V týchto dňoch si pripomíname sviatok sv. archanjela Michala, ktorý je patrónom kostola v Markušovciach. Máloktorý zo svätcov je tak obklopený legendami ako svätý mučeník Juraj z Kapadócie. Jeho obraz, ako sedí na koni a bojuje s drakom, patrí k najznámejším vyobrazeniam svätých v celom kresťanskom svete.
Poďme sa ponoriť do bohatej histórie a významu týchto dvoch významných svätcov.
Svätý bojovník - Príbeh o svätom Jurajovi a drakovi
Svätý Michal Archanjel
Svätý Michal Archanjel, ktorého meno znamená „Kto je ako Boh?“, je biblická postava. Veľakrát sa objavuje v Biblii. Židovský ľud už vtedy považoval archanjela za ochrancu Izraela (Dan 12, 1). V kresťanskej tradícii sa meno svätého Michala spomína hneď po mene Mária, Kráľovná anjelov, ako meno ochrancu Cirkvi. Veľký obranca Boha, Cirkvi, Ježiša Krista a kresťanského ľudu je anjelom strážcom svätého kríža, evanjelií a veľkým ochrancom Eucharistie.
Vo Svätom písme sú anjeli Michal, Rafael a Gabriel jedinými anjelmi, ktorí sú označení vlastnými menami. Navyše Biblia Michalovi pripisuje titul „archanjel“ (Jud 9). Znamená to „vrchný anjel“, „hlavný anjel“ alebo „knieža prvého stupňa“. Tento termín sa v Biblii vyskytuje len v jednotnom čísle. Na základe toho sa dá predpokladať, že Boh určil iba jedného veliteľa armády anjelov (Joz 5, 14). V tejto hodnosti bojoval a zvíťazil nad satanom. Počas boja naňho zavolal „Michael“, čo v hebrejčine znamená „Kto je ako Boh?“. Narážal tým na satanovu pýchu, pretože chcel byť podobný Najvyššiemu (Iz 14, 13 - 15).
Táto bitka sa opisuje v Zjavení svätého Jána takto: „Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi“ (Zjv 12, 7 - 8).
V sakrálnom umení je postava tohto svätca pomerne ľahko rozlíšiteľná. Vychádzajúc z týchto atribútov je archanjel Michal vo výtvarnom umení často zobrazovaný pri poslednom súde a v rukách drží váhy, na ktorých váži duše zosnulých.
Atribúty svätého Michala Archanjela:
- Váhy: Podľa kresťanov sa archanjel Michal nachádza medzi človekom a Bohom vo chvíli smrti a váži duše zosnulých.
- Meč: Meč pripomína vojnu. Nejde však o deštruktívnu vojnu, ktorá má za cieľ uspokojiť výbojné chúťky, ale o konštruktívnu vojnu.
- Pancier: Svätý Michal sa často zobrazuje v rytierskom pancieri, ktorý mu prilieha na telo. Tento pancier, táto ochrana, do ktorej sa má kresťan odieť ako do „duchovného boja“ proti „zlu“, je jeho viera v Boha.
Svätý Michal Archanjel je teda poverený týmto bojom dobra voči zlu vo svete, ale aj v nás. Riadi duchovný boj tým, že nám umožňuje naprávať účinky zla a udusiť jeho zdroj. Sviatok má 29. septembra.
Pristavme sa teda práve pri postave sv. Michala ako rytiera, aby sme si mohli priblížiť i svetský rozmer tohto jeho vyobrazovania. Na to sa však musíme na chvíľu vrátiť v čase do obdobia stredoveku, kedy rytierstvo zanechalo v súdobej spoločnosti nezmazateľné stopy. Rytierske námety boli obzvlášť rozšírené v 14. a na začiatku 15. storočia, a to predovšetkým pre svoju úlohu pri obrane slabých a kresťanstva. Táto ich funkcia bola prenesená do postáv svätcov, ktorí podľa stredovekého presvedčenia spĺňali všetky ideály svojej doby.
Väzby na duchovný život sa objavovali už na prvý pohľad, a to prostredníctvom samotných pomenovaní rádov. Patrónmi rádov sa síce stávali predovšetkým svätci, ktorí boli osobnými patrónmi alebo patrónmi krajiny, ale najčastejšie išlo práve o patrónov samotného rytierstva. Najznámejšími rytierskymi svätcami boli svätý Juraj a svätý Michal Archanjel, ale boju s drakom sa venovalo až okolo 30 ďalších svätcov.
Formálna kristianizácia insígnií jednotlivých rádov sa začala objavovať až od polovice 15. storočia a v tomto období sa postava svätca aplikovala aj v insígniách francúzskeho Rádu svätého Michala. Ten bol založený v roku 1469 a na osobu svätca mal veľmi silnú väzbu. Už preambula stanov odôvodnila založenie rádu poctou Stvoriteľovi, Panne Márii a svätému Michalovi.
K pomoci svätého Michala sa uchýlil aj pápež svätý Gregor I., ktorý mal počas ničivého moru videnie svätého archanjela, ako sa dozvedáme z legendy: „Potom pápež uvidel anjela Pána stáť na vrchu hradu Crescentius, utieral zakrvavený meč a zavliekal ho do pošvy. Gregor pochopil, že to znamená koniec moru, ako sa skutočne stalo.
Svätý pápež Gregor Veľký nám vo svojej Homílii hovorí, že názov anjeli označuje úrad, a nie prirodzenosť. A dodáva: „Lebo tí svätí duchovia v nebeskej vlasti sú síce vždy duchovia, ale vždy ich nemožno nazvať anjelmi. Oni sú anjelmi iba vtedy, keď sa prostredníctvom nich niečo oznamuje. Biblické pramene označujú svätého Michala Archanjela za „veľkého šéfa“.
S archanjelom Michalom sa stretávame aj v Jánovom Zjavení, kde sa píše: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli.“ (Zjv 12,7-9). Je to opísaný boj medzi archanjelom Michalom a drakom Luciferom.
Medzi veľkých ctiteľov svätého Michala archanjela patril aj svätý Ján Pavol II.
Svätý Michal Archanjel poráža Satana
Svätý Juraj
Svätý Juraj pochádzal z Kappadokie v Malej Ázii. Jeho rodičia boli veľmi zbožní a poskytli mu dobrú kresťanskú výchovu. Ale čoskoro ostal bez otca, ktorý mučenícky zomrel za Christa. Tie časy boli pre kresťanov veľmi ťažké, pretože vtedajší cisár Dioklecián bol strašným prenasledovateľom kresťanov.
Vďaka starostlivosti jeho dobrej matky Juraj napredoval vo vzdelaní a kresťanskom spôsobe života. Keď mal 18 rokov, zobrali ho do rímskej armády a pre svoju bystrosť, mužnosť a iné prednosti rýchlo dosiahol vysokú armádnu hodnosť. To však neovplyvnilo Juraja, ba naopak, so smútkom myslel na kresťanov, ktorí trpeli za Christa. Prišiel čas a Juraj dostal príkaz pochytať a mučiť kresťanov. Nielenže odmietol vykonať takýto príkaz, ale dokonca pred cisárom s odvahou vyznal Christa.
Prekvapený Dioklecián sa ho usiloval prehovoriť, ale odvážny mladík ešte s väčšou odvahou vyhlásil: „Som kresťan a chcem zomrieť za Christa.“ Po tomto smelom vyznaní viery cisár Dioklecián prikázal uväzniť Juraja a kruto ho mučiť. Juraj s Božou pomocou znášal najstrašnejšie mučenia. Najprv ho neľútostne bili, potom priviazali na koleso, ktoré otáčali a nože pripevnené na podstavci zraňovali jeho telo. Ale Boh odmenil veľkú vieru Juraja.
Keď pohania videli jeho odvahu, mnohí uverili v pravého Boha, dokonca aj niektorí príbuzní cisára Diokleciána. To ešte viac rozčúlilo cisára, preto nariadil sťať Jurajovi hlavu. Cirkev zaradila Juraja medzi svojich svätých a jeho pamiatku si pripomína 23. apríla/6. mája. Nazýva ho veľkomučeník za jeho neobyčajnú trpezlivosť a hrdinstvo pri mučeniach.
Juraj bol tiež zobrazovaný ako rímsky legionár na bielom koni; biela tu opäť symbolizuje čistotu a svätosť.Svätý Juraj - militárny svätec - bol na území Slovenska svätený ako symbol mocného ochrancu v ranostredovekých kaplnkách, kláštoroch, hradiskách, dvorcoch a hradoch.
Dôležitú úlohu zohral svätý Juraj pri vývine obecných pečatí a erbov. Každá obec, v ktorej sa časom vyvinula nejaká administratívna činnosť, sa usilovala o odlíšenie vo forme symbolu. Znaky, pečate a erby vyjadrovali v podstate isté špecifiká, ktorými sa daná obec vyznačovala. Vo väčšine prípadov sa symbol odvodzoval od patrocínia miestneho kostola a patrón bol tak so svojimi atribútmi umiestňovaný do obrazovej časti erbu alebo pečatidla.
Svätý Juraj bojuje s drakom
Legenda o drakovi
Podľa legendy „…pochádzal svätý Juraj z urodzenej rodiny z Kapadócie. Neskôr prišiel do mesta Silena v Lýbii, kde drak - miestna pohroma - naháňal strach širokému okoliu a otravoval svojím dychom každého, kto sa k nemu priblížil. Ako výkupné dávali ľudia drakovi každý deň dve ovce. Keď mu však dali poslednú ovcu, drak si vyžiadal ľudské obete. Tie mal podľa dohody obyvateľov určiť lós. Lós padol na kráľovu dcéru, ktorá šla na smrť oblečená ako nevesta. Juraj však zaútočil na draka, prebodol ho svojím oštepom a celkom krotkého ho viedol spútaného princezniným podväzkom. Juraj draka doviedol do mesta, kde povedal ľuďom, aby sa nebáli - ak uveria v Ježiša a dajú sa pokrstiť, oslobodí ich od príšery. Kráľ a ľud súhlasili. Juraj zabil draka a 15 000 ľudí sa dalo pokrstiť.
Rozprávanie je pravdepodobne jediná historicky pravdivá časť príbehu. Prítomnosť rozprávkového draka je cielená symbolika, ktorou bol príbeh o Jurajovi „skrášlený“ samotnou cirkvou; drak ako symbol pohanského zla, ktorý je prebodnutý kopijou, znamená obrátenie krajiny na kresťanstvo. Treba zdôrazniť, že v najranejších verziách legendy sa príhoda s drakom nevyskytuje.
Svätý Juraj a Drak
Svätého Juraja sme tu nemali. Nemali sme, ale ani draka, s ktorým v boji býva Juraj zobrazovaný. Drak ma zaujíma viac. Ako symbol je zaujímavý s bohatou históriou.
Drak je bytosť odporujúca prírode. Vo väčšine náboženstiev antibožský tvor. Babylónsky boh Marduk porazil Tiamat, rozrezal ju na dve polovice, z jednej stvoril oblohu, z druhej zem. Z Tiamatiných očí vyvstali pramene riek Eufratu a Tigrisu. Ako vyzerala Tiamat? Ako impozantný drak. Apollón, boh Slnka zniesol zo sveta draka Pythona keď ho prebodol slnečnými šípmi. Ahrimana, boha zla, tak veľmi podobného mimozemšťanovi s dračou hlavou, pazúrmi a postavou chlapa zápasníka, porazil Ahur Mazdá. To hovorí mazdaizmus (iránsky kult z 2 tis. pred Kr., neskôr známy ako zoroastrizmus). Starí izraeliti hovoria o Livjátanovi, čiže o Leviatanovi, morskom drakovi.
Pokojne môžeme vziať do rúk Bibliu a čítať Prebuď sa, prebuď sa, obleč si silu, rameno Hospodinovo, prebuď sa ako za dní pradávnych, za starodávnych pokolení! Či si ty nerozťalo Rahaba a neprebodlo morského draka? (Izaiáš 51,9)[1]. Obraz má jediný cieľ, vo veriacich vyvolať istotu, že Hospodin kedykoľvek rozdrví draka chaosu, premôže mocnosti tmy, dodá veriacim pevnú nádej, že Boží nepriatelia budú zničení aj v budúcnosti.
Obrazy z Biblie priam sršia aktuálnosťou, vládcov prirovnávajú k drakom. Jeremiáš si vzal na mušku Nebúkadnecara: Zožral ma, zmoril ma babylónsky kráľ Nebúkadnecar, odstavil ma, ako prázdnu nádobu, prehltol ma ako drak, naplnil si brucho a odohnal ma od mojich rozkoší (Jeremiáš 51,34)[2] . Ezechielovej pozornosti neušiel faraón: Lidský synu, začni žalozpěv nad faraónem, králem egyptským. Zapěj o něm: K mladému lvu mezi pronárody jsi byl přirovnán, byl jsi jako drak v mořích, prodíral ses svými proudy, nohama jsi kalil vodu a čeřil její proudy. (Ezechiel 32,2)[3].
Ak by sme pripustili, že drak z Biblie podľahol rýchlejšiemu evolučnému procesu, môžeme pripustiť, že sa poľudštil. Bez zmeny funkcie v spoločnosti. Ostal pôsobiť v politike. V Apokalypse drak nadobúda monštruóznu silu Ukázali sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov. Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. (zjavenie Jána 12, 2-3)[4].
Obrazov s drakom v Apokalypse je viac a viac. Definitívne drak končí podobne ako Glum - Sméagol v Tolkienovom Pánovi prsteňov, a diabol, ich zvodca, hodený bol do ohnivého a sírového jazera, kde bola šelma i falošný prorok, a tam budú mučení dňom i nocou na veky vekov (zjavenie Jána 20,10). O ustálenej podobe draka, okrídleného, šupinatého jaštera, vzdialene pripomínajúceho krokodíla, občas vlka, hovoríme až začiatkom stredoveku. Úpadkové románske umenie ho spodobuje ako zlo, ktoré bude/bolo porazené. Sedem smrteľných hriechov a sedem dračích hláv stotožnili teológovia v jedno v 15. storočí. Drakovi najbližší príbuzní v živočíšnej ríši sú bazilišok, had a kohút.
Kostoly zasvätené svätému Michalovi a Jurajovi na Slovensku
Podľa historikov jeden z dvoch kostolov ktoré v Michalovciach stáli bol zasvätený sv. Michalovi (archanjelovi). Druhý sv. Jurajovi. Boli to rotundy a tá zasvätená (údajne) sv. Jurajovi pochádza až z čias Veľkej Moravy a dodnes jej základy môžme vidieť v areály Zemplínskeho múzea. Na mieste kostola ktorý dal meno mestu stojí teraz iný, zasvätený Panne Márii takže pôvodný nevidno.