lepšie ako akákoľvek iná mena, no táto jeho funkcia sa podstatne narušila a preto hodnota investície vo frankoch alebo v eurách by mala ostať rovnaká.

Absolútnou jednotkou v tomto ponímaní je americký dolár a aj napriek kvantitatívnemu uvoľňovaniu má práve americký dolár najväčší potenciál ziskov v prípade obnovenia globálneho rizika.

Nákupy zlata centrálnymi bankami

Masívne nákupy zlata centrálnymi bankami sú spojené s dedolarizáciou.

Politika americkej centrálnej banky, ktorou využila postavenia dolára ako svetovej rezervnej meny v geopolitickom konflikte, vyvolala zvýšený záujem krajín o nákup zlata.

Rast ceny zlata by mal podľa analytikov pokračovať aj naďalej.

Nakupovanie zlata štátmi, v ktorých vládnu autoritárske režimy, má svoju logiku, pretože majú vyššie sklony k pesimizmu vo vzťahu k budúcim hrozbám.

Čína a Rusko nakupujú zlato ako poistku či „železnú rezervu“ pre prípad krízy, ako bola tá v rokoch 2008 až 2011.

tags: #americky #dolar #kryty #zlatom #a #boh