Odvolanie Róberta Bezáka pred 11 rokmi vyvolalo vlnu nevôle a dodnes rezonuje v slovenskej spoločnosti. Prešlo presne jedenásť rokov, odkedy sa trnavský arcibiskup Róbert Bezák prihovoril veriacim s nečakanou správou, že ho odvolali. Rozhodnutie prijala časť verejnosti s nevôľou, nespokojní veriaci sa schádzali na protestoch, aby mu vyjadrili podporu.
Po odvolaní arcibiskupa Róberta Bezáka v júli 2012 sa ľudia schádzali, aby mu vyjadrili podporu. V Trnave na Námestí sv. Mikuláša sa objavil aj takýto transparent. Zdroj: Denník N
Denník N zistil nové skutočnosti o tom, čo sa dialo v Trnavskej arcidiecéze pred jeho odvolaním a s čím Bezák narazil na odpor.
Bezák odvolanie pred 11 rokmi niesol veľmi ťažko, očividne sklamaný o ňom prehovoril pred veriacimi. „Pohár vody poprosím,“ požiadal v kostole plnom ľudí, kým začal vysvetľovať, že neodstúpi, ako ho k tomu Vatikán vyzýva, lebo netuší, čo také hrozné spravil.
„Demisiu som podať nemohol, nevedel som, o čo ju mám oprieť. Ak by bolo povedané, tu sú tvoje chyby, tu sa zle správaš, uznávam, nezvládol som to,“ vravel Bezák v trnavskej Katedrále Jána Krstiteľa, keď oznámil, že jeho odvolanie začne platiť na druhý deň - 2. Vatikán jeho prípad odložil na 50 rokov do trezora pod zámok.
Odhodlanie odhaliť kňazov spolupracujúcich s ŠtB
Napätú atmosféru v slovenskej katolíckej cirkvi vyvolalo aj odhodlanie arcibiskupa Bezáka odkryť kňazov, ktorí kolaborovali s bývalým režimom a stali sa z nich udavači. Išlo o mimoriadne háklivú vec. Nik z cirkevných hodnostárov dovtedy nedal analyzovať agentov ŠtB medzi kňazmi, a to už v tom čase uplynulo 22 rokov od Nežnej revolúcie.
Prekvapivé boli už prvotné zistenia z archívov ÚPN. Po získaní týchto informácií mal pracovný tím ÚPN a Trnavskej arcidiecézy podrobne preskúmať ich osobné spisy, pokiaľ neboli zničené a skartované.
S Ústavom pamäti národa začal skúmať, ktorí kňazi donášali Štátnej bezpečnosti. Bezák si myslí, že aj preto skončil. Kým široká verejnosť o projekte týkajúcom sa spolupracovníkov komunistickej tajnej služby medzi duchovnými nič netušila, v Trnavskej arcidiecéze sa vedelo, čo Bezák rozbehol.
„Prišli za mnou niektorí kňazi, ktorí mi chceli vysvetľovať, prečo sú medzi spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti. Mali snahu to zľahčovať,“ spomína Bezák.
Arcibiskup Róbert Bezák podporuje Schwarzenberga
Na projekte sa podieľal aj Dušan Kolenčík, ktorého za člena pracovného tímu dosadil Bezák. Hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík, ktorý bol zapojený do projektu s ÚPN.
V Centrálnom registri zmlúv je zmluva, ktorú v októbri 2011 podpísal Bezák s vtedajším šéfom ÚPN Ivanom Petranským. Len čo ju uzavreli, rozbehli sa práce na projekte. ÚPN v archíve po ŠtB lustrovala 2 006 mien, ktoré poskytla arcidiecéza.
Kde skončil materiál, ktorý v rámci projektu spracovali, nevedno. Jeden z kňazov, Marcel Kubinec, ktorý bol v pracovnom tíme, povedal, že texty z počítača vymazal. Dopodrobna mal podľa svojich slov rozpísaných 30 až 40 kňazov.
„Je to škoda, lebo to boli hodiny sedenia, čítania, písania. Mrzí ma, že odvolali Róberta Bezáka. Veľa vecí sme nedokončili,“ hovorí dnes Kubinec, ktorý už nepôsobí v Trnavskej diecéze, ale v Banskobystrickej. Je farárom v obci Krškany v okrese Levice. Kedysi bol dekanom Trnavskej arcidiecézy.
Vedúcim pracovného tímu, ktorý mal na starosti spomínaný projekt o minulosti kňazov, bol historik Róbert Letz, ktorý je na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského zástupcom vedúceho Katedry histórie. Koľkí kňazi boli evidovaní ako spolupracovníci ŠtB, si už Letz nepamätá. Prečo verejne nehovoril, že sa v projekte nepokračuje? „Vždy som dúfal, že sa projekt oživí. V zmluve, ktorú uzavreli Trnavská arcidiecéza a ÚPN, sa spomínalo, že výsledkom projektu bude publikácia o kňazoch.
Samotný Bezák upozorňuje, že osudy kňazov, ktorí ŠtB podpísali spoluprácu, boli rôzne. Nemuseli donášať len dobrovoľne alebo za poskytnutie výhod. Sám pozná príbeh kňaza, ktorého prinútila tajná polícia k podpisu tak, že len jeho súhlasom podmienili, že sa dostane k liekom pre ťažko chorú matku. „Trápilo ho to vo svedomí, neskôr sám povedal svojim veriacim, prečo ho môžu nájsť zapísaného ako spolupracovníka ŠtB. Málokto mal takýto prístup.
Za ÚPN na projekte pracoval aj historik Pavol Jakubčin. „Vtedajší pán arcibiskup Bezák prišiel s myšlienkou, že sa to spraví. „Najlepšie je, keď má projekt podporu všetkých strán. Tu malo ísť o osvetlenie získavania kňazov pre spoluprácu s ŠtB a ich využívania zo strany ŠtB. Vzhľadom na charakter zachovaných dokumentov - zväzkov Štátnej bezpečnosti - je dôležité, aby sa k nim mohli vyjadriť aj dotknuté osoby, pokiaľ sú ešte nažive.
Ďalšie možné dôvody odvolania
Pred jedenástimi rokmi sa najčastejšie spomínalo, že sa stal nepohodlným, lebo dal v arcidiecéze spraviť finančný audit pre podozrenia z machinácií v hodnote miliónov slovenských korún. Jeho predchodca Sokol okrem iného čelil kritike pre prevod cirkevných pozemkov za štyri milióny eur. Sokola po Nežnej revolúcii tiež dobiehala minulosť. Vo zväzkoch ŠtB je zaprotokolovaný ako spolupracovník pod krycími menami Spirituál a Svätopluk.
Tlačili naňho počas vianočných prázdnin v roku 1980, keď mal 20 rokov a študoval teológiu. Spoluprácu odmietol. Neskôr počas vojenčiny v rokoch 1986 až 1987 naňho nasadili vojenskú kontrarozviedku, aby mali pod kontrolou, ak by sa snažil vplývať na vojakov.
Arcibiskup Ján Sokol počas celebrovania zádušnej omše za prezidenta Tisa v bratislavskom kostole Blumentál v roku 2008. Zdroj: aktuality.sk
Za arcibiskupa Trnavskej diecézy vymenovali a vysvätili Sokola ešte pred prevratom v júli 1989. O dvadsať rokov neskôr sa stolice vzdal a v roku 2009 ho vystriedal práve 49-ročný Bezák, ktorý sa stal najmladším arcibiskupom Slovenska.
Sokol sa krátko pred manifestáciou pridal na stranu režimu a odrádzal ľudí od účasti. Ešte predtým vystúpil proti Sviečkovej manifestácii, čo je jedna z kľúčových udalostí v dejinách odporu proti komunistickému režimu vo vtedajšom Československu. Tichý protest veriacich za dodržiavanie náboženských slobôd a občianskych práv sa uskutočnil 25.
Nástupca Jána Oroscha
Prečo v zámere odkryť kňazov udavačov nepokračoval, terajší trnavský arcibiskup Ján Orosch (70) nevysvetľuje. Trnavský arcibiskup Ján Orosch nastúpil po odvolaní Róberta Bezáka.
Oroschovo meno vlani rezonovalo, keď v internom liste pre kňazov pochyboval, či obete útoku na Zámockej pred Teplárňou Matúš Horváth a Juraj Vankulič boli nevinní a či nebrali drogy. Pred prezidentskými voľbami v roku 2019 varoval v kázni pred hlasovaním za Zuzanu Čaputovú, ktorá bola podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska. Za bývalého režimu sa o Oroscha zaujímala ŠtB, s eštebákmi nespolupracoval, viedli ho ako preverovanú osobu.
ŠtB zistila, že v júni 1979 bol v Poľsku a vďaka svojim priateľom sa tam stretol s pápežom Jánom Pavlom II. ŠtB sa rozhodla odobrať mu cestovný pas po návšteve Poľska a dala si za úlohu zistiť, či nie je súčasťou tzv. nelegálnej cirkvi, keď sa mu podarilo zísť s pápežom. Zvažovali aj odňatie štátneho súhlasu na výkon duchovného.
Na zázname z roku 1977 sa spomína jeho názor na prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa. Počas rozhovoru na tému ateizmu Orosch povedal, že „i napriek tomu, že Tiso dal povraždiť veľa nevinných ľudí, nespáchal tak veľký zločin ako bývalý minister zdravotníctva Plojhar, ktorý ako duchovný z popudu štátu schválil zákon o interrupcii, čo je zásadne v rozpore so sv.
Emeritný biskup
O pridelení titulu emeritný biskup pre Bezáka dávnejšie rozhodla podľa informácií agentúry SITA vatikánska Kongregácia pre biskupov. Rozhodnutie kompetentným osobám tlmočila apoštolská nunciatúra na Slovensku. Bezák je aj na oficiálnej internetovej stránke Konferencie biskupov Slovenska uvádzaný ako emeritný biskup.
Bezák tento týždeň povedal, že je biskup bez portfólia, biskup bez biskupstva. „Emeritný biskup nie je biskup bez biskupstva, ale biskup na dôchodku. Arcibiskup Sokol je napríklad emeritný trnavský arcibiskup. Ale ja neviem, čím som.
Katolícka Cirkev má vyše 5 tisíc biskupov. Zatiaľ čo „vymenovanie biskupa vždy malo svoje pravidlá, odvolávanie biskupov je takou zriedkavosťou, že tam sa na podrobné pravidlá nemyslelo.“ (F. Vnuk) Odvolaním arcibiskupa Bezáka sa neporušili cirkevno-právne predopisy, lebo na taký prípad žiadne neexistovali.
Takýto predpis či pravidlá ustanovili až za pápeža Františka, približne v čase jeho stretnutia s Bezákom. Štátny sekretár kardinál Parolin vydal zvláštnu normu o odvolávaní biskupov ako komentár ku can. 401 CIC. Za 30 rokov do odvolania Róberta Bezáka bolo odvolaných približne 10 biskupov. V posledných rokoch odstúpili alebo boli odvolaní viacerí, väčšinou pre podozrenia zo sexuálneho zneužívania, alebo preto že takéto podozrenia neriešili. Alebo pre finančné prehrešky.
Kauza stále rozdeľuje cirkev, vzbudzuje vášne, niektorí ju zneužívajú na boj proti cirkvi, alebo podporu politikov, ktorí hrubo porušujú požiadavky Biblie a sociálneho učenia Cirkvi na politiku a riadenie štátu. V diskusiách, vrátane tej za 2 blogmi o možnej rehabilitácii Bezáka pri ohlásenej návšteve pápeža na Slovensku, ktoré aktuálne patria k najčítanejším na Postoji, prevažujú dohady, obvinenia a polopravdy nad faktami.
Osobný spor so Sokolom
Kauza je aj dôsledkom osobného sporu Bezáka so Sokolom. Príčinou je aj to, že Sokol sa ako emeritný arcibiskup nechcel stiahnuť, ale zasahoval do vedenia diecézy. Bezák ho v septembri 2009 osobným listom žiadal aby to nerobil, a oznámil opatrenia ktoré spravil aby tomu zabránil. Podľa informácií z médií, ktoré nikto nepoprel, Sokol list kopíroval a rozdával. Tak sa dostal do médií.
Ich dôsledkom bola vizitácia, ktorej sa zúčastnil aj český biskup Baxant. Známych je 11 otázok, ktoré riešili, a ktoré svedčia hlavne o kvalitách ich autorov a obvinení. Potom prišlo rozhodnutie Bezáka odvolať. Nuncius Mons. Mario Giordana ho najprv žiadal aby sám odstúpil. Keď to Bezák odmietol, prišiel v júli 2012 dekrét o odvolaní.
Predseda KBS arcibiskup Zvolenský nás 8. 11. 2012 oboznámil s listom, ktorý vo veci odvolania arcibiskupa Bezáka napísal a vlastnoručne podpísal Benedikt XVI. Potvrdil tam že o odvolaní vedel, čo niektorí predtým spochybňovali.
Benedikt XVI. napísal: „Starostlivo a vecne som sa oboznámil s vážnou a znepokojujúcou situáciou a po dlhej modlitbe nemohol som sa vyhnúť povinnosti, vyplývajúcej z lásky, obnoviť medzi vami účinnú kolegialitu a usporiadané pastoračné riadenie v trnavskej arcidiecéze.“
Z formulácie nie je isté, či a nakoľko sa tým myslí situácia v diecéze, ktorú riešil odvolaním Bezáka, alebo situácia pol roka po odvolaní, ktorú chcel riešiť týmto listom. Podstatné je, že pápež ani slovom nenaznačil, že jediným či hlavným vinníkom neusporiadaného riadenia diecézy je arcibiskup Bezák.
Kardinál Dominik Duka: „Mohu říci zcela otevřeně, že pan arcibiskup Bezák nebyl odvolán na základě nějakého morálního deliktu. Celá kauza do jisté míry vypovídá o slovenské politicko-církevně-náboženské situaci." (23. 6. 2013) Podobne sa vyjadril kardinál Vlk.
Stretnutie s pápežom Františkom
Keď bol pápež František v septembri 2021 na Slovensku, stretol sa aj s emeritným biskupom Bezákom a jeho rodinou. Krátko predtým dostal od Svätého otca naspäť dar - svoj biskupský prsteň.
Pápež František s rodinou Róberta Bezáka. Zdroj: aktuality.sk
Stretnutie arcibiskupa Bezáka s pápežom Františkom 10. 4. 2015, ktoré sprostredkoval kardinál Vlk, oživilo nádej na spravodlivé vyriešenie kauzy. Vlk o stretnutí hovoril napr. v rozhovore pre Katolický týdeník č. 16/2015 Okrem iného povedal, že stretnutie bolo morálnou rehabilitáciou Bezáka.
Záver
Kauza odvolania Róberta Bezáka je komplexná a dodnes kontroverzná téma. Dôvody jeho odvolania sú predmetom špekulácií a dohadov, pričom oficiálne vysvetlenie Vatikánu nebolo nikdy úplne uspokojivé. Bezákova snaha o odhalenie kňazov spolupracujúcich s ŠtB, finančné machinácie v arcidiecéze a osobný spor so Sokolom sú len niektoré z faktorov, ktoré mohli prispieť k jeho odvolaniu. Stretnutie s pápežom Františkom v roku 2015 prinieslo nádej na rehabilitáciu, no tá sa dodnes nenaplnila.