Pravoslávne chrámy sú nielen miestami modlitieb, ale aj pokladnicami umenia a histórie. Ich jedinečná architektúra a výzdoba, najmä ikony, priťahujú pozornosť veriacich i milovníkov umenia. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sú tieto chrámy zobrazované v kreslených obrázkoch a aký význam majú pre pravoslávnu komunitu.
Ikona Uspenija Presvätej Bohorodičky
Pravoslávna cirkevná obec v Ľubici
Pravoslávna cirkevná obec v Ľubici začala písať svoje dejiny 2. marca 1951. Aj keď ľubický pravoslávny chrám malý i mladý a jeho základný kameň bol posvätený v roku 1999, môže sa pravoslávna cirkevná obec pochváliť pokročilým štádiom rozpisu interiéru ikonami v byzantskom štýle z dielne srbského ikonopisca z Belehradu, ktorý za týmto účelom Ľubicu pravidelne navštevuje.
Pravoslávny chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky sa tak stáva pamätihodnosťou, ktorú by ste pri svojej návšteve Kežmarku a okolia rozhodne nemali vynechať. Zaujímavosťou obce Ľubica je jej zasvätenie chrámov tomu istému sviatku - V rímskokatolíckom obrade zvanom Nanebovzatie, v gréckokatolíckej cirkvi Zosnutie a v pravoslávnej cirkvi Usnutie či Uspenie. Ľubica je zväčša rímskokatolícka, malé obsadenie majú evanjelici a pravoslávni a asi sedem percent je gréckokatolíckeho vierovyznania.
Chrámový sviatok
Chrámový sviatok pravoslávnych veriacich je podľa juliánskeho kalendára 28. augusta, čiže o dva týždne posunutý.
Pre porovnanie, Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je z polovice 13. storočia a je to najväčší dvojloďový kostol na Spiši. V centre hlavného oltára s barokovou výzdobou, je plastika Madony s dieťaťom - dielo Majstra Pavla z Levoče. Interiér je vymaľovaný rokokovo-iluzívnou maľbou. Nachádzajú sa tu patronátne lavice z prelomu 15. a 16. storočia. Osobitým architektonickým prvkom je románske rozetové okno s pred roku 1260.
Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky bol pôvodne kaplnka prestavená z väčšieho domu v roku 1930. Obdĺžnikový vnútorný priestor je podopretý šiestimi podperami. Čelná stena je zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov. Punc umeleckej kvality majú aj obidve farebné vitráže na oknách po bokoch ústrednej nástennej maľby.
Kostol v Ľubici
Sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky
Posledným Bohorodičným sviatkom cirkevného roka je sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky. V Pravoslávnej cirkvi patrí Presvätej Bohorodičke veľká úcta. Na doplnenie uvedieme, že cirkevný rok sa v pravoslávnej cirkvi začína 1. septembra.
„Ikonografia sviatku Uspenija Presvätej Bohorodičky sa v plnosti zakladá na svätej Tradícii. Na ikone sú podchytené dva významy sviatku: zavŕšenie pozemského života Bohorodičky - usnutie a pochovanie, a jej väčšie preslávenie - vzkriesenie a nanebovstúpenie aj s jej prečistým telom. No lôžku leží prečisté telo Bohorodičky po odlúčení jej duše. Vôkol stoja všetci apoštoli, okrem apoštola Tomáša, ktorí vnuknutím Svätého Ducha prišli v tie dni do Jeruzalema. Keď apoštol Tomáš prišiel do Jeruzalema, Bohorodička už bola tri dni v hrobe v Getsemanskej záhrade. Chcel ešte raz uvidieť Matku svojho Učiteľa a tak odkryli jej hrob. No jej sväté telo tam už nebolo. Ikonopisci napísali ako dvanásteho apoštola svätého Pavla. Svätý apoštol Peter vzdáva česť jej telu kadidlom.
Nad telom Bohorodičky sa nachádza Christos - Spasiteľ, ktorý vo svojich rukách drží Máriinu dušu v podobe zavitého dieťaťa, čo označuje počiatok jej nového života na nebesiach. Christa v nebeskej sláve obklopujú anjeli. Isus Christos sa javí akoby centrom tejto ikony, hoci ide o usnutie Božej Matky. Podobne je to aj na ikone Roždestva Isusa Christa, kde centrom ikony je Bohorodička. Nie je to náhoda ani chyba. Cez Bohorodičku Boží Syn prijal ľudské telo a prišiel na svet. Cez Christa sa Bohorodička dostáva na nebesia. Na niektorých ikonách Uspenija môžeme vidieť anjelov, ktorí vynášajú telo Prečistej Bohorodičky do otvorených vrát raja.
V ľubickom chráme sa nachádzajú ostatky prepodobnej matky Eufrosínie Polockej, blahovernej kňažnej a iguménie (predstavenej kláštora). Eufrosínia v dvanástich odmietla manželstvo a svetský život a tak odišla do polockého monastiera (kláštora), približne v roku 1116. Zhruba v roku 1119 sa presťahovala do cely (izby určenej pre mníšky) pri polockom chráme Svätej Múdrosti, kde začala prepisovať knihy v miestnej knižnici. Neskôr po roku 1120 Efrosinia, vtedy ešte ako mníška iniciovala výstavbu ženského kláštora v Selci u Polocka, kde stávala stará rezidencia polockých biskupov. Po postavení kláštora v roku 1126 bola menovaná predstavenou tohto kláštora - igumenkou. Bola tiež iniciátorkou založenia mužského kláštora Bohorodičky і Chrámu Svätej Bohorodičky pri ňom vystavanom v rokoch 1151 až 1154. Objednala u majstra klenotníka Lazara Bogšiho zlatý kríž s relikviami, ktorý sa neskôr stal známym ako kríž Efrosinie Poľockej. Počas druhej svetovej vojny bol kríž počas nemeckej okupácie ukradnutý a stratený.
Umelecké stvárnenie pravoslávnych chrámov
Hoci východniar Matúš Rošič (29) pracuje v logistike, svoje výtvarné nadanie v sebe nezaprie. Šikovný umelec zo Sniny miluje najmä stvárňovanie pravoslávnych chrámov a dal si záväzok, že namaľuje všetky, ktoré na Slovensku stoja.
„Snažil som sa jej vyhýbať, ako sa dalo. Môj otec je však pravoslávnym kňazom, takže som mal ku kostolom vždy blízko. Na vysokej škole - pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove - som sa však začal venovať grafike. Nejako som si k tomu našiel vzťah,“ vysvetľuje Matúš, ktorý najskôr kreslil na počítači.
„Neskôr som však prešiel na iPad. Je to podľa mňa veľmi dobrý nástroj na maľovanie, hlavne pre mňa. Som totiž detailista a v digitálnej podobe je oveľa jednoduchšie opraviť chybu, ako keby som to maľoval rukou,“ vysvetlil výtvarník aj logistik v jednom.
Jeho vzorom je legendárny český umelec Josef Lada. „Úprimne priznávam, že k nemu mám veľmi ďaleko, ale usilujem sa, aby najmä moje zimné krajinky pripomínali jeho tvorbu,“ vysvetlil mladý muž, ktorý už nakreslil približne 30 obrazov s tematikou kostolov.
„Postupujem tak, že si najskôr naznačím obrysové čiary v hrubej štruktúre, následne doplním pozadie a potom k tomu pridávam farbu. Snažím sa, aby to bolo čo najfarebnejšie.
V miniskanzene sú zatiaľ niektoré drevené chrámy z územia Slovenska a západnej Ukrajiny. Postupne sa plánuje umiestnenie makiet všetkých slovenských drevených kostolov. Keď sa človek pomedzi ne prechádza a obdivuje ich krásu, pripadá si ako v ríši rozprávok. Jeden kostol krajší od druhého.
Mapa drevených chrámov UNESCO
Drevené kostoly na Slovensku patria medzi skvosty architektúry. Vyznačujú sa aj tým, že museli byť celodrevené, pri ich výstavbe sa nesmel použiť žiaden kovový prvok, teda ani kovové klince.
Osem slovenských drevených kostolov je zapísaných do zoznamu kultúrnych pamiatok svetového dedičstva UNESCO: Hervartov, Tvrdošín, Kežmarok, Leštiny, Hronsek, Bodružal, Ladomírová a Ruská Bystrá. Z iných oblastí Slovenska ani z Poľska tam zatiaľ nie sú žiadne.
Na stanici Veľký Šariš málo známa národná kultúrna pamiatka: najstarší parný rušeň na Slovensku, vyrobený v r. Slovenský evanjelický kostol v Sabinove, vedľa nemecký evanjelický kostol, za nimi mestské hradby, svedčiace o tom, že evanjelici si mohli postaviť kostol len mimo obce.
Tip na výlet. Drevené kostolíky Slovensko.
tags: #pravoslavny #kostol #kreslene