Slovensko zažilo historický moment, keď si v prezidentských voľbách zvolilo za hlavu štátu ženu, Zuzanu Čaputovú. Voľby však odhalili hlboké rozdelenie v spoločnosti, ktoré sa prejavilo aj v názoroch cirkevných predstaviteľov.
Arcibiskup Ján Orosch sa počas omše v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave, ktorú naživo vysielala aj televízia LUX, vyjadril kriticky na adresu Zuzany Čaputovej. Povedal, že "postaviť sa v televízii a propagovať kandidáta, kandidátku za ultraliberálnu stranu za prezidentku je ťažkým hriechom". Taktiež nepriamo skritizoval svojho predchodcu Róberta Bezáka a ďalších kňazov, ktorí vyjadrili podporu liberálnym prezidentským kandidátom.
Podľa Oroscha by mal byť prezident svetlom pre všetkých, ktorý svojim srdcom i životom vyznáva úctu k pravým hodnotám, ako sú pravda, spravodlivosť, úcta k životu, úcta k človeku od prirodzeného života po prirodzenú smrť, i k tradičnej rodine, ktorej základom je jeden muž a jedna žena - otec a mama.
Stretnutie prezidentky Zuzany Čaputovej s premiérom Eduardom Hegerom k aktuálnej politickej situácii
Orosch vo svojej kázni nečakane zaútočil aj na dlhoročného poslanca KDH Františka Mikloška. „On povie, že keď cítia vzťah lásky dvaja muži, jeden k druhému, majú sa radi a spolu založia spoločenstvo, to nie je hriech. Mikloško sa voči jeho tvrdeniam ohradil. „Arcibiskup Orosch mi vložil do úst slová, ktoré som nepovedal.
Na Oroschove slová kriticky zareagovala Čaputová aj Róbert Bezák. „Vnímam to ako posolstvo, ktoré, žiaľ, rozdeľuje a nespája. Bezákovi sa Oroschove slová takisto nepáčia. „Podľa arcibiskupa Oroscha sa kardinál Beran aj Vatikán dopustili ťažkého hriechu?“ pýta sa Bezák, ktorý Čaputovú podporil ešte minulý rok na jeseň.
Čaputová vzápätí ocenila, že Bezák má za sebou podľa nej silný príbeh. „Čelil klamstvám, opovrhnutiu, samote a napriek tomu ostal rovným človekom,“
Čaputová odkazuje: Posolstvo, ktoré rozdeľuje Na vyjadrenie z kázne v pondelok zareagovala aj samotná Čaputová. V stanovisku uviedla, že jej reakcia na slová trnavského arcibiskupa je rovnaká, ako na iné podobné vyjadrenia politikov. „Vnímam to ako posolstvo, ktoré nespája, ale rozdeľuje. Nechcem k tomu prispievať, a preto chcem skôr prehovoriť k ľuďom, aby sa nenechali rozdeľovať. Arogancii moci sa doposiaľ darilo len preto, že slušní ľudia boli rozdrobení. Preto chcem týchto ľudí poprosiť, aby sme zostávali jednotní a nenechali sa rozdeľovať konfliktom,“ napísal Čaputovej volebný tím pre Aktuality.sk.
Spoločnosť je veľmi rozdelená. Podľa Jána Baránka uplynulé prezidentské voľby tomu veľmi napomohli. Aj tieto voľby odzrkadľujú hranicu delenia, ktorá dnes už nie je iba politická, ale i hodnotová. Kresťanské hodnoty pre nás ostávajú platné. V širšom ponímaní sú to hodnoty konzervatívnej a tradičnej spoločnosti.
Zuzana Čaputová predstavovala úplne inú hodnotovú líniu. Neviem, do akej miery dokáže byť uveriteľná pre konzervatívnu a kresťanskú časť, ktorá je za tou deliacou čiarou. Uveriteľná môže byť, ak hodnotovo osloví túto časť. Nestačí volať po slušnej komunikácii. Problém je v tom, že sa rozprávame o téme, kde neexistuje kompromis. Aký kompromis chcete spraviť pri potratoch? Aký kompromis chcete dosiahnuť pri adopcii deti homosexuálnymi pármi? Polopotrat či poloadopcia neexistujú. Jedna vec je deklarácia dobrého úmyslu, čo je dobré a schvaľujem to. Druhá vec je samotná realizácia. Na realizáciu by sa Zuzana Čaputová musela nejakým spôsobom explicitne vymedziť.
Určite, ale to bolo o výbere menšieho zla, ktorý tu máme pomaly vždy odvtedy, čo vznikla samostatná republika. Títo ľudia volili hlavne proti strane SMER-SD. Už nechceli establishment, ktorý tu je.
Vráťme sa ešte do obdobia kampane. Bolo správne, akým spôsobom cirkevní predstavitelia zasiahli do predvolebného boja? Cirkevní predstavitelia sú voliči ako každý iný volič. Či už je to prezident hokejového zväzu, alebo predseda záhradkárskeho združenia. Nemôžeme nikomu upierať právo, aby svoj názor nejakým spôsobom verejne prezentoval. Prečo by potom cirkevný predstaviteľ, samozrejme, kultivovanou formou, aká mu prináleží, nemohol povedať svoj názor? Nevidím v tom problém. To, že z toho problém robia liberáli, je ich vec. Ak mám byť dôsledný a neupierať právo vyjadriť sa iným predstaviteľom, neviem prečo by som mal toto právo upierať práve zástupcom Cirkvi. Druhá vec je, aké boli tie posolstvá, ale každý má právo na názor.
Treba povedať, že v týchto voľbách sme nemali žiadneho inštitucionalizovaného kandidáta kresťanských veriacich. Kresťanskí voliči sa rozhodovali, kto viac vyhovuje ich vnímaniu kresťanstva. V tomto kontexte konali aj cirkevní predstavitelia.
Spomínate, že kresťania nemali pri voľbe možnosť vybrať si kandidáta, ktorý by bol výraznejším predstaviteľom ich hodnotového nastavenia. Kríza je evidentná bez ohľadu na prezidentské voľby. Táto časť politického spektra sa atomizuje. Účasť v druhom kole bola iba okolo 40 percent. Vzhľadom na enormné prostriedky, ktoré kandidáti vynaložili na kampaň, nie je to príliš malé číslo? To vyplynulo z toho, kto postúpil do druhého kola. Chýbal výrazne konzervatívny kresťanský kandidát. Keby bol vo voľbách takýto kandidát, účasť je určite vyššia. To považujem za hlavné v otázke, kde hľadať príčinu nízkej volebnej účasti. Čo sa vynaložených prostriedkov týka, tie neboli vynakladané na vyššiu účasť, ale na víťazstvo kandidátky.
Konferencia biskupov Slovenska tvrdí, že nemá žiaden vplyv na vyjadrenia biskupov. „Každý z biskupov sa verejne vyjadruje slobodne, podľa vlastného uváženia. KBS do ich vyjadrení nezasahuje,“ povedal hovorca biskupov Martin Kramara.
Podobnú skúsenosť ako Čaputová má aj Iveta Radičová, ktorá kandidovala za prezidentku v roku 2009. Tú vtedy biskup Rudolf Baláž vo vysielaní rádia Lumen nepriamo prirovnal k Hitlerovi. Dôvodom bol tiež Radičovej postoj k interrupciám. „Moja mamina neverila vlastným ušiam a veľmi ťažko to prežívala aj moja najbližšia rodina. Radičová biskupa Baláža pre jeho vyjadrenia požiadala o stretnutie a ten ho prijal. „Rozprávali sme sa veľa hodín a na záver skonštatoval, že z jeho strany išlo o interpretačný posun a nemyslel to tak, ako to vyznelo. Podobne ako Baláž na Radičovú útočil aj dnešný kancelár KBS Anton Ziolkovský. Týmito vyjadreniami sa však útoky na Radičovú neskončili. Ziolkovský spolu s ďalšími dvoma kolegami dokonca vystúpili proti tomu, aby Radičová pred voľbami vystúpila na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Väčšinu svojich predvolebných mítingov Radičová organizovala na námestiach v slovenských mestách. „Mohla som si byť istá, že tam, kam prídem, bude aj ona so svojou aktivitou,“ hovorí Radičová. Radičová hovorí, že všetky tieto útoky od konzervatívnych kresťanských hnutí a od predstaviteľov cirkvi mali „rozhodujúci vplyv“ na jej volebný výsledok.
Radičovej sa nepáči, že cirkev robí zo slova „liberál“ nadávku a stotožňujú ho len s postojom k interrupciám a LGBT ľuďom. „Liberalizmus sa stal negatívnou nálepkou. „Pre časť predstaviteľov konzervatívneho priestoru je komunizmus a fašizmus menším ohrozením, ak vôbec, než liberalizmus.
Bývalý trnavský arcibiskup Róbert Bezák pre náš podcast odpovedal na kázeň svojho nástupcu Jána Oroscha. Ten v nedeľu označil podporu liberálnej kandidátke za hriech. Ako reagujete na kázeň arcibiskupa Jána Oroscha? Prekvapila ma jeho dikcia, lebo takýmto spôsobom sa v cirkvi nehovorí už desaťročia. Nehovorí sa o ťažkých hriechoch a nepoužívajú sa také príkazy. Pamätám si na to, keď komunisti veľmi silno vstúpili do spoločnosti a cirkev sa od toho dištancovala až na úrovni exkomunikácie. Ale toto je už dávno za nami, takže nechápem, prečo arcibiskup zvolil takýto divný tón o ťažkých hriechoch.
O kresťanských voličov za uchádzajú aj Maroš Šefčovič, Štefan Harabin a aj Marián Kotleba. Prečo sa arcibiskup Orosch potreboval vyhraniť práve voči Zuzane Čaputovej a Františkovi Mikloškovi? Nerozumiem jednej veci - arcibiskup Orosch už 30 rokov žije v demokracii a demokracia je podľa mňa liberálna. Mnohým tu umožňuje existovať, takže neviem, kde by bol a čím by bol, keby 30 rokov nežil v demokracii. V liberálnej spoločnosti cirkev môže hovoriť a robiť, čo chce, aj vystupovať so svojou súkromnou televíziou.
Je zaujímavé, že morálna vec ako LGBT a interupcie sú jediným problémom, ktorý cirkev má. Nerozumiem tomu, lebo žijeme v spoločnosti, kde sú práva širokospektrálne. Nech cirkev ukáže, o čo jej ide, na akej úrovni jej záleží na ľudskom živote a na ľudskej dôstojnosti. Poukazovať len na určitý typ kandidátov sa mi zdá ako hrozenie so zdvihnutým prstom a ako strata súdnosti. Veď na Slovensku sa poznáme, vieme, kto ako žil, ako sa správal, tak nech sa teda pomenujú jednotliví kandidáti v čom nie sú pre kresťanov vhodní, keď už sme si vybrali len dvoch z nich.
Práve na to sa pýtam, že arcibiskup Orosch si vybral len dvoch z nich. Kritizoval Zuzanu Čaputovú a Františka Mikloška. Nie je toto signál pre veriacich, že majú podporovať tých ostatných? To je asi jeho osobný problém. Zrejme pre neho komunistická minulosť veľa neznamená a nedotkla sa ho. Dotklo sa ho ale úplne niečo iné a nerozumiem, prečo na to až tak súrne potreboval zareagovať. Osobne si myslím, že je to zavádzajúce.
Pre mňa bol vždy pre voľby podstatný jeden princíp - či by som si konkrétneho kandidáta vedel predstaviť ako môjho suseda. A na základe toho, ako sa ten človek správa, ako som ho vnímal, či som cítil, že z neho niečo dobré vyžaruje, aj keď som s ním nemal rovnaké názory, ale bol otvorený diskusii, som sa rozhodol. Keď sledujem diskusie kandidátov, priznám sa, že by som mnohých z nich nechcel mať za susedov. Teológ a komentátor Ľubomír Jaško si myslí, že kážen Jána Oroscha bola motivovaná tým, že František Mikloško aj Zuzana Čaputová stoja za Róbertom Bezákom. Pustite si náš podcast: Je podľa vás väčšinový pohľad v slovenskej katolíckej cirkvi taký, že majú tí ľudia mentálne bližšie k Štefanovi Harabinovi, Marianovi Kotlebovi a k Marošovi Šefčovičovi ako k Zuzane Čaputovej?
Priznám sa, že je to pre mňa záhada. Mne sa Zuzana Čaputová zdá ako slušná žena, ktorú by som si vedel predstaviť ako svoju susedku a ako človeka, s ktorým sa dá porozprávať. Neviem, či je to tajomná spätosť našich biskupov s vrchnosťou počas mnohých rokov. Neviem, či už sa tak zblížili parametre vlády a cirkvi. Alebo je to len o tom, že niekto povie, že je proti interupciám, a to stačí na to, aby sa nehľadelo na nič iné. Napríklad ako sa kandidát správa v iných prípadoch. Čo sa týka morálneho testovania, je to podľa mňa niečo zlé. Takto to nesmie byť.
Arcibiskup Orosch sa vyhranil voči liberalizmu, ale nevyhranil sa napríklad voči fašizmu ani voči konšpiračným teóriám. Ako to vnímate? Veď práve to. Neviem, či má pocit, že toto je jediný problém, ktorý treba vyzdvihnúť. Vraj to je ultra, hyper - také nálepky, ktoré už ani nemajú zmysel. Vyhranil sa len voči tomu a ostatné ho ako keby nezaujímalo. Neviem, či vládne taká atmosféra, že všetko minulé, aj obdobie vysídľovania či dokonca vyvážania Židov, komunistická doba, utrpenie mnohých ľudí - spomeňme napríklad Antona Srholca - sa už stratilo. Že nám ide už len o to, že v našej spoločnosti je taký silný dopyt po adopciách a po interupciách, že sa o ničom inom nerozpráva.
To, čo som za posledný rok zažil, bola túžba po slušnom Slovensku, po úcte, po dôstojnosti, po rovnosti šancí. Tohto by sa mala cirkev a aj arcibiskup Orosch chytiť, toto by mal byť princíp porovnávania alebo hodnotenia kandidátov. Prečo sa podľa vás nechytajú týchto tém, ale skôr eticko-morálnych otázok, ako napríklad tzv. gender ideológie, homosexuálov a ich práv? Prečo sa chytajú práve tohto a nie toho, čo ste spomínali teraz? To je pre mňa tajomstvo. Neviem, prečo je pre nich také zaujímavé o tom rozprávať. Na mňa osobne tieto témy nedoliehajú, lebo v nich nevidím zmysel môjho života. Toto je možno otázka pre psychológa alebo pre psychiatra, prečo to potrebujú až tak veľmi vyzdvihovať. Zvlášť, keď v cirvki riešime komplikované problémy sami so sebou. Dokonca, už aj kardináli sú odvolávaní z funkcií, takže by som bol opatrnejší v niektorých vyjadreniach. Lebo keď sme my na to sami doplácali, tak čo chceme od ľudí, aby jednoznačne žili? Je to niečo choré.
Vy ste podporovateľom Zuzany Čaputovej. Prečo ona a nie tí ostatní? Viem si ju predstaviť ako susedu, na druhej strane si myslím, že by bolo vhodné, aby nás chlapov skultivovali ženy. Je čas, keď sme vyčerpali svoje možnosti. Veď keď sa pozrieme na doterajších prezidentov alebo aj na doterajšie vlády, tak vo vláde bola jedine premiérka Iveta Radičová. Myslím si, že prišla taká doba. Má príbeh ženy dnešnej doby so všetkým, čo s tým súvisí, vrátane jej názorov. Neočakávam od nej, že bude mať názory 80-ročnej babičky, ktorá už život pomaly končí alebo že bude mať názory 16-ročného dievčatka. Ona je v polovici života. Má názory dnešnej doby a mám silný pocit, že sa s ňou o tom dá rozprávať.
Jej vyjadrenia nie sú militantné, nie sú agresívne. Nemyslím si, že keď sa stane prezidentkou, budem mať strach vyjsť na ulicu. Mám z toho dobrý pocit, ktorý sa mi potvrdzuje. V diskusiách vystupuje tak, že sa mi zdá, že niektorí kandidáti s ňou vnútorne sympatizujú, aj keď navonok možno zastupujú niektoré iné strany.
Prečo nie tí ostatní? Prečo by kresťania nemali voliť napríklad Štefana Harabina? Bojím sa, že za tým človekom už toho stojí toľko, že si nedokážem predstaviť, že teraz už bude všetko v poriadku a nebudú žiadne problémy. Čo konkrétne? Všetky kauzy, ktoré s ním boli spojené, keď bol predsedom najvyššieho súdu. Aj tým, ako vie vyhrať vo svoj prospech veľké peniaze. Vidím, akým spôsobom vie šíriť reči, o tisícoch migrantoch, ktorých tu máme a o státisícoch migrantov, ktorí sem prídu a nič z toho... Bojím sa, že je to manipulácia a populizmus. Ja nemám rád populizmus. Takže je to taká skôr intuitívna a osobná vec. Vychádzam z toho, čo vidím a počujem. Je to človek, ktorý vedel byť aj v strane, bol aj za HZDS, a teraz vie byť aj dobrý veriaci - vie byť všetkým a takých ľudí sa bojím.
Arcibiskup Orosch na pokušenie štátnych peňazí zabudol. Evanjelický teológ Ondrej Prostredník (Zdroj: SME - Ján Krošlák) Autor je evanjelický teológ a v eurovoľbách kandiduje za Progresívne Slovensko a Spolu Arcibiskup Orosch využil svoje ústavné právo. V nedeľu sa na omši vyjadril k prezidentským kandidátom a kandidátkam. Komunikačný kanál to bol dosť neštandardný. Čakali by sme skôr tlačovú správu. On však svoj postoj oznámil ako súčasť výkonu ústavného práva prejavovať svoju vieru verejne a bohoslužbou. Súčasťou bohoslužby totiž je aj vlastná úvaha kňaza známa ako homília alebo kázeň. Ústava hovorí, že podmienky výkonu tohto práva možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Trnavský arcibiskup Ján Orosch vo svojej nedeľnej kázni ostro vystúpil proti názorom niektorých kandidátov. Spomínal diabla i slniečkárov. Diabol podľa neho dokáže pracovať aj skrze svojich spolupracovníkov a vyjadril sa, že Ježiš nebol nejaký láskavý slniečkár. Takmer celú kázeň venoval prezidentskej kampani. Voliť Zuzanu Čaputovú je podľa neho ťažký hriech, nepriamo prirovnal jej kandidatúru k "návrhu diabla" a skritizoval aj Františka Mikloška i podporu Róberta Bezáka. „Aj v súčasnosti nám diabol núka pompu a slávu sveta. Dáva nám ponuku, že stačí len tak málo, padnúť pred diablom na kolená. Podľa Oroscha by mal byť prezident svetlom pre všetkých svojím osobným, nielen intelektuálnym, ale aj mravným životom, dodržiavať pravé hodnoty a ctiť tradičnú rodinu, ktorej základom je jedna matka a jeden otec. Vo svojej kázni kritizoval aj Róberta Bezáka, ktorý podporil v kampani Zuzanu Čaputovú. „Žiaľ, musím povedať, že kňazi prvého, druhého aj tretieho stupňa kňazstva sa niekedy pridávajú k týmto ultraliberállnym názorom. „Toto nie je správna cesta. Touto cestou my vedieme našich veriacich do slepej uličky, do katastrofy.“
Zabudol však spomenúť fakt, že Bezák síce podporu Čaputovej vyjadril, no súčasne sa dištancoval od jej názorov na adopciu detí homosexuálnymi pármi. „Pani Čaputová to povedala zvláštne - že milujúce homosexuálne páry by si mohli adoptovať deti. Musel som sa pri tom pousmiať. Lebo otázka nebola o milujúcich homosexuálnych pároch. Vtedy som si povedal, že keď je právnička, tak aká kategória v práve je milujúci. To neexistuje. Kritike neunikol ani kresťansky orientovaný politik a prezidentský kandidát František Mikloško. „Áno, je to smutné, že na stranu ultraliberálnych kandidátov sa stavajú niektorí veriaci, cirkevní hodnostári a katolícki politici,“ povedal s tým, že ho pozná už 45 rokov. „A on povie, že keď cítia vzťah lásky dvaja muži jeden k druhému, majú sa radi a spolu založia nejaké spoločenstvo, že to nie je hriech. Ako to môže povedať kresťanský katolícky politik, ktorý prešiel disentom a všetkým možným, a zrazu toto vysloví? Osobne by k tomu dodal, že na viac hriechov si už nepamätá. „Hoci predtým evidentne zavádzal, postavil sa proti náuke katolíckej cirkvi a morálky,“ povedal s tým, že ak chce niekto žiť s Kristom, nech nerobí nič iné. „Odmieta návrhy diabla a miluje tak ako Kristus na kríži. Kristova láska totiž nie je akási slniečkárska idyla. Zapáčiť sa každému, každej strane, každému politikovi a dokonca aj diablovi. Orosch tak reagoval zrejme na piatkovú diskusiu Mikloška a Čaputovej v TA3. Podobne ako Bezák, tak aj Mikloško sa dištancoval od niektorých názorov Čaputovej. V morálnych a etických témach totiž podľa jeho slov stoja na opačných stranách.
Hovoril aj o tom, prečo by sme nemali prijať registrované partnerstva. Ak by sme ich totiž prijali, znova by sme vytvorili predpoklady, že sa mení pohľad na život. „Ja sa prikláňam k židovsko-kresťanskej tradícii, nechcem, aby sa spoločnosť menila. Nechcem sa miešať do intímneho vzťahu dvoch ľudí, tam stojím s rešpektom a s naprostou bázňou pred intimitou dvoch ľudí,“ povedal Mikloško v diskusnej relácii. Podľa Mikloška mu arcibiskup vložil do úst slová, ktoré nepovedal. „Arcibiskup Orosch mi do úst vložil slová, ktoré som nepovedal.
Zuzana Čaputová vo svojej reakcii uviedla, že jej reakcia na slová arcibiskupa je rovnaká, ako na ine podobné vyjadrenia politikov. „Vnímam to ako posolstvo, ktoré žiaľ rozdeľuje a nespája. Nechcem k tomu prispievať, a preto chcem skôr prehovoriť k ľuďom, aby sme sa nenechali rozdeľovať. „Preto chcem týchto ľudí poprosiť, aby sme zostávali jednotní a nenechali sa rozdeľovať konfliktom. Stojíme pred výzvou nespravodlivosti a na to je potrebný spoločenský konsenzus presahujúci názorové rozdiely. Myslím, že volanie po súcite, ľudskosti a spravodlivosti je niečo, čo nás spája.
tags: #arcibiskup #orosch #a #prezidentske #volby