Ľudstvo vstúpilo do nového tisícročia poznačené viacerými problémami a fenoménmi, ktoré môžu ohroziť jeho existenciu alebo skomplikovať jeho ďalší vývoj. Napriek tomu, že cirkev ústami svojej najvyššej pozemskej inštancie - pápeža Jána Pavla II. pred rokom zverejnila svoje hriechy spáchané v celej dvojtisícročnej histórii (križiacke výpravy, vyvražďovanie indiánov, inkvizícia…) a ospravedlnila sa za ne, jej spoveď na prelome tisícročia nebola úplná.
Cirkev sa v dnešnom svete čoraz márnejšie pokúša zohrávať úlohu morálnej autority, pretože sa v mnohom nedokázala vymaniť z myslenia stredoveku. Jej autoritárske správanie je dnes viac ako kedykoľvek predtým v rozpore s túžbou človeka určovať si svoje životné rozhodnutia sám.
Viera v Boha ľudstvo možno tak skoro neopustí, no musí sa z neho (a z cirkvi) stať skôr priateľ ako pán. Cirkev ako inštitúcia, ktorá má v erbe morálny fenomén Desatora, premrhala veľakrát spupnosťou, ale aj obyčajnými ľudskými chybami a slabosťami kredit, ktorý na počiatku mala.
Vo Veľkom pôste sú v obradoch východných cirkví aj soboty určené všetkým dušiam. Slúži sa božská liturgia za duše zosnulých. V tomto Pôstnom období sa priblížme k Bohu a k dušiam v očistci. Obetujme svätú omšu a sväté prijímanie za zosnulých členov rodiny a priateľov.
V globalizovanom svete uháňajúcom míľovými krokmi k liberalizmu sa však stráca pocit opory a tam môžu podať pomocnú ruku empaticky cítiaci kňazi a viera v božiu spravodlivosť.
Anglikánska cirkev a jej postoje
Liberálnejšia anglikánska cirkev však nedávno vymenovala na post dekanky prvý raz príslušníčku nežného pohlavia Vivienne Faullovú. Anglikánska cirkev pristupuje liberálnejšie ako Vatikán aj k cirkevným sobášom rozvedených osôb. Nové manželstvo však anglikáni neposvätia, ak sa muž či žena chcú zosobášiť s osobou, ktorá bola príčinou ich rozvodu.
Londýn, 21.03.2018 - Anglikánska cirkev chce vo svojich kostoloch umožniť novú formu milodarov. Vo viac ako 16 000 kostoloch, katedrálach a náboženských zariadení sa majú podľa „Financial Times“ zo stredy inštalovať čítačky na kreditné karty alebo smartphony. Veriaci si potom budú môcť vybrať, ako podporia cirkev - hotovosťou, kartou, či mobilom.
Vzniká luteránstvo, kalvinizmus, anglikánska cirkev, rád jezuitov. Stál pri zrode anglikánskej cirkvi. Jednou z príčin jej vzniku bol jeho rozvod s Katarínou Aragónskou, ktorý pápež nechcel schváliť. Henrich VIII. sám vyhlásil svoje manželstvo za rozvedené a vzal si Annu Boleynovú. V roku 1533 sa pápež ostro postavil proti samovoľnému rozvodu Henricha, tak sa dovŕšila roztržka medzi Henrichom a pápežom, Henrich VIII. presadil zákon o zvrchovanosti kráľa ako hlavy cirkvi v Anglicku.
Nasledovala etapa nepokojov, vojen s Anglickom (napr. 100-ročná vojna), ... Ľudový odpor, utvorenie žoldnierskeho vojska a zavedenie pravidelnej dane od hlavy, tzv. taille (táj), po úspešnom skončení 100-ročnej vojny upevnili vo Francúzsku kráľovskú moc, ktorá nadobúdala črty absolutizmu.
Henrich Navarský chcel ukončiť tieto spory, a preto sa rozhodol oženiť s Margarétou Medicejskou, ktorá bola kresťankou („Paríž stojí za jednu noc.“). 23. augusta 1572 sa odohrala tzv. bartolomejská noc, kedy boli povraždení hugenoti účastní na svadbe (dala ich zavraždiť Margarétina matka Katarína Medicejská). Po zavraždení kráľa nastúpil na francúzsky trón Henrich Navarský ako Henrich IV. Prestúpil na katolícku vieru, ale vydal tzv. nantský tolerančný edikt, ktorým sa stali hugenoti slobodní a skončili sa vnútorné náboženské spory medzi nimi a katolíkmi.
Križiacke výpravy a Katolícka cirkev
V dobe stredoveku sa podnikali početné križiacke výpravy, z dôvodu dobytia Svätej Zeme. Križiaci sa pokúšali dobyť Jeruzalem, čo sa im aj načas podarilo. Vo vrcholnom stredoveku sa rozmáha boj proti kacírom. Toto temné obdobie prinieslo smrť upálením niekoľkým tisícom ľuďom.
Ich prvotným cieľom bolo oslobodiť Boží hrob od neveriacich. Váhu katolíckej cirkvi dokumentujú i križiacke výpravy.
Po vydrancovaní Konštantínopolu počas križiackych výprav sa dostali na Západ nespočetné relikvie a aj časti viedenského Dómskeho pokladu sú byzantského pôvodu. Na Schallaburgu si možno pozrieť aj jedinečný relikviár klincov z Kristovho kríža z Dómskeho pokladu v nemeckom Essene, ako aj nákladne zdobený relikviár kríža z maďarského Ostrihomu.
Čo sa týka II. križiackej výpravy, tak len v krátkosti. Túto križiacku výpravu viedli francúzsky panovník Ľudovít VII. a nemecký cisár Konrád III. Európski panovníci reagovali na pád Edessy (1144) jedného z prvých križiackych štátov, ktoré vznikli po I. križiackej výprave (1096 - 1099), ktorá sa skončila oslobodením Jeruzalema z moslimských rúk.
Edessa (1098 - 1144) bola teda prvým križiackym štátom založeným po I. križiackej výprave a zároveň prvým, ktorý zanikol. Obsadenie Edessy vyvolalo v katolíckom rytierskom svete veľký šok. Pápež Eugen III. svojou bulou Quantum praedecessores (1145) vyhlásil II. krížovú výpravu (1147 - 1149), do čela ktorej sa postavili vyššie spomenutí nemecký panovník Konrád III. a francúzsky panovník Ľudovít VII. Výprava sa však skončila neúspechom napriek tomu, že Joscelin II. de Courtenay na krátky čas opätovne získal mesto do kresťanských rúk, moslimovia opäť mesto dobyli. Od roku 1150 bola celá oblasť definitívne pre križiakov stratená.
Sv. Bernard z Clairvaux vyzýva k II. križiackej výprave
Čo sa týka ťaženia - križiacke vojsko tiahlo cez Konštatínopol smerom na Anatóliu a Levantu, v bitke pri Dorylaeu však seldžuckí Turci zničili takmer celý nemecký oddiel, Francúzi sa dokázali do Edessy a Antiochie prebiť, utrpeli však veľké straty. Križiakom sa nepodarilo získať ani Damask, čo však bolo najhoršie, v moslimskom vojsku sa pod vedením Núr ad Dína stal legendou Saladin, ktorému sa neskôr podarilo dobyť Jeruzalem.
Portugalský panovník Alfonso Henriques I. ich presvedčil, aby pomohli oslobodiť Lisabon, jednotku Nemcov, Flámov a Angličanov pri útoku na mesto podporili aj templári pod vedením Gualdima Paisa. Lisabon oslobodzovali 17 týždňov a 25. októbra 1147 kresťanské vojská vztýčili nad mestom zástavu s krížom. Oslobodenie mesta malo nesmierny význam v portugalskej reconquiste.
V portugalskej kultúre zostáva Gualdim Pais symbolom rytierskej cnosti, hrdinstva, pevnej katolíckej viery. Templári v Portugalsku zohrali mimoriadne jedinečnú a kľúčovú úlohu - nielen ako rytieri reconquisty, ale aj ako zakladatelia miest, stavitelia hradov a ochrancovia portugalskej nezávislosti. Na rozdiel od iných európskych krajín, kde bol rád zrušený a jeho členovia často prenasledovaní alebo popravení, v Portugalsku zostali takmer neporušení a prežili ako Rád Krista (Ordem de Cristo), ktorý mal rozhodujúci vplyv aj na portugalské zámorské objavy.
Kríž Kristovho rádu
Portugalské ozbrojené sily dodnes tento kríž používajú ako svoj výsostný znak. Portugalský Kristov rád (Ordem de Cristo) je jeden z najfascinujúcejších a najdôležitejších duchovno-vojenských rádov v európskych dejinách, pretože je priamym nástupcom templárskeho rádu v Portugalsku. V 15. a 16. stor.
Rozdiely medzi náboženstvami sa nemajú negovať. Ide skôr o „modlitbu v prítomnosti tých druhých“. Od Jána Pavla II. to pápeži pravidelne pestovali, ako napísal riaditeľ.
tags: #anglikanska #cirkev #kriziaci