Asfaltové pásy sú najrozšírenejším izolačným výrobkom na báze asfaltu. Ako továrenské výrobky sú schopné zaručiť požadovanú kvalitu a rovnomernosť vlastností celej výroby.
Výstužná vložka
Výstužná vložka prenáša mechanické namáhanie v ťahu, ktorému môže byť pás vystavený. Z hľadiska trvanlivosti je podstatnou vlastnosťou nasiakavosť vložiek. Nasiakavé vložky z organických materiálov vo vlhkom prostredí hnijú a rýchlo sa rozpadávajú. Preto sa na moderné a kvalitné výrobky využíva výstužná vložka z nenasiakavých materiálov.
Typy výstužných vložiek
- Pásy s nasiakavou vložkou
- Pásy s vložkou zo sklenenej rohože
- Pásy s vložkou zo sklenenej tkaniny
- Pásy s vložkou z kovovej fólie
- Pásy s vložkou zo syntetických vláken
Pásy s nasiakavou vložkou
Organickú a nasiakavú vložku pôvodne tvorila jutová tkanina, neskôr handrová či celulózová (buničinová) lepenka. V slovenskej literatúre sa uvádzal druh vložky a jej gramáž, t. j. gram na m2. Napr. a 330 H znamenalo asfaltový pás s vložkou z handrovej lepenky (H) s gramážou 330 g/m2.
K nasiakavým vložkám patrí aj vložka s polyetylénovou plastovou fóliou, pretože vzhľadom na potrebnú ochranu PE proti horúcemu asfaltu pri výrobe a vzhľadom na zlú súdržnosť asfaltu s hladkou PE fóliou je okrem polyetylénu vo vložke použitá medzivrstva zo sulfátového papiera, ktorá je nasiakavá.
Pásy s nasiakavou vložkou sú síce lacnejšie, pre ich vlastnosti sa však v oblasti izolačnej techniky dnes odporúčajú používať len na provizórne zakrytie, nanajvýš na izolácie tam, kde nebudú vystavené priamemu tlaku spodnej vody.
Pásy s vložkou zo sklenenej rohože
Vložka týchto pásov je rohož vyrobená zo sklenených vláken, ktorá je nasýtená asfaltom. Tieto lacnejšie vložky s plošnou hmotnosťou 50 až 150 g/m2 majú pomerne nízke zaťaženie (pevnosť v ťahu) a nízku ťažnosť vyplývajúce zo štruktúry vložky. Rovnako aj odolnosť pri prerazení je pri týchto vložkách nízka.
Pásy s vložkou zo sklenenej tkaniny
Vložka je vyrobená zo sklenenej tkaniny zvyčajne s plátnovou väzbou. Plošná hmotnosť býva 120 až 250 g/m2. Tieto vložky sa vyznačujú vysokou pevnosťou pri nízkej ťažnosti.
Pásy s vložkou z kovovej fólie
Nosnou výstužnou vložkou môžu byť aj tenké kovové fólie - najčastejšie hliníkové, niekedy aj medené či dokonca z nehrdzavejúcej ocele. Asfaltová hmota zostáva len nalepená na povrchu. Preto sa pre zvýšenie súdržnosti oboch materiálov do povrchu fólie vytlačí dezén.
Pevnosť kovovej vložky závisí predovšetkým od druhu kovu, pri hliníkovej je najmenšia, pri oceľovej najväčšia. Kovové vložky sa vyznačujú vysokým difúznym odporom a sú vhodné najmä do pásov použitých ako doplnkové vrstvy izolácie spodných stavieb proti radónu alebo na vytvorenie tzv.
Pásy s vložkou zo syntetických vláken
Výstužnú vložku tvorí rohož zo syntetických vláken - najčastejšie polyesterových. Plošná hmotnosť rohože sa pohybuje od 130 do 250 g/m2. Tieto vložky majú pomerne vysoké zaťaženie (pevnosť v ťahu) a hlavne vysokú ťažnosť. Dnes sa používajú v rade asfaltových izolačných pásov s vysokými parametrami.
Výnimočne sa vyrábajú aj vložky z polyesterovej rohože pretkané sklenenými vláknami alebo, naopak, zo sklenenej tkaniny s polyesterovými vláknami. Sklenené vlákno zabezpečuje rozmerovú stabilitu a bráni zmrašťovaniu polyesteru počas výroby a natavovania pásu. Tieto materiály spájajú výhody oboch predchádzajúcich typov, t. j. majú vysokú pevnosť a vhodnú ťažnosť.
Asfalt
Na vytvorenie asfaltového pásu možno použiť jeden alebo dva druhy asfaltu. Je to asfalt, ktorým sa impregnuje výstužná vložka, a asfalt tvoriaci spolu s plnivom a prípadne aj s prísadami kryciu vrstvu. Na impregnáciu vložky sa používa oxidovaný alebo modifikovaný asfalt, rovnako sa pridáva aj do krycej povlakovej vrstvy, pričom tu je modifikovaný buď elastomérmi, alebo plastomérmi.
Asfalt krycej vrstvy môže obsahovať plnivo či prísady, napr. Všeobecným nedostatkom pásov z oxidovaných asfaltov (okrem prvotného vplyvu výstužnej vložky) je ich nízka ťažnosť pri nízkych teplotách. Dilatačné posuny konštrukcie pri jej sadaní, zmrašťovaní a teplotných zmenách vedú k značnému namáhaniu pásov v ťahu v mieste škáry či trhliny a ich postupnému porušeniu.
Bežné pásy z oxidovaných asfaltov sa odporúča klásť len pri teplotách vyše +5 °C, v praxi to znamená len v teplejších obdobiach roka.
Hrúbka krycej vrstvy
Hrúbka krycej vrstvy rozhoduje o použiteľnosti pásu. Pásy, ktoré majú len impregnovanú vložku alebo kryciu vrstvu do hrúbky 1 mm (v slovenskej literatúre predtým označované A a R), sa prilepujú horúcim asfaltom, prípadne pribíjajú. Pri natavovaní asfaltového pásu (pri viacerých vrstvách aj asfaltového podkladu) dôjde k nalepeniu a vytvoreniu pevného spojenia.
Pri vrstve z viacerých pásov musí byť vzájomné spojenie pásov plošné, aby medzi nimi nezostávala zvyšková vlhkosť. Tá by po odparení pri vyšších teplotách spôsobila vznik hrčí a pľuzgierov.
Na trhu sa však objavujú aj pásy s ryhovito upraveným okrajom, ktoré umožňujú vzájomné spájanie pásov, a to nie priamym plameňom, ale horúcim vzduchom s teplotou približne 600 °C tak, ako to je bežné pri ukladaní plastových hydroizolačných fólií.
Čiastočné natavenie k podkladu sa používa predovšetkým pri obnove starých krytín, kde treba zabezpečiť odvádzanie zabudovanej vlhkosti z podkladu. Priestor pod pásom musí byť odvetraný do atiky či ventilačných komínov. Na tento účel sa vyrábajú aj špeciálne ventilačné pásy, ktoré sú vyrobené napr. tak, že na spodnom natavovanom povrchu pásu sú pruhy či lepiace body z modifikovaného asfaltu.
Pri návrhu skladieb izolačných súvrství by nemalo dochádzať k priamemu kontaktu výrobkov z rôznych druhov asfaltov. Rozhodne sa neodporúča kombinácia modifikovaných pásov APP s pásmi modifikovanými SBS ani s oxidovanými asfaltmi.
Štruktúra asfaltového pásu: 1 - spodná fólia; 2 - asfalt; 3 - výstužná vložka, napr. sklená tkanina alebo polyester
Povrchová úprava
Staršie výrobky boli povrchovo upravené len pieskovaním, ktoré slúžilo predovšetkým na ochranu proti zlepovaniu pásu navinutého v kotúči. Horný povrch sa pri pásoch, ktoré sa používajú na vrchnú vrstvu krytín, upravuje z estetických dôvodov, aj ako ochrana proti slnečnému žiareniu. Povrchovou úpravou býva bridlicový posyp v rôznych farbách alebo farbený keramický granulát.
Posyp by mal byť nenasiakavý alebo hydrofobizovaný a dobre prikotvený do povrchu asfaltu. Inak za zimných podmienok rýchlo dôjde k jeho uvoľneniu a odplaveniu. Pri vzájomnom napájaní pásov s povrchovou úpravou bráni povrchová úprava vzájomnému spojeniu, čím môže komplikovať vytváranie detailov. Preto sa musí po nahriatí spodného pásu odstrániť alebo zatlačiť do povrchu, aby bol horný pás kvalitne natavený.
Použitie na strechy
Na vytváranie hydroizolačných povlakov striech sa odporúča podľa sklonu strechy počet pásov, ktorý sa uvádza v tab. 1. Okrem natavovania či lepenia pásov sa pri použití na strechy pásy prichytávajú mechanickým prikotvením kovovými či plastovými rozpernými kotvami.
Vlastnosti vybratých asfaltových pásov v závislosti od výstužnej vložky a druhu asfaltu sú v tab.
Izolácia mostov
Pri izolácii mostov asfaltovými pásmi oproti pozemným konštrukciám platia isté odlišnosti. Pri cestných mostoch, okrem samozrejmej požiadavky na vodotesnosť, musí pás odolávať posypovým soliam, veľkým a náhlym zmenám teploty a starnutiu.
Vzhľadom na zaťaženie izolačného súvrstvia vodorovnými silami vzniknutými brzdením vozidiel musí pás vykazovať aj dostatočnú adhéziu k podkladu, šmykovú pevnosť a schopnosť preklenúť trhliny v podklade. S podkladom, najčastejšie betónom, musí byť pás chemicky i fyzikálne kompatibilný, t. j. nesmú sa navzájom nepriaznivo ovplyvňovať.
Mostné pásy bývajú zvyčajne hrubé 5 až 5,5 mm, vtedy sa kladú v jednej vrstve. Ak sú tenšie, napr. Pri železničných mostoch so štrkovým koľajovým lôžkom nie sú požiadavky také prísne ako pri cestných mostoch. Asfaltové pásy sa v týchto prípadoch niekedy ani nenatavujú k podkladu, ale sa len voľne kladú na vyrovnaný betónový podklad. Natavenie je však nutné pri okrajoch mostnej konštrukcie, t. j. pri rímsach, záveroch a pod.