Kto je najväčší a najvýznamnejší predstaviteľ Veľkej Británie? V hlasovaní BBC si Briti v roku 2002 vybrali práve svojho dvojnásobného premiéra, Winstona Churchilla. Nečudo, veď za 2. svetovej vojny dokázal svojimi prejavmi povzbudiť národ a doviesť ho k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom. Anglický jazyk mu bol nielen rodným jazykom, ale aj pracovným nástrojom, ktorý si zobral do svojich služieb.
Napriek tomu, že mal modrú krv, šľachtický titul odmietal. Znemožnilo by mu to prednášať svoje prejavy v Dolnej komore britského parlamentu (House of Commons), kde predniesol svoje najslávnejšie prejavy. Ako poslanec parlamentu tu pôsobil neuveriteľných 64 rokov! Prvýkrát bol zvolený v roku 1900, až kým sa rozhodol už nekandidovať vo voľbách v roku 1964. I keď je známy ako premiér Konzervatívcov, medzi rokmi 1904 až 1924 prešiel k Liberálom. Myšlienka voľného obchodu preňho bola zásadná a v záujme jej hájenia radšej vymenil strany ako ideály. Po svojej výmene sa stáva veliteľom Admirality (niečo ako minister pre námorníctvo) a dôležitou súčasťou vojenského kabinetu počas 1. svetovej vojny.
Po vojne začali jeho vzťahy s Liberálmi upadať (ako aj strana samotná) a po 20 rokoch sa vrátil k svojej pôvodnej strane Konzervatívcov. Svoje rozhodnutie okomentoval s tradičnou dávkou sebe vlastného humoru: ,,Každý vie zradiť. Záleží iba na tom, kedy a koľkokrát.”
Dátum a miesto narodenia: 30. november 1874, Blenheim PalaceDátum a miesto úmrtia: 24. január 1965, Londýn
Pokračujúc po Parliament Street prichádzame do sídla exekutívnej moci vo Whitehall. Prvýkrát tu býval hneď po návrate do Konzervatívnej strany. Medzi rokmi 1924 až 1929 býval pod číslom 11, čo je sídlo ministra financií (Chancellor of Exchequers). Predstavil päť rozpočtov, medzi nimi aj opätovné naviazanie britskej libry na zlato. Briti ťažšie exportovali svoj drahý tovar a dostavila sa vysoká inflácia. Ani Churchill nebol geniálny vo všetkom. ,,Každý hovoril, že som bol najhorším ministrom financií, ktorý kedy pôsobil.”
Oveľa lepšie spomienky má národ na jeho prvé pôsobenie v susedstve. Pod číslom 10 sa ujal v roku 1940 premiérskeho úradu a zohral kľúčovú úlohu pri porážke nacistického Nemecka. V sídle premiérov od roku 1720 sa však počas vojny dlho nezdržiaval. Nemecké bombardovanie Londýna bolo intenzívne a Blitz zasiahol aj Downing St. 10. Ak ste videli bondovku Skyfall, možno ste si všimli, že po príchode Jamesa Bonda do Londýna ho sprevádzajú podzemnými bunkrami, ktoré mali byť pozostatkom z Churchillových čias. Tvorcovia sa inšpirovali skutočným miestom.
Cigary a šampanské - James J. Fox. Keď si vyhľadáte fotky Churchilla, na väčšine z nich ho nájdete s jeho obľúbeným príslušenstvom - cigarou. Jeho otec totiž neschvaľoval cigaretový zlozvyk, a tak presedlal na cigary. K tejto vášni prišiel ešte za mlada, prehĺbil si ju počas svojho prvého pobytu na Kube, kde dnes nakúpite najluxusnejšie cigary za zlomkové ceny. Fajčenie cigár prirovnával k zamilovaniu sa: ,,Sprvoti vás upúta jej tvar, zostanete pre jej chuť a vždy si musíte pamätať, že nikdy, nikdy nesmiete nechať jej plameň vyhasnúť!”
Odhaduje sa, že počas svojho života vyfajčil až 250 000 cigár. Počas jedného letu mu navrhli kyslíkovú masku s dierkou na cigaru. Pravidelný prísun cigár od výrobcu James J. Fox bral tento distribútor naozaj vážne. Keď bombardovanie Londýna zasiahlo aj obchod, obratom sa premiérovi dostali chlácholiace správy, že jeho zásoby cigár ostali neporušené. Churchill je však ,,britský bulldog”, ktorému ako jedinému spravili múzeum vo svojich priestoroch. Keď sa prejdete do suterénu, nájdete tam množstvo predmetov z Churchillovho života spojených s jeho vášňou k cigarám.
Táto vášeň sa snúbila aj s kvalitným alkoholom. Ráno začínal v spoločnosti whisky so sódou, na obed a večeru to bolo šampanské a po večeri koňak. Jeho obľúbeným šampanským bol Pol Roger, v tej dobe mimoriadne populárny. Keď však preferujete modernejšiu vlnu chutí, tak vás radi prevedieme do neďalekej Burlington Arcade, kde si môžete dať obľúbené šampanské Jamesa Bonda a Alžbety II. - Bollinger. A prečo by ste si nedopriali?
Na námestí pred parlamentom sa tento velikán v podobe sochy nadživotnej veľkosti dodnes pozerá na svoju obľúbenú budovu. V okolí parlamentu sa nachádza Westministerské opátstvo a kostol Sv. Margaréty. História kostola Sv. Margaréty siaha až do 13. storočia a od roku 1614 slúži ako farský kostolom dolnej snemovne parlamentu (House of Commons). Najstaršia časť opátstva, Westminister Hall, bola svedkom korunovácií kráľov a kráľovien od roku 1066. My si vďaka dlhej a stabilnej vláde Alžbety II. väčšinou pamätáme iba korunováciu Karola III. Po svojej smrti v januári 1965 (zomrel na deň presne ako jeho obdivovaný otec) tu bola tri dni vystavená rakva s jeho telesnými pozostatkami, s ktorou sa prišlo rozlúčiť až 300 000 ľudí.
Okrem svojich silných stránok a početných nerestí je Churchill známy aj cestami po svete. Nikde sa síce necítil tak dobre ako vo svojom milovanom Londýne a vidieckom sídle Chartwell, ale i tak stihol za svojho života precestovať až 56 krajín. V rebríčku obľúbenosti zahraničných miest treba vyzdvihnúť jedno konkrétne miesto.
Krst Ohňom na Kube
Šampanské a koňak tiekli potokom, cigary šli do neba jedna za druhou a maľoval. Churchill chcel byť už ako mladík v epicentre svetového diania. Aby svoju túžbu naplnil, prosil o pomoc svoju matku, ktorá vďaka dobrým kontaktom vybavila exkluzívnu pozvánku od Španielov na Kubu. Tam práve prebiehala vojna o emancipáciu ostrova. Darčekom k oslavám jeho 21. narodenín bol krst ohňom, keď 30. novembra 1895 zažil prepad španielskej armády kubánskymi generálmi Antónia Macea a Máxima Gomeza. Osemnásť dní na Kube mu zmenilo život, keďže dych smrti visel neustále nad ním.
India a Južná Afrika
Najviac kontinuálneho času mimo Britániu strávil Winston po dobu 22 mesiacov ako mladý vojak v Indii. Bežnému cestovateľovi sa taký luxus síce nenaskytne (iba luxus v podobe kvalitných hotelov a maharádžov, ktorí vás obsluhujú), ale krajina toho má naozaj čo ponúknuť. Exotické náboženstvá v Dillí, silný kontrast sociálnych vrstiev, starobylé legendy, div sveta Taj Mahal... India toho má naozaj čo ponúknuť. Ďalším miestom, ktoré učarilo Churchilla, bolo Maroko. Počas konferencie v Casablance (1943) nastojil na tom, aby ho previezli do Marakéša, ktorý sa mu zapáčil natoľko, že ho zvečnil na obraze. Pripadá mu teda výsada jedinej maľby, ktorú počas druhej svetovej vojny premiér namaľoval.
V prípade, že sa cítite dobrodružnejšie, odporúčame vám zájazd po Južnej Afrike. Toto bolo miesto, kde si mladý Winston spravil výraznejšie meno. Ako člen britskej kavalerie v Búrskej vojne (Boer war) sa zúčastnil bojov kolonizujúcej mocnosti proti domorodému juhoafrickému obyvateľstvu. Šťastena nasmerovala jeho kroky k domu jedného Škóta, ktorý svojmu britskému krajanovi poskytol útočisko. Škót ho zaviedol do neďalekej jaskyne, kde ho zásobil krabicou cigár a fľašou whisky, kým utečencovi vybavil bezpečnú dopravu z krajiny do Londýna. Doma ho už vítali ako hrdinu, ktorý napriek smrteľným nástrahám úspešne utiekol od nepriateľa. V dnešných časoch takisto treba byť obozretný počas dovolenky v Južnej Afrike.
Stopy Churchilla ako cestovateľa sledujeme nielen v Londýne a Anglicku, ale po celom svete.
Kresťanský pohľad na antisemitizmus
Kresťanské cirkvi skutočne vždy potvrdzovali nekresťanskú povahu antisemitizmu, ako aj všetkých foriem rasovej nenávisti. Nebolo by to možné, keby všetci kresťania boli verní učeniu Ježiša Krista o Božom milosrdenstve a láske k svojmu blížnemu. Lenže táto vernosť by sa mala týkať aj jasnozrivej ochoty vyhnúť sa akémukoľvek predstavovaniu a chápaniu kresťanského posolstva, ktoré by v akejkoľvek podobe podporovalo antisemitizmus. Žiaľ, musíme uznať, že táto bdelá ochota často chýba. Preto sa obraciame na cirkvi, aby sme pritiahli ich pozornosť k tejto alarmujúcej situácii.
- Pamätajte, že cez Starú a Novú zmluvu/Starý a Nový zákon k nám všetkým hovorí jediný Boh.
- Pamätajte, že Ježiš sa narodil zo židovskej matky z Dávidovho potomstva a z ľudu Izraela a že jeho večná láska a odpustenie objíma jeho vlastný ľud aj celý svet.
- Pamätajte, že prví učeníci, apoštoli a prví mučeníci boli Židia.
- Pamätajte, že základné prikázanie kresťanstva - milovať Boha a svojho blížneho - hlásané už v Starom zákone a potvrdené Ježišom zaväzuje tak kresťanov, ako aj židov vo všetkých medziľudských vzťahoch bez jedinej výnimky.
- Vyhnite sa deformovaniu alebo skresľovaniu biblického či pobiblického judaizmu s cieľom vyzdvihovať kresťanstvo.
- Vyhnite sa používaniu slova „židia“ výhradne v zmysle Ježišových nepriateľov a slov „nepriatelia Ježiša“ na označenie celého židovského národa.
- Vyhnite sa takému predstavovaniu Pašií, ktorým uvalíte opovrhnutie za zabitie Ježiša na všetkých Židov, alebo jedine na Židov.
Naše spoločné úsilie je inšpirované duchom slov sv. Pavla v Liste Rimanom: „[Židia] sú milovaní kvôli otcom. deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu 28. 1.
Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu Nostra aetate
Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, vydaná 28. októbra 1965, znamená dôležitý medzník v dejinách židovsko-kresťanských vzťahov. Aj keď sa kresťanstvo zrodilo z judaizmu a prevzalo z neho niektoré podstatné prvky svojho náboženstva a bohoslužby, priepasť medzi oboma sa čoraz viac prehlbovala, a to až do tej miery, že kresťania a židia sa navzájom temer nepoznajú. Po dvetisíc rokoch, príliš často poznačených vzájomnou ľahostajnosťou a mnohými konfrontáciami, poskytuje deklarácia Nostra aetate príležitosť na otvorenie či pokračovanie dialógu smerujúceho k lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Za posledných deväť rokov sa v rôznych krajinách uskutočnili v tomto smere mnohé kroky. V dôsledku toho dnes možno ľahšie určiť, za akých podmienok sa dajú vytvoriť a rozvinúť nové vzťahy medzi židmi a kresťanmi. Opätovným odvolávaním sa na tento dokument znova pripomíname, že duchovné putá a historické vzťahy, ktoré spájajú Cirkev s judaizmom, odsudzujú všetky formy antisemitizmu a diskriminácie ako protirečiace duchu kresťanstva, hoci na ich odsúdenie stačí už samotná dôstojnosť ľudskej osoby. Navyše nás tieto putá a vzťahy povinne zaväzujú k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k obnoveniu vzájomnej úcty.
S náležitou úctou voči týmto principiálnym úvahám navrhujeme niekoľko prvých praktických aplikácií v rôznych podstatných oblastiach života Cirkvi, aby sa medzi katolíkmi a ich židovskými bratmi zaviedli či rozvinuli zdravé vzťahy.
Dialóg a vzájomné poznanie
Dialóg predpokladá, že každá strana chce poznať tú druhú a chce svoje poznanie druhého rozšíriť a prehĺbiť. Predstavuje tiež privilegovaný prostriedok na lepšie vzájomné poznanie a - najmä v prípade dialógu medzi židmi a kresťanmi - hlbšie prebádanie bohatstva svojej vlastnej tradície. Cirkev, z moci svojho božského poslania a zo svojej vlastnej povahy, musí ohlasovať svetu Ježiša Krista (Ad gentes, 2). Ak nemá svedectvo katolíkov o Ježišovi Kristovi židov urážať, musia sa snažiť žiť a šíriť svoju kresťanskú vieru tak, že v súlade s učením Druhého vatikánskeho koncilu budú zároveň prísne rešpektovať náboženskú slobodu (deklarácia Dignitatis humanae).
Povzbudzujeme kompetentné osoby, aby nielen viedli medzi sebou priateľské rozhovory, ale sa aj stretávali a spoločne študovali rôzne problémy súvisiace so základným zmýšľaním judaizmu a kresťanstva. Je tiež veľmi dôležité, aby bola pritom zaručená úcta, ale aj veľká otvorenosť ducha a nedôvera voči vlastným predsudkom, čo sú nevyhnutné predpoklady na to, aby sa predišlo - aj neúmyselnému - zraneniu zúčastnených.
Vždy, ak je to možné a vzájomne prijateľné, treba podporovať spoločné stretnutia pred Bohom v modlitbe a tichej meditácii, lebo vtedy sa najskôr môže zrodiť pokora a otvorenosť srdca i mysle, ktoré sú nevyhnutnými podmienkami na hlbšie poznanie seba samých aj tých druhých. Osobitne to treba robiť v súvislosti s takými závažnými problémami, ako je boj za mier a spravodlivosť.
Liturgia a biblické texty
Treba mať na pamäti jestvujúce súvislosti medzi kresťanskou a židovskou liturgiou. Myšlienka spoločenstva života v službe Bohu a ľuďom z lásky k Bohu - ako sa uskutočňuje v liturgii - je charakteristická práve tak pre židovskú, ako aj pre kresťanskú liturgiu. Treba sa usilovať lepšie pochopiť všetko, čo si v Starom zákone zachováva svoju trvalú hodnotu (porov. Dei verbum, 14 - 15), keďže on nebol zrušený neskoršími výkladmi Nového zákona, ktoré skôr ukazujú plný zmysel Starého zákona, a tak sa oba Zákony navzájom osvetľujú a vysvetľujú (porov. tamže, 16).
Pri komentovaní biblických textov treba poukázať na kontinuitu našej viery s vierou Starého zákona v línii prisľúbení a bez zmenšovania hodnoty originálnych prvkov kresťanstva. Veríme, že tieto prisľúbenia sa naplnili v prvom Kristovom príchode. Pokiaľ ide o liturgické čítania, treba dbať o to, aby sa v homíliách, ktoré sú na nich založené, správne vykladali state, kde sa zdanlivo ukazuje v nepriaznivom svetle židovský národ ako taký. Komisie, ktorým bola zverená úloha prekladať liturgické texty, nech venujú zvláštnu pozornosť spôsobu, akým vyjadria tie slovné spojenia a state, ktoré môžu nedostatočne poučení kresťania v dôsledku predsudkov zle pochopiť. Samozrejme, nikto nemôže meniť text Biblie, ide však o to, že pri verzii určenej na liturgické účely by malo ísť v prvom rade o jasné vyjadrenie zmyslu textu,1 pričom treba brať do úvahy biblické výskumy.
I keď ešte ostáva urobiť veľký kus práce, za posledné roky sa vďaka cirkevnému učeniu, štúdiu a výskumu odborníkov, ako aj vďaka začatému dialógu dosiahlo lepšie pochopenie judaizmu i jeho vzťahu ku kresťanstvu.
- Ten istý Boh, „ktorý inšpiroval knihy obidvoch zákonov a je ich pôvodcom“ (Dei verbum, 16), hovorí aj v starej, aj v novej zmluve.
- Judaizmus bol v časoch Krista a apoštolov mnohorakou skutočnosťou, keďže zahŕňal mnoho prúdov, duchovných, náboženských, spoločenských i kultúrnych hodnôt.
- Starý zákon a na ňom založená židovská tradícia sa nesmie stavať proti Novému zákonu takým spôsobom, akoby ten prvý ustanovoval náboženstvo založené len na spravodlivosti, strachu a právnom formalizme, bez dovolávania sa lásky k Bohu a blížnemu (porov. Dt 6, 5; Lv 19, 18; Mt 22, 34 - 40).
- Ježiš sa narodil zo židovského ľudu, tak ako jeho apoštoli a mnohí z jeho prvých učeníkov. Keď sa im zjavil ako Mesiáš a Boží Syn (porov. Mt 16, 16), nositeľ nového evanjeliového posolstva, predstavil ho ako naplnenie a zdokonalenie skoršieho Zjavenia. A hoci Kristovo učenie malo od základov nový charakter, predsa sa v mnohých prípadoch opieralo o učenie Starého zákona. Nový zákon je hlboko poznačený svojím vzťahom k Starému. Ako vyhlásil Druhý vatikánsky koncil, „Boh, ktorý inšpiroval knihy oboch zákonov a je ich pôvodcom, múdro zariadil, že v Starom zákone sa skrýva Nový a v Novom zákone sa odhaľuje Starý“ (Dei verbum, 16).
- Ohľadom Ježišovho odsúdenia a smrti koncil pripomenul, že „nemožno ani všetkým Židom, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom bez rozdielu pripisovať to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení“ (Nostra aetate, 4).
- Dejiny judaizmu neskončili zničením Jeruzalema, ale pokračujú v rozvíjaní náboženskej tradície, ktorá je stále bohatá na náboženské hodnoty, hoci sme presvedčení, že jej význam a zmysel bol hlboko poznačený príchodom Krista.
- Spolu s prorokmi a apoštolom Pavlom „Cirkev očakáva deň, ktorý je známy jedine Bohu, keď budú všetky národy vzývať Pána jedným hlasom a slúžiť mu spojenými silami (porov. Sof 3, 9)“ (Nostra aetate, 4).
Informovanosť ohľadom týchto otázok je dôležitá na všetkých úrovniach kresťanskej výchovy a vzdelávania:
- katechizmus a učebnice náboženstva,
- učebnice dejepisu,
- masmédiá (tlač, rozhlas, film, televízia).
Efektívne využitie týchto prostriedkov predpokladá dôkladnú formáciu vychovávateľov a učiteľov pôsobiacich vo vzdelávacích centrách, seminároch a na univerzitách. Odborníci sú pozvaní študovať problémy, týkajúce sa judaizmu a židovsko-kresťanských vzťahov, osobitne v oblasti exegézy, teológie, histórie a sociológie. K riešeniu týchto problémov majú prispieť aj vyššie katolícke výskumné inštitúty, ak sa dá, tak aj v spolupráci so židovskými inštitúciami.