Sviatok svätého Andreja si pripomíname 30. novembra. Svätý Ondrej (Andrej) (gr. Ἀνδρέας, Andreas, t.j. mužný) bol jedným z apoštolov Ježiša Krista a bratom apoštola Petra. Keďže bol ako prvý spomedzi apoštolov povolaný Ježišom, východné cirkvi ho zvyknú nazývať svätý Andrej Prvopovolaný.
Život a pôvod
Sv. Ondrej, apoštol, sa narodil v Betsaide, v mestečku na brehu Tiberiadského jazera neďaleko Kafarnauma. Jeho otec sa volal Jonáš (Ján) a jeho mladším bratom bol Šimon Peter. Pôvodom bol rybár - ako celá jeho rodina. Detstvo a mladosť prežil v Betsaide a potom, už s manželkou a bratom Šimonom sa usadili v prístavnom meste Kafarnaum. Aj tam sa venoval rybárstvu. Bolo to remeslo namáhavé, ale výnosné.
Stretnutie s Jánom Krstiteľom a Ježišom
Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa. Spolu s Jánom, Zebedejovým synom, neskoršie Jánom apoštolom, patrili medzi verných Krstiteľových učeníkov. Keď Ján Krstiteľ raz s nimi stál, videl Pána Ježiša ísť smerom k nim, povedal im: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta“. (Jn 1, 29) Na druhý deň im znova povedal: „Hľa, Boží Baránok!“ Oni sa pohli za Ježišom. Vtedy zostali s ním. Ondrej potom vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša.“ A priviedol ho k nemu. Od toho času Ondrej a Šimon dochádzali k Ježišovi a boli aj svedkami prvého zázraku, ktorý urobil na svadbe v Káne.
Cirkevní otcovia, najmä sv. Béda Ctihodný, nazývajú Ondreja „privádzačom ku Kristovi“.
Apoštolská činnosť
Po zoslaní Ducha Svätého žil Ondrej zhruba dvanásť rokov v Jeruzaleme. Potom odišiel pravdepodobne do Bitýnie (M. Ázia), južného Ruska (kmene Skýtov), odtiaľ do Trákie (dnešné Bulharsko a Rumunsko) a nakoniec do Grécka, kde dosiahol najväčšie apoštolské úspechy. Pohanské chrámy zostali prázdne, spustli, ľudia sa dávali krstiť.
Po Ježišovom nanebovstúpení sa vydal na apoštolskú cestu. Jeho zastávkami bolo viacero miest: pôsobil medzi Skýtmi na severnom pobreží Čierneho mora a v Achájsku. Podľa cirkevného historika Eusébia (asi 275 - 339) Ondrej pôsobil ako kazateľ v Malej Ázii. Ondrej bol údajne prvým biskupom v Byzancii.
Mapa miest spojených so životom svätého Andreja apoštola
Príbeh svätého Ondreja
Mučenícka smrť
Jeho životná púť sa skončila v Grécku, ktoré sa mu stalo osudným. Podľa jednej z legiend tu z ťažkej choroby vyliečil Maximilliu, manželku rímskeho miestodržiteľa Aegea, ktorá z vďaky prestúpila na kresťanskú vieru. Podľa inej z legiend tu odmietol obetovať pohanským božstvám. Nech je skutočnosť akákoľvek, Aegeas ho dal uväzniť.
Podľa tradície ho v hlavnom meste Achájska (južné Grécko) v Patrase na podnet cisárskeho vladára Egea ukrižovali na kríži v podobe písmena X. Nepribili ho klincami, len ho priviazali. Stalo sa to v meste Patras priviazaním na kríž v tvare písmena „X“. Ondrej na kríži trpel údajne dva dni a potom ho obklopil nebeský jas a zomrel.
V roku 357 jeho ostatky však preniesli do Konštantínopolu (podľa inej verzie sa dostali do škótskeho mesta St. Andrews, kde loď stroskotala a námorníci z lode priniesli do Škótska evanjelium) a v roku 1208 do juhotalianskeho mesta Amalfi. Tu dodnes odpočívajú pod oltárom v krypte Baziliky Sant’Andrea, postavenej v arabsko-normandskom štýle. V roku 1462 preniesli relikviár so svätcovou hlavou do Ríma.
Úcta k svätému Andrejovi
Na mieste, kde zomrel apoštol Andrej v gréckom meste Patra, stojí dnes prekrásny veľký chrám s trinástimi kupolami. Okolo roku 356 boli prenesené jeho pozostatky do Konštantínopolu. Po páde Carihradu (1206) pozostatky sv. Andreja preniesli do katedrály v Amalfi (južne od Neapolu). Kríž, na ktorom trpel a zomrel sv. Andrej sa v roku 1250 dostal do monastiera sv. Viktora v Marseille.
V 15. storočí preniesli apoštolovu hlavu do Ríma, kde ju s veľkou úctou uložili v chráme sv. Petra. V roku 1964 však pápež Pavol VI. preniesol túto relikviu do Patrasu, kde je uložená v chráme sv. Ondreja. Svätého Ondreja si totiž za svojho patróna zvolilo viacero krajín, miest a cirkví. Už v 7. storočí sa stal po synode vo Whitby patrónom keltskej cirkvi. Približne v polovici 10. storočia sa Ondrej stal aj hlavným patrónom Škótska.
Škótska vlajka so svätoondrejským krížom
Podľa jednej legendy sa počas boja v 8. storočí zjavil na nebi mrak v tvare písmena X. Škóti boli presvedčení, že na ich strane je svätý Ondrej a dohliada na nich; po víťaznej bitke vyhlásili Ondreja za svojho patróna. Od tých čias škótski bojovníci niesli do bitiek zástavu s bielym uhlopriečnym krížom na čiernom, neskôr tmavomodrom podklade (od 9. storočia je oficiálnym národným symbolom). V deklarácii z Arbroath z roku 1320, ktorou vyhlásilo Škótsko nezávislosť od Anglicka, sa uvádza prestúpenie Škótska na kresťanstvo.
Patronát a symbolika
Meno svätého Ondreja nesie aj niekoľko rádov a vyznamenaní. Jedným z nich je Rád Zlatého rúna, ktorý v roku 1430 založil burgundský vojvoda Filip Dobrotivý; neskôr v roku 1540 bol založený Ondrejov rad škótskym kráľom Jakubom V. Meno svätého Ondreja nachádzame aj v názvoch mnohých miest, obcí, farností, cirkevných spoločenstiev a pod. po celom svete - v našich končinách je veľmi známym maďarské mesto Szentendre, na Slovensku napr. Ondrejovce; svätý Ondrej je tiež patrónom napr. Košickej arcidiecézy.
O popularite svätca svedčí aj nepreberné množstvo jemu zasvätených sakrálnych stavieb; k najvýznamnejším patrí napr. Chrám sv. Ondreja v Patrase. Životné osudy apoštola Ondreja sú bohato popretkávané legendami. Viaceré zachytáva zbierka životopisov svätých tzv. Zlatá legenda. Kvapkami vody zachránil chlapca z horiaceho domu. V Nicei vyhnal sedem diablov v podobe psov, ale tí v inom meste zabili chlapca, ktorého vzkriesil modlitbou. Tiež potrestal diabla, prezlečeného za kurtizánu.
Postava svätého Ondreja našla svoj odraz aj v ľudových tradíciách. Spája sa s ním viacero pranostík. Sviatkom svätého Ondreja (30. novembra) sa začína adventné obdobie.
Autor: o. Mgr. XXX