Farnosť Pod Sokolejom: História a Vývoj

Rímskokatolícka farnosť Humenné - Pod Sokolejom má bohatú históriu a aktívny život. V tomto článku sa pozrieme na jej vznik, vývoj a súčasné aktivity.

Začiatky a zriadenie farnosti

Sväté omše na sídlisku Pod Sokolejom sa začali slúžiť v januári roku 1990 v budove základnej školy za pôsobenia vtedajšieho vdp. Po takmer piatich rokoch bola listom zo dňa 19. decembra 1994 košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom zriadená Farnosť Humenné - Pod Sokolejom, ktorej farský kostol je zasvätený Sťatiu sv. Jána Krstiteľa.

Prvým správcom tejto farnosti bol vdp. Peter Buľko. Pôsobil tu od 19. decembra 1994 do februára 1997. Jeho nástupcom sa stal vdp. Mgr. Ján Gič. Od 1. júla 2012 novým správcom farnosti je Mgr.

Výstavba kostola a farskej budovy

Základný kameň a stavenisko kostola požehnal 31. augusta 1997 Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup. Zároveň sa v tento deň konala aj odpustová slávnosť sviatku Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa.

Stavba kostola bola zakrytá 14. októbra 1998. 21. júna 2001 sa kňazi farnosti nasťahovali do novej farskej budovy.

Posviacka fary sa uskutočnila 24. júna 2001 na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa. 26. augusta 2001 sa uskutočnila konsekrácia nášho nového farského Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa. Svätiteľom bol Mons.

Kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa

Výročia a udalosti

26. augusta 2011 oslávilo tunajšie farské spoločenstvo desiate výročie konsekrácie kostola na slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval Mons. 1. januára 2020 - na nový rok, slávnostnou sv. omšou, si farské spoločenstvo pripomenulo 25. výročie vzniku farnosti.

26. augusta 2021, za prítomnosti dp. Jána Giča, farára v Ľubiši a dp. Olivera Székelyho, domáceho farára, slávila sa sv. omša z príležitosti 20. výročia konsekrácie kostola. 1.1.2025, v jubilejnom roku, pri sv. omši, veriaci farnosti ďakovali za 30. výročie vzniku farnosti Sťatia sv. Jána Krstiteľa.

Farnosť svätých košických mučeníkov

Farnosť svätých košických mučeníkov v Humennom bola zriadená 1. júla 2004. „Môžeme ju považovať za mladú farnosť v rámci celej Košickej arcidiecézy, pričom v Humennom je to najmladšia rímskokatolícka farnosť,“ začína rozprávanie Jozef Kozák, ktorý tam pôsobí od 1. júla. Marek Marcin je kaplánom v Humennom od začiatku tohtoročného júla. „Som tu iba dva mesiace, ale v Humennom sa cítim veľmi dobre a dobre sa mi tu aj rozpráva s veriacimi.

Košická arcidiecéza práve slávi 400 rokov od mučeníckej smrti svätých košických mučeníkov. Títo veľkí svätci sú patrónmi miestnej farnosti i chrámu. „Máme v kostole vystavené relikvie svätých košických mučeníkov, ktoré boli predtým uložené v oltári.

Najmladšiu humenskú farnosť čaká začiatkom septembra tradičná odpustová slávnosť na sviatok svätých košických mučeníkov. „Pri hľadaní odpustového kazateľa som silno cítil riadenie Ducha Svätého. Príde k nám Ján Dolný OSB zo Sampora.

„Jeden kňaz adresoval Humenčanom tieto slová: ,Neviem, či si, vy Humenčania, uvedomujete, že kráčate po miestach, po ktorých chodili svätí?!‘ Z histórie vieme, že svätí košickí mučeníci si krátko pred smrťou vykonávali práve tu duchovné cvičenia. Takže tu máme svätých, ktorí sa pohybovali po tých istých uliciach, v tom istom priestore ako my a dnes ich voláme o orodovanie. Táto spomienka je úžasne živá.

Aktivity a spoločenstvá

„Vždy sa snažím, aby to pokračovalo, aby to v mysliach a srdciach veriacich ďalej trvalo. Mám dobrú skúsenosť s jubilejným Svätým rokom milosrdenstva. Jeho ovocie sa v našej farnosti prejavuje aj tak, že každý prvý piatok v mesiaci sa stretávame v kostole na modlitbu korunky Božieho milosrdenstva. Mnohí ľudia sa o tretej zastavia a prídu sa spoločne pomodliť do chrámu. Okrem toho máme vyloženú Oltárnu sviatosť na celodennú adoráciu.

Tri rímskokatolícke humenské farnosti sú príkladom pekného spoločenstva. „Humenné nie je príliš veľké mesto, preto sa niektoré aktivity prelínajú. Podľa jeho slov je toho dôkazom i celomestská krížová cesta na Veľký piatok. „Je to obrovské povzbudenie pre celé mesto, keď vidíte toľkých ľudí spoločne sa modliť.

Napríklad vo farnosti Pod Sokolejom majú veľmi pekné športové aktivity pre mladých, do ktorých sa radi zapájame; zase v takzvanej starej farnosti Všetkých svätých majú silné prolife aktivity. Myslím si, že by sme mali upustiť od toho, že v každej farnosti musí byť všetko. Zároveň ustavične pripomínam sebe aj svojim veriacim, keď sa zapájajú do nejakého spoločenstva mimo našej farnosti, aby išli, načerpali a priniesli to, čím sa obohatili, domov, do našej farnosti, a odovzdali to ďalším spoluveriacim.

S farnosťou svätých košických mučeníkov súvisia mnohé podnetné aktivity. Aj letný výlet s názvom Trojka v Tatrách. Tak sme vymysleli Trojku v Tatrách, ktorá by bola prístupná mnohým. A máme nádherný ohlas.

Na to, aby ľudia cítili, že patria do farnosti, potrebujeme priestor i mimo kostola. Ako firmy majú predvianočné kapustnice, tak aj my máme svoju farskú kapustnicu. Keď som navrhol, aby sme si prenajali reštauráciu, lebo nás je veľa, ľudia zareagovali: ,Pán farár, nie, lebo tu sme doma.‘ To bola azda najkrajšia vec, akú som počul. Aj farár a kaplán sa v svojej farnosti cítia, že sú doma.

Kňazi a ich pôsobenie

Na otázku, ako ho doteraz ovplyvnila a ako kňaza formovala táto farnosť, Jozef Kozák odpovedá: „Predtým som bol desať rokov kaplánom; pred ôsmimi rokmi som dostal dôveru nášho košického arcibiskupa Bernarda Bobera byť farským administrátorom, neskôr farárom. Keď som sem prišiel, zrazu som si uvedomil veľkú zodpovednosť. Ako kaplán som neriešil mnohé veci, ktoré má na zodpovednosti farár. Takže sa stále učím.

Dôležitosť modlitby pre seba samého Jozef Kozák vysvetľuje krátkou vetou: „Ak kňaz nemá čas na modlitbu, tak potom nemá čas na nič.“ Marek Marcin dodáva: „Kňaz si musí vyhradiť čas na modlitbu.

Spolupráca a budúcnosť

Na margo spolupráce farností Jozef Kozák zdôrazňuje: „Ak by sme nespolupracovali, asi by sme vydali najhoršie svedectvo. Keď sa vrátim ku košickým mučeníkom, aj oni boli traja, a aj my sme traja farári.

Zároveň si uvedomuje, že má za nich obrovskú zodpovednosť. Schematizmy mukačevskej diecézy hovoria, že humenská gréckokatolícka farnosť je „antiqua“, teda veľmi stará. Historik J. Mondok tvrdil, že podkarpatská, podtatranská a podduklianska zóna mukačevskej oblasti bola súčasťou pôsobenia misijného diela sv. Cyrila a Metoda.

Nedá sa však dokázať či Humenné skutočne patrilo do sféry pôsobenia Solúnskych bratov. Jednoznačne však vieme, že roku 1332 tu fungovala etnicky slovenská farnosť, ktorá dobrovoľne odovzdávala Rímu desiatky, bola teda rímskokatolíckou.

V období koncom 16. stor. sa v severných a východných oblastiach humenského domínia prejavoval silný vplyv valašskej kolonizácie. Vytvárali ho rumunskí Valasi, ale aj Rusíni, Ukrajinci, Haličania a Poliaci.

Začiatkom 17. stor. sa pánom Humenného stal Juraj III Drugeth, ktorý sa snažil o zjednotenie pravoslávnych Rusínov s katolíckou cirkvou podľa vzoru Brest-Litovskej únie z roku 1596. Zaujímal sa o účinkovanie jezuitov a neskôr sám požiadal o misionárov, ktorí by vykonávali misijnú činnosť v Humennom.

Juraj Drugeth ich najprv umiestnil v humenskom kaštieli(vybudovaný 1610 na mieste kamenného hradu) a daroval im bývalý františkánsky kláštor i s kostolom, ktoré zreštaurovali a príjem z niekoľkých osád. Ich zásluhou sa mnoho obyvateľov Humenného a okolia vrátilo ku katolíckej viere.

Roku 1615 Juraj III založil jezuitské gymnázium, ktoré sa už od roku 1617 spomína ako jezuitské kolégium. Vyučovalo sa na ňom až do roku 1643, keď bolo prenesené do Užhorodu.

Aby sa dosiahlo zjednotenia, bol do Humenného pozvaný zjednotený biskup Atanáz Krupecký spolu s dvoma jezuitmi. Stretli sa však s veľkým odporom a tak sa za Juraja III Drugetha zjednotenie nepodarilo. Stalo sa tak až po únii uzavretej v Užhorode 1646.

Prvý zjednotený biskup Parténius Petrovič si chcel za svoje sídlo zvoliť Humenné, keďže jeho majitelia sympatizovali s úniou a pre nepriazeň vdovy po Jurajovi I. Rákoci, horlivej kalvínky, nemohol byť v tradičnom sídle na Černečej hore pri Mukačeve.

V júli 1663 zvolal do Humenného sobor, z ktorého bola vyslaná do Ríma dvojčlenná delegácia s memorandom pre svätú stolicu. Jeden z členov bol však cestou zabitý zbojníkmi, druhý bol ranený. Ten cestou do Ríma vypracoval ešte iné memorandum. Tento delegát žiadal finančnú pomoc na výstavbu baziliánskeho kláštora v Jasenove a tiež finančnú pomoc na výstavbu katedrály v Humennom.

Humenné sa malo stať centrom zjednotených s Rímom. Plán sa však neuskutočnil, pretože po dlhých prieťahoch Žofia Bathoryová akceptovala Petroviča ako biskupa a inštalovala ho v Mukačeve roku 1664.

V Zemplínskej stolici bola užhorodská únia zavedená v roku 1690, keď ju v Humennom dňa 11. decembra podpísalo 40 pravoslávnych kňazov za prítomnosti Jozefa De Camillisa, ktorého pápež Alexander III roku 1689 ustanovil za „apoštolského vikára pre Grékov, ktorí prebývajú v mukačevskom biskupstve a kdekoľvek v Uhorsku.

Nesprávnym vysvetľovaním únie sa medzi zjednotenými presadzoval latinský obrad. Za vzor „pravdivého uniata“ bol dávaný Gabriel Kosovický, bazilián, ktorého Jágerský biskup Benedikt Kišidi (1648 - 1660) menoval za kňaza do Humenného, kde začína slúžiť liturgiu v západnom obrade.

S tým nesúhlasila ani Apoštolská stolica, ktorá takéto počínanie zakázala a nariadila Kosovickému vrátiť sa do kláštora.

V roku 1749 bola v Humennom gréckokatolícka farnosť, ktorá mala 174 veriacich (okolo 10% z celkového počtu obyvateľov), z toho 154 dospelých a 20 detí. Drevená fara mala záhradu a políčko s výmerou jedného korca a okrem toho v chotári ornú pôdu s rozlohou štyroch gbelov.

Koncom 80. rokov 18. stor., napriek tomu, že počet veriacich vzrastal, sa vrchnosť snažila zlikvidovať gréckokatolícky chrám a preniesť faru do Hažína. Na mieste zbúraného chrámu si gróf Van Dernáth plánoval zriadiť park s letohrádkom. Tento plán sa však neuskutočnil, ba naopak, roku 1806 bola postavená nová murovaná fara.

Paradoxne kamenná tabuľa na štíte fary tvrdí, že bola postavená zo štedrosti grófov Henricha Van Dernatha a Štefana Csákyho. Stará farská budova bola zbúraná v roku 2017, pričom pri opravách v lete 2003 sa našla minca z roku 1800.

Začiatkom 90. rokov 18. stor. mala farnosť už 210 veriacich a 9 filiálok: Hažín, Lackovce, Veľká Kamenica, Malá Kamenica, Jasenov, Kudlovce, Myslina, Brestov, Kochanovce, Závadka, pričom iba v prvých piatich bolo viac ako 10 duší. Iba Hažín mal stále viac veriacich ako Humenné.

V roku 1851 môžeme sledovať, že počet veriacich klesol na 203. Spôsobil to zrejme veľký hlad roku 1827 a následne cholera roku 1831. Do roku 1869 však počet veriacich rapídne stúpol na 321 (7,8%). V roku 1881 bolo v Humennom 332 veriacich a podiel na konfesnej skladbe dosiahol 8%.

Humenné bolo naďalej sídlom Humenského dištriktu Zemplínskeho archidiakonátu. Bohoslužobnou rečou bol popri rusínskom jazyku aj slovenský jazyk. V roku 1910 gréckokatolíci tvorili až 12% obyvateľstva počtom 553 veriacich. Po prvej svetovej vojne ich počet klesol roku 1921 na 501 , roku 1930 však veriaci tvorili 12,7% počtom 716. O desať rokov neskôr ich však bolo až 1932 a tvorili tak 24%.

Tomu, že obe obrady katolíckej cirkvi spolu dobre nažívali svedčí aj katolícky deň, ktorý sa uskutočnil 19. júla 1936 na námestí, kde bol vztýčený kríž a postavený oltár a za účastí 10 000 veriacich bola celebrovaná rímskokatolícka aj gréckokatolícka bohoslužba. V tom čase bol najvýznamnejšou postavou cirkevného aj občianskeho života Mons. Alexej Toronský, ktorý bol správcom farnosti od roku 1918 až do jej zrušenia 1950. dekanom bol od roku 1919 a roku 1930 za úspechy v dušpastierskej činnosti dostal titul pápežského komorníka. Pre všeobecnú obľúbenosť bol dokonca roku 1931 zvolený za starostu mesta. Zaslúžil sa aj o výstavbu kalvárie pri chráme.

Pre odmietnutie prestupu na pravoslávie 30. apríla 1950 štátna tajná bezpečnosť odviedla vtedajšieho katechétu na slovenskom gymnáziu o. Michala Šutaja od oltára, keď vysluhoval sviatosť Eucharistie pre prvoprijímajúcich. Deťom bolo potom prvé sväté prijímanie podané v rímskokatolíckom kostole. Po obede bola veľká razia v miestnej časti Valaškovce, lebo Valaškovčania zobrali všetky cennosti z ohrozeného chrámu a ukryli ich doma. Mnohí boli preto zatknutí a vyšetrovaní.

Riaditeľ ruského gymnázia v Humennom svoju funkciu zneužíval napríklad tak, že deti kňazov posielal domov, aby presvedčili svojich otcov k podpisu prestupu na pravoslávie. V rokoch 1954 - 1968 pôsobili vo farnosti dvaja pravoslávni kňazi: Andráško a Huntej.

Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi 28. júna 1968, v chráme začal slúžiť o. Michal Šutaj až v nasledujúcom roku. Do tohto obdobia spadá aj mladosť nášho vladyku Jána Babjaka, ktorý sa narodil 28. októbra 1953 v Hažíne. Bol teda pod vedením O. Michala Šutaja, na ktorého s láskou spomína. Biskup Ján absolvoval Humenské gymnázium v školskom roku 1972/73.

O pár rokov neskôr, v školskom roku 1975/76 absolvoval to isté gymnázium Košický exarcha Milan Chautur, ktorý bol od roku 1989 do roku 1992 správcom blízkej farnosti Porúbka. Svoje korene má v Humennom aj ďalší biskup z Kanady - redemptorista John Pazak. Hoci sa narodil v Amerike, spomína na to, že jeho dedo pochádzal „od Humenného“.

Priamo humenským rodákom je akademický maliar Mikuláš Klimčák. Vo farnosti pôsobí Zbor Matky ustavičnej pomoci a mládežnícky Zbor sv. Terezky Ježiškovej, ktorý vznikol roku 1987. Mládežnícky Zbor sv. Gérarda zanikol so vznikom farnosti Dubník.

Gréckokatolícka cirkev v Humennom začala rásť hlavne po nežnej revolúcii roku 1989. Dňa 29. 10. 1990 bol od štátu odkúpený dom pre sestry služobnice v Humennom. Bol majetkom rodiny Majerníkovej, ktorá emigrovala do Ameriky a štát po emigrácii im odňal právo na vlastníctvo. Prvá sestra a zároveň predstavená, ktorá prišla do Humenného bola sr. Natália Helena Ješinková. Za pomoci otca viceprovinciála Milana Chautura a o. dekana Michala Roška mohol byť dom otvorený 17.11. 1990, kedy o. Chautur vykonal posviacku domu a kaplnky zasvätenej Bolestnej Panne Márii.

V 90. rokoch vznikli dve nové farnosti: 1. 12. 1996 sa osamostatnila miestna časť Dubník, kde žijú obyvatelia vysídlení z oblasti Stariny. Ich chrám je zasvätený sviatku zoslania Sv. Ducha. Prvým správcom farnosti bol o. Daniel Šarišský. Druhou novou farnosťou je od 1.1. 2000 Sídlisko Pod Sokolejom. Na sviatok sv. Petra a Pavla roku 2003, bol biskupom Jánom Babjakom vysvätený nový chrám zasvätený týmto svätým. V roku 2019 bola posvätená aj nová farská budova s pastoračným centrom.

V roku 1998 sa otvorili prvé triedy cirkevného gymnázia sv. Jána Zlatoústeho. V Humennom pôsobí aj Gréckokatolícka diecézna charita. Od novembra 2003 vo farnosti existuje Spolok svätého ruženca, ktorého počet členov sa stále rozrastá.

Z farnosti pochádzajú aj mnohí kňazi : o. Juraj Voroňák (1997), o. Atanáz Mandzák CSsR(1998), o. Ján Pavlík (1999), o. Peter Gavaľa (2000), o. Peter Jakub (2002), o. Stanislav Jalčák (2002), o. Ján Makaj(2008), o. Ján Maturkanič SDB (2009), o. Slavomír Nergeš (2011) ,o. Michal Galmus (2013), o. Ján Slobodník (2016), o. Maroš Sejka (2017), o.

Prehľad Kňazov Pochádzajúcich z Farnosti

tags: #farnost #pod #sokolejom