Kresťanstvo má svoj pôvod v Ježišovi Kristovi. Nové náboženstvo a jeho učenie sa šírilo z Jeruzalema do celého vtedajšieho kultúrneho sveta. Vznikali miestne- partikulárne cirkvi, potom biskupstvá, ktoré sa spájali do provincií, neskôr nazývaných patriarcháty. Prvý takýto patriarchát bol v Alexandriji, postupne pribúdali ďalšie- v Antiochiji, Konštantinopole, Jeruzaleme. Ježiš Kristus založil Cirkev a ustanovil za svojho viditeľného zástupcu na zemi apoštola Petra.
Historicky podložené počiatky kresťanstva u nás sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do prvej polovice 9. storočia, kedy sa už skončil proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na Morave. Na čele nadkmeňového moravského kniežatstva stál Mojmír. Podľa historika M. Lacka bolo vo Veľkomoravskej ríši v tom čase viacero hospodárskych a politických centier. Na území dnešného Slovenska sa v tom čase utvorilo druhé západoslovenské nadkmeňové centrum okolo Nitry.
V roku 863 ich poveril šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave Konštantín a Metod. Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil pri preklade bohoslužobných kníh do staroslovienčiny. Prvými slovami v histórii slovienskeho písomníctva bol úvod prvej kapitoly evanjelia svätého Jána „ Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha- Iskoni bje Slovo i Slovo bje u Boga“.
Svätí solúnski bratia si vychovali už na Veľkej Morave spolupracovníkov, medzi ktorými najviac vyniká Gorazd. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom Veľkej Moravy liturgiu každému zrozumiteľnú- ich vlastnej reči. Ľud ju prijal s vďačnosťou a láskou. Napokon, vtedy bolo kresťanstvo jednotné. Vyznávalo jeden krst, jednu, svätú všeobecnú, apoštolskú Cirkev na čele s viditeľnou hlavou v osobe nástupcu sv. Petra. Liturgia sa v jednotlivých cirkvách počas stáročí vyvíjala z apoštolskej tradície. Rozdielnosť obradov postupne vznikala na základe zemepisnej polohy, príslušnosti k národnosti a reči. Zo všetkých východných obradov sa však najviac rozšíril byzantský. Konštantín a Metod za obdobie svojho pôsobenia priviedli tunajšie obyvateľstvo k živej kresťanskej viere práve v tomto obrade.
Počas svojho účinkovania museli vierozvesci odolávať rôznym vplyvom a útokom. Boli napríklad obvinení nemeckým klérom, že šíria bludy. V roku 867 putovali do Ríma z dôvodu vysviacky nových učeníkov na kňazov a predovšetkým na pozvanie pápeža, kde mu zároveň vysvetlili a vyjasnili svoju činnosť na Veľkej Morave a vyznali pravovernosť a oddanosť rímskej Cirkvi. Konštantín sa z Ríma na Veľkú Moravu už nevrátil, lebo sa rozhodol vstúpiť do kláštora, kde prijal meno Cyril. Zomiera 14. februára 869 po dlhej únavnej ceste a veľkom pracovnom nasadení.
Sv. Metod bol v roku 869 ustanovený pápežom Hadriánom II. za prvého panónskeho a veľkomoravského arcibiskupa s právomocami medzi všetkými Slovanmi. V júni 880 vystavil apoštolský list Industriae tuae adresovanú Svätoplukovi. Vydal v nej najkrajšie svedectvo o Metodovej pravovernosti. Schválil liturgiu v slovienskom jazyku s tým, aby sa evanjelium najprv čítalo po latinsky. Metod zomrel 6.apríla 885. Za svojho nástupcu určil Gorazda. Následný pád Veľkomoravskej ríše v roku 906 spôsobil, že postupne zanikla celá slovienska metropolia.
Po páde Veľkej Moravy vznikli dva samostatné štátne útvary- Uhorský a Český štát. Na začiatku 10. storočia boli v Uhorsku dve obradové podoby katolíckej cirkvi- východná/ na východ od Dunaja a Tisy/ a západná /Panónia a územie terajšieho Slovenska/. Slovanské kresťanstvo a kultúra ovplyvňovali Maďarov, ktorí najmä v rannom Uhorsku boli priaznivo naklonení dielu sv. Cyrila a Metoda. Potvrdzuje to aj množstvo gréckych kláštorov, ktoré tu vznikali a pomáhali šíriť dedičstvo vierozvestcov.
Na územie dnešného Slovenska koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia prichádzajú Valasi zo Sedmohradska, Rumuni, Rusíni, ktorí osídlili severovýchodnú časť Uhorska. Tento pohyb, tvorivé stretávanie sa a sťahovanie slovenského obyvateľstva, súvisí s takzvanou valašskou kolonizáciou. Táto vo svojom dôsledku pomohla pôvodnému obyvateľstvu zachovať si východný obrad. Migrácia, najmä Ruthénov, znamenala oporu pre prežitie katolíkov tohto obradu v slovanskom etniku. Ruthénmi sa nazývali Rusíni- Rusnáci a boli nositeľmi východného obradu. Títo veriaci žili v 13 župách Uhorska- Marmaroš, Ugoča, Sabolč, Boršód, Bereh, Satmár, Uh, Zemplín, Šariš, Abov, Spiš, Turňa, Gemer.
Oficiálnemu zjednoteniu našich kresťanov gréckeho obradu s Rímom veľmi napomohli poľskí panovníci. Aj napriek ťažkostiam, ktoré spôsobovali nezjednotení voči týmto snahám v 15.storočí, mala Kyjevská zjednotená metropolia 9 sufragánnych biskupstiev, ale začiatkom 16.storočia šľachta a duchovenstvo naklonené k Únii začali opäť hľadať cestu k zblíženiu sa s Rímom. Na Ukrajinu prišli jezuiti, ktorí pre to pripravili pôdu. Za pomoci poľských kráľov Štefana Báthoryho a Žigmunda III. na žiadosť biskupov naklonených k Únii, došlo k zjednoteniu v Breste v roku 1595.
Tomuto zjednocovaciemu procesu napomohli Drugethovci, najmä Juraj III. Drugeth /1605-1620/, ktorý na čele rodu sa v roku 1605 vracia z kalvinizmu do katolíckej cirkvi a Ján X. Drugeth /1620-1645/. Dlho sa rodiaca únia bola nakoniec uzavretá 24. 4. 1646 v hradnej kaplnke rodiny Drugethovcov v Užhorode. Jágerský biskup Juraj Jakušic na toto stretnutie pozval kňazov troch žúp- Užskej, Šarišskej a Zemplínskej. Za prítomnosti biskupa Jakušica, grófky Anny Jakušicovej, /manželky nebohého Jána Drugetha/ , baziliánov Petra Parthéna Petroviča a Gabriela Kosovického, prišlo na toto stretnutie 63 kňazov východného obradu zo spomenutých troch žúp.
O tom, že história gréckokatolíckej cirkvi kontinuitou nadväzuje na cyrilometodskú misiu, svedčí Spišská Kapitula. Po zjednotení v roku 1651 mukačevský biskup Peter Parthén zveril spišskému prepoštovi do duchovnej správy gréckokatolícke farnosti na Spiši. Po svojom vzniku v roku 1776 malo spišské biskupstvo aj gréckokatolícke farnosti. Až v roku 1787 nariadením cisára Jozefa II.
Prešovská Eparchia
Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. Táto jej rozľahlosť nedovoľovala dôkladne spravovať tak veľké množstvo farností. Preto duchovenstvo mukačevskej eparchie žiadalo ju rozdeliť a už existujúce vikariáty povýšiť na biskupstvá. Medzitým bolo v roku 1792 sídlo košického vikariátu prenesené do Prešova. V roku 1816 požiadal cisár František I. Rím o zriadenie prešovskej eparchie so sídlom v Prešove.
Bulou pápeža Pia VII. RELATA SEMPER zo dňa 22. Mukačevskú eparchiu v tých rokoch viedol biskup Alexej Pócy /1816-1831/, pôvodom Rumun. V roku 1818 vyčlenil 193 farností pre eparchiu Prešov a v roku 1821 vysvätil biskupa Gregora Tarkoviča v Krásnom Brode. Prešovská diecéza mala pri svojom vzniku 193 farností s takmer 150 tisícami veriacich. Katedrálnym chrámom a biskupskou rezidenciou sa stal bývalý minoritský kláštor s kostolom. Biskup spolu so svojimi veriacimi sa pustil do ich obnovy. Zriadil nové cirkevné školy, založil v roku 1819 pri biskupskom úrade knižnicu. Staral sa aj o náležitú výchovu učiteľov, ktorí mali pôsobiť v jednotlivých farnostiach.
Biskup Jozef Gaganec /1843-1875/ pokračoval v započatom diele na všestrannom rozvoji diecézy. V roku 1843 zriadil eparchiálnu základinu na podporu chudobných kňazov a podarilo sa mu oslobodiť učiteľov -kantorov spod plnenia poddanských povinností a telesných trestov. Podobne, ako biskup Andrej Bačinský v 18. storočí, tak aj biskup Gaganec sa postavil na čelo národného obrodenia Rusínov. Preto si povolal za svojho spolupracovníka kňaza mukačevskej eparchie Alexandra Duchnoviča, ktorého v roku 1845 ustanovil za prešovského kanonika, ktorý mu v jeho cirkevných úlohách pomáhal až do smrti. Svojím príkladom vychovával z kňazov rodoľubov, ako obrancov pospolitého ľudu voči násilnej maďarizácie Rusínov , ako aj Slovákov.
Ďalší biskup na prešovskom stolci Mikuláš Tóth, zriadil v Prešove kňazský seminár, ktorý bol otvorený 12. septembra 1880 a spočiatku mal iba dva ročníky. Jeho nástupca biskup Ján Vályi /1883- 1911/ dal v roku 1903 rozšíriť seminár pre všetky ročníky. Od toho času bol známy pod názvom Vysoká škola bohoslovecká v Prešove. Okrem toho biskup Valyi založil v Prešove tiež učiteľský ústav- preparandium a do katedrály kúpil nové zvony.
Blahoslavený Pavol Peter Gojdič
Blahoslavený Pavol Peter Gojdič
Gréckokatolícka cirkev v ČSR zaujímala v rokoch 1945 - 1950 významné miesto v spoločnosti. Prešovský biskup vďaka vysokému renomé kritika autoritatívneho režimu prvej Slovenskej republiky reprezentoval Katolícku cirkev na Slovensku počas dôležitých rokovaní s predstaviteľmi obnoveného Československa. Napriek priaznivému postoju štátnych orgánov po skončení vojny sa vzťahy medzi Gréckokatolíckou cirkvou a štátom postupne ochladzovali, až prerástli do nepriateľského postoja štátu voči Cirkvi najmä v súvislosti s protináboženským postojom komunistov.
Počas druhej svetovej vojny ako jediný katolícky biskup verejne vystúpil proti deportáciám Židov. Po skončení vojny pápež potvrdil jeho jurisdikciu na území celého Československa. Po nástupe komunistickej moci ho v roku 1950 počas Prešovského soboru uväznili a nasledujúci rok pre vlastizradu odsúdili na doživotie a stratu všetkých občianskych práv. Internovali ho vo viacerých väzniciach, fyzicky a psychicky mučili. Pápež Pius XII. ho svojím listom k sedemdesiatinám povzbudzoval vo vytrvalosti.17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín, zomrel. Pochovali ho pri leopoldovskej väznici v hrobe označenom číslom 681. V roku 1968 jeho pozostatky preniesli do Prešova. V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil na Svätopeterskom námestí za blahoslaveného.
V stredu 17. júla 2019 si Gréckokatolícka cirkev na Slovensku pripomína sviatok blaženého prešovského biskupa mučeníka Pavla P. Gojdiča OSBM (1888 - 1960). V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sú mu zasvätené viaceré farské chrámy či kaplnky, kde sa v týchto dňoch konajú odpustové slávnosti.
Košická Eparchia
História Košickej eparchie (nástupkyne Košického apoštolského exarchátu) začína dňom 21. februára 1997. Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2. Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa.
Milan Chautur
Dňa 13. apríla 1997, za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia, sa v katedrále konala slávnostná intronizácia prvého exarchu, vladyku Milana Chautura, CSsR. Patrónmi biskupstva sú sv. Cyril a Metod, ktorí boli vyhlásení dňa 5. Na území eparchie sa nachádza sedem pútnických miest: Klokočov (Zosnutie presvätej Bohorodičky), Košice (Narodenie presvätej Bohorodičky), Michalovce (Zostúpenie Svätého Ducha), Sečovce (sv. Cyril a Metod), Trebišov (Kristus Kráľ), Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj), Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P.
Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena. Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa.
Dňa 24. júna 2021 pápež František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie, pričom mu ponechal titul arcibiskup. V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 31 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 25 seminaristov.
Katedrálou košickej eparchie je chrám Narodenia presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ul.č.40. Bol postavený za hradbami mesta Košice v rokoch 1882 - 1898 v neorománskom slohu podľa projektu Viliama Kolatseka a staviteľa Ľudovíta Schmidta. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a dvojicou veží. Priestory lode sú zaklenuté troma klenbami.
Blahoslavený Vasiľ Hopko
Dnes, 11. mája si Katolícka cirkev na Slovensku pripomína liturgickú spomienku na bl. Narodil sa 21.4.1904 v Hrabskom, neďaleko Bardejova. Vasiľ a Anna, rod. Petrenková, boli jednoduchými roľníkmi. usmrtil blesk. Matka pre veľkú chudobu odišla za prácou do Ameriky. Gymnázium absolvoval v Prešove.
Vasiľ Hopko zastával funkciu pražského farára od 1.9.1936. menoval do Prešova za špirituála. konzistoriálneho konzultora. Prešove. ktorého pravidelne prispieval duchovnými článkami.
A práve ThDr. bulou pápeža Pia XII. zo dňa 2. januára 1947. udiala 11. mája 1947 v prešovskej katedrále. Biskup V. rukou biskupa Gojdiča, bol mu veľmi nápomocný. rúk. Útlak proti gréckokatolíkom vyvrcholil tzv. bratskou láskou!”, čo sám napĺňal svojím životom. splnenie vynaložil všetky svoje sily a duchovné dary. dôstojne a hrdinsky. Hlohovci a väzenie v Ruzyni. trpel. Jedinou jeho stravou bol kúsok chleba a pohár vody. vyzvedačstva. spôsobilo trvalé zdravotné následky.
Myšlienky: Ani väzenie nezlomilo V. Hopka. Rehoľné sestričky v Oseku ho nazývali “náš zlatý človek”. bola vládnym nariadením č. 70/1968 dňa 13. Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. zúčastňoval obnovy cirkvi. nedovolil Hopkovi vykonávať administráciu Prešovskej eparchie. 2. 1969 bol menovaný za svätiaceho biskupa. zodpovedne, napriek veku a narušenému zdraviu. konsekroval kňazov ako dobrý pastier, zachovávajúc jemu zverenú úlohu. Zomrel 23. júla 1976 v Prešove. Pochovaný bol 28.
Vasiľ Hopko
r. 1995 - dňa 19. obstat v kauze beatifikácie. Potvrdenie slov pápeža Jána Pavla II. spoločenstvo na zánik. láske. posilnené aj vďaka svedectvu a krvi početných mučeníkov. duchovných pastierov. mučeníctvo biskupa Pavla Gojdiča.
tags: #greckokatolicky #chram #bl #biskupa