Už od svojho založenia patril Apolónov chrám v Didyme medzi najvýznamnejšie chrámy. Neprešlo ani 200 rokov a miesto sa ocitlo s gréckymi Delfami na zozname popredných starovekých veštiarní. V jeho útrobách horel neprestajne posvätný plameň a ľudia z blízka aj zďaleka si prichádzali po radu.
Z histórie chrámu
Peržania sa pri svojom výpade zastavili aj v Didyme a zanechali chrám, ako aj celý posvätný okrsok v troskách. Až Alexander Veľký sa rozhodol obnoviť jej slávu a za jeho panovania Didyma povstala z popola. Ani Alexandrov chrám však nemal v osude napísanú večnosť, a silné zemetrasenie z roku 1493 ho spustošilo.
Obyvatelia na niekoľko storočí miesto opustili a noví ľudia sa vrátili nazad až v 18.storočí.
Apollónov chrám v Bassai bol postavený v 5. storočí pred naším letopočtom a jeho moderný objav urobil francúzsky architekt J. Bocher roku 1765. Stavba z vápenca a mramoru v netypickej orientácii východ-západ na prvý pohľad udivuje svojou veľkosťou aj zachovalosťou. Na dĺžku meria 38,3 a na šírku 14,5 metrov.
Obvod Apollónovho chrámu tvorí 21 stĺpov v neobvyklom pomere 6:15 v dórskom slohu, vnútorný priestor vypĺňa 10 polostĺpov v iónskom slohu a nechýba ani stĺp v korintskom slohu (najstarší zachovaný vôbec).
Stavba je zasvätená Apolónovi Epikurejskému (pomocníkovi). Ten prívlastok sa spája s koncom epidémie čierneho moru, ale mohol mať aj vojenský význam. Pôdorys kopíruje Apolónov chrám v Delfách a bola tam aj veštiareň. Chrám tvorí 6 x 15 dórskych stĺpov.
Apollónov chrám je najzachovanejšou pamiatkou v celej oblasti. Vďaka svojej polohe ho nezničili vojny ani kyslé dažde. Čo ho však zničilo, boli klimatické podmienky oblasti. Voda, sneh a mrazy narušili štruktúru mramoru, a tak sa archeológovia rozhodli chrániť ho. Na jeseň roku 1987 nad ním postavili obrovitánsky stan. Vraj dočasne, kým sa neskončia konzervačné práce. Stĺpy sú spevnené kovovými tyčami a časť mramorových podstavcov už vymenili.
Význam Delfskej veštiarne
Tisíc a jeden čaj. Ako vlákno nite pretkávajú tieto príbehy odkazy na slávne proroctvá Delfskej veštiarne. Jej návštevu nemohol v antike vynechať žiadny významný panovník či hrdina predtým, ako urobil významné rozhodnutie.
Správy o schopnostiach delfských Pýthií sa rozniesli široko ďaleko. Delfy začali navštevovať nielen Gréci, ale aj pocestní z Egypta, Perzie, Lýdie či neskôr Rímskej ríše. Lydský kráľ Kroisos bol rozprávkovo bohatý a jedného dňa sa rozhodol, že si overí, nakoľko sú staroveké veštiarne dôveryhodné.
Delfy navštevovali nielen prestížni klienti, ako boli králi a hrdinovia, ale aj úplne obyčajní ľudia a tzv. TEOROJI boli zástupcovia jednotlivých mestských štátov, ktorí sa do Delf chodili radiť o tom, s kým uzavrieť mier a s kým, naopak, rozpútať vojnu. Kto je priateľ a kto nepriateľ. Ako postupovať vo svojej politike.
Veštiareň zohrala dôležitú úlohu najmä v období veľkej gréckej kolonizácie v 8.-7. storočí pred Kristom a práve vtedy bolo úplne bežné, že veštilo aj niekoľko pýthií súčasne.
OBYČAJNÍ ĽUDIA túžili skôr po schválení svojich rozhodnutí bohmi, prípadne po rade, čo robiť, aby sa vyhli chorobe či biede. Rovnako museli prinášať Apolónovi obete a keďže nemali také finančné prostriedky ako teoroji, museli sa mnohokrát uspokojiť iba s jednoduchým spôsobom veštenia - s losovaním. Svoju otázku teda museli sformulovať iba tak, aby sa na ňu dalo odpovedať áno alebo nie.
Možností bolo viacero. Veštiareň sa nachádza približne 13 km od pobrežia morského zálivu Korintského mora, čo ju robilo ľahko dostupnou aj pre zahraničných pocestných. Väčšina peších prichádzalo k Delfám z východnej strany, kde ich ako prvý vítal chrám Athena Pronaia - zasvätený bohyni vojny, múdrosti a spravodlivosti, Aténe.
Priamo na mieste čakal na návštevníkov najskôr malý market, kde si mohli kúpiť obetiny pre bohov, ako aj malé suveníry na cestu domov. Ďalej sa pokračovalo po tzv. Svätej ceste, ktorá viedla od marketu až k samotnému chrámu Apolóna a pozdĺž ktorej stáli ako výkladné skrine pokladnice, ktoré tu nechali vystavať jednotlivé grécke mestské štáty.
Zároveň tu teoroji nechali vystavať aj krásne sochy a vysoké stĺpy, aby ukázali bohatstvo svojho mesta. Nachádzal sa tu údajne aj samotný kameň Omfalos, avšak do dnešných dní sa nedochoval a na Svätej ceste môžeme vidieť iba jeho repliku.
Centrom celého komplexu bol samozrejme práve Apolónov chrám, v ktorého zadnej časti sa nachádzala miestnosť, v ktorej sa rodili slávne orákulá. Za Apolóvým chrámom dodnes stoja pozostatky divadla zo 4. storočia p.n.l., kde sa každé štyri roky konali tzv. Pýthijské hry - jedno z podujatí, ktoré spolu tvorili veľké Panhelénske hry (medzi ne patrili napr. aj hry v Olympii). Keďže práve Apolón bol aj bohom umenia, nesmelo sa ani na to v Delfách zabúdať.
Súčasnosť
Chrám Apolla Delphi, Grécko | Oracle of Apollo | Omphalos | Skala Sibyly | 4K
Staroveké stĺpy dnes siahajú nad strechy domov a každého nasmerujú priamo k chrámu. Za vstupom leží akási plošina, odkiaľ je na celú starovekú krásu panoramatický pohľad. Dva obrovské kamenné bloky zdobí hlava medúzy Gorgóny. Stala sa symbolom celého archeologického parku a jej symbol vidno na knihách, suveníroch či obrázkoch. Vedľa stojí nehybne socha leva. Kráľ zvierat sa často dáva do súvislosti s božstvom, ktorému je chrám zasvätený.
Z mohutného chrámu stojí dnes už len trojica vysokých stĺpov. V čase najväčšej slávy ich tu bolo pre porovnanie 108. Samotné tri pôsobia veľkolepo a predstava, že by ich tu naokolo malo byť ešte 105, je takmer nepredstaviteľná. Stĺpov sa zachovalo viac než spomínané tri, avšak mnohé majú dnes už len niekoľko desiatok centimetrov.
Už z cesty pri areáli vyzerá Apolónov chrám (Apollo Tapinaği) úžasne. Vstupné k chrámu je oproti iným miestam pomerne nízke, len 2 YTL (1 euro). Na malej plošine odkiaľ je na chrám krásny výhľad stoja vystavené dva veľké kamene. Oba sú ozdobené reliéfom, ktorý nesie hlavu medúzy. Práve táto medúza je akýmsi znakom celej archeologickej lokality. Vedľa stojí nehybne socha leva. Kráľ zvierat sa často dáva do súvislosti s božstvom, ktorému je chrám zasvätený.
Z mohutného chrámu stoja dnes už len spomínané 3 stĺpy. Stĺpov je zachovaných viac, no ostatné majú len niekoľko desiatok centimetrov. Ich spodné časti sú viac než zaujímavé. Sú zdobené prepracovanými detailmi a reliéfmi. Chrám je tak zachovalý, že do hlavnej časti chrámu vedú dve cesty malým tunelom. Tu sa otvára obrovský prázdny priestor. Z tohto miesta sa na chrám pozerala kultová socha boha Apolla. Na bočnej stene sú vyškriabané obrázky, no práve na ne svieti slnko a všetko splýva. Stavba musela v čase svojej slávy pôsobiť naozaj monumentálne.