Anton Ocskay bol významnou osobnosťou košickej diecézy v 19. storočí. Narodil sa 5. júna 1795 v Boliarove a zomrel 13. septembra 1848 v Budíne. Pôsobil ako štvrtý košický biskup a je známy svojou snahou o vzdelávanie duchovenstva a podporou hnutia spolkov striezlivosti.
Štúdium a kňazská služba
Študoval v Košiciach a na univerzite v Pešti. Ako bohoslovec študoval v Jágri, v Pešti a vo viedenskom Pázmaneu, kde získal doktorát z filozofie v roku 1813. Za kňaza bol vysvätený 2. augusta 1818.
V roku 1823 sa stal dvorným kaplánom a prefektom Augustinea vo Viedni. 25. augusta 1826 sa stal profesorom na teologickej fakulte v Pešti, 5. júna 1827 veľkovaradínskym kanonikom a 24. mája 1832 kráľovským radcom a titulárnym báčskym biskupom.
Košický biskup
22. novembra 1838 bol vymenovaný za košického biskupa. Pápež Gregor XVI. potvrdil toto menovanie 18. februára 1839. Biskupskú vysviacku prijal 18. augusta 1839 v Stoličnom Belehrade z rúk miestneho biskupa Ladislava Barkóczy. Do úradu košického biskupa bol uvedený 1. decembra 1839.
Ako štvrtý košický biskup venoval zvýšenú pozornosť vzdelávaniu duchovných. Vydal osobitné nariadenie, aby sa diecézni kňazi účinkujúci v pastorácii neprestajne vzdelávali. Vážnosť pripisoval aj farským knižniciam. Každý farár musel vo svojej pôsobnosti podať na biskupský úrad písomné hlásenie o stave farskej knižnice. Podporoval aj hnutie spolkov striezlivosti.
Zomrel 13. septembra 1848 v Budíne a bol pochovaný 16. septembra v krypte františkánskeho kostola v Budíne.
Ďalšie aktivity a publikácie
V roku 1837 vyšla v Pešti jeho kázeň s názvom Beszéd, mellyel fens. nádor és örökös főispán ő cs. kir. főherczegségét Pest vármegyének 1836. nov. 3. tartott tisztujítása befejezésekor a t. Karok és Rendek nevében idvezlette.
V roku 1842 predniesol v chorvátskom Osijeku Carmen excelsis honoribus ill. dni Josephi Siskovics de Almás et Gödre, dum in officium supremi comitis incl. comitatus Verőczensis die 21. Febr.
V roku 1833 vydal v Pešti dielo Jozefa Podhradského Eredeti két magyar krónikáját (Pôvod dvoch uhorských kroník).
Cirkevné matriky a ich význam
V archíve farského úradu v Sabinove sa nachádza množstvo zaujímavých dokumentov k dejinám farnosti. Patria k nim fragmenty z Historie domus, ktorá sa písala zhruba od roku 1835 a s väčšími - menšími prestávkami ešte i na začiatku 20. storočia. Jej záznamy sú v latinčine a maďarčine.
Prvý zápis hovorí o smrti predchodcu E. Szepesházyho - 11. apríla 1835, v sobotu pred Kvetnou nedeľou, zomrel zaopatrený sviatosťami umierajúcich (čo je príkladom pre veriacich) farár slobodného kráľovského mesta Sabinov, Jozef Somogyi (šomoďi), keď o 6. hodine ráno odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi.
Po jeho smrti sa spravovania farnosti ujal Eduard Szepesházy, ako to nariadili z diecéznej kúrie. Diecézny biskup Imrich Palugyai (paluďaj) ho oficiálne vymenoval za farára až 20. mája 1835. 20. júna spomínaného roku sa konalo slávnostné uvedenie do úradu farára.
Porovnanie štatistických údajov Košickej arcidiecézy:
| Rok | Obyvateľstvo | Veriaci | Podiel | Diecézni kňazi |
|---|---|---|---|---|
| 2018 | 1 153 505 | 552 008 | 47,9% | 443 |
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Silvaš (Slivník)
Pri analýze života rímskokatolíckej cirkvi v obci nemožno vynechať ani kňazov pôsobiacich v tejto farnosti po roku 1951, teda po odchode dlhoročného tamojšieho kňaza Vojtecha Sedláka. Nižšie je uvedený zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Silvaš (Slivník):
- Andrej Novotný /1778 - 1780/ zomrel 6. januára 1781.
- Adam Vitlinský pôsobil v rokoch 1781- 1783 ako farár v Szilvási /Slivníku/.
- Štefan Jelenffy prišiel do Szilváša v jeseni roku 1783.
- Stanislav Vornáč sa stal farárom v Szilváši roku 1790. Vo farnosti pôsobil do jesene 1797. Počas jeho pôsobenia bola pristavaná k farskému kostolu namiesto drevenej kamenná veža.
- František Vajnarovits sa stal kňazom v Silvaši /1797-1812/, odkiaľ odišiel do Sabinova /1812-1819/.
- Ján Zsiffcsay pôsobil ako farár v Slivníku v rokoch 1812 - 1817.
- Ján Henn bol farárom v Szilvási /Slivníku/ vyše dvanásť rokov /1817-1829/.
- Roku 1829 sa stal silvašským farárom Jozef Dollák.
- Po ňom spravoval silvašskú faru dva mesiace Raimund Zideg.
- Ľudovít Dick bol v rokoch 1838 - 1848 farárom - administrátorom v Silvaši /Slivníku/.
- Eduard Kaczv...