Slovanská mytológia je rozsiahly systém presvedčení a praktík, ktorý formoval životy našich predkov. Na rozdiel od ucelených mýtov Grékov alebo Germánov, Slovania nezanechali rozsiahly súbor písomných záznamov.
Navyše, podľa neveľkého množstva skutočne cenných materiálov, môžeme predpokladať, že naši predkovia nedospeli k vytvoreniu jednotného náboženského systému. Polabskí a pobaltskí Slovania, ktorí si v styku s neveľmi šetrne vedenými misiami nemeckého duchovenstva, uchovali svoju vieru až do 1. polovice 12. storočia, uctievali Svantovíta a Radegasta. Východní a južní Slovania tieto božstvá nepoznali.
O utriedenie tohto zmätku, v snahe vytvoriť jednotný ideologický systém, ktorý by mohol slúžiť ako opora zjednotenému štátu, sa pokúsil kyjevský veľkoknieža Vladimír. Po uchopení moci v Kyjeve roku 980 vytvoril nový, všeobecne platný panteón - slovanskí bohovia. Jeho snaha nebola úspešná. Novopečený panovník si uvedomil, že presadzovaním slovanského náboženstva sa v rámci európskeho civilizačného okruhu dostane do izolácie. Preto po sobáši s byzantskou princeznou prestúpil na pravoslávie, aby toto vierovyznanie začal šíriť i vo svojom štáte.
Významní Slovanskí Bohovia
Slovanský panteón je plný fascinujúcich postáv, z ktorých každá má svoju jedinečnú úlohu a význam. Medzi najvýznamnejších patria:- Perún: Boh hromu a blesku, obdoba gréckeho Dia. Bol to Boh poriadku, mocný muž, ktorý usporiadal svet a nastolil zákon.
- Stribog: Vládca nebies a vetrov. V Slove o pluku Igorovom sú vetry nazvané vnukmi Striboga.
- Dažbog: Boh slnka a darca, zosobnenie životodarného princípu. V gréckej mytológii mu zodpovedal Apolón.
- Chors: Boh slnečného kotúča, ktorého obdobou je grécky Hélios.
- Simargl: Boh rastlinstva, semien a výhonkov, zobrazovaný v podobe okrídleného psa.
- Veles (Volos): Boh plodnosti, ochranca pastierov a dobytka, spätý so Zemou.
- Mokoš: Bohyňa zeme, plodnosti, obilia, pradenia a vlny.
Vedúcou osobnosťou kyjevského panteónu bol Perún - Boh hromu a blesku, obdoba gréckeho Dia, rímskeho Jupitera, germánskeho Thora, či tiež indického Indru. Keďže slovanský panteónom bohov nie je uceleným systém zachovaných mýtov, nenájdeme tu ani príbehy o súbojoch tohto božstva s mýtickou obludou či Chaosom ako v náboženských systémoch Indov, Germánov či Grékov. Na základe spoločného indoeurópskeho dedičstva, v rámci ktorého sa určité postavy a situácie opakovali, však môžeme existenciu takéhoto rozprávania predpokladať.
Druhým významným božstvom v panteóne Vladimíra bol Stribog, vládca nebies. Jeho gréckou analógiou by bol Kronos, prípadne Uranos, Diov predchodca trónu, kde vládli slovanskí bohovia. Tak ako vystriedal v Grécku Krona Zeus, v Rusku na Stribogovo miesto nastúpil Perún.
Významné postavenie v rebríčku slovanskí bohovia zaujímal Dažbog - tzv. deus dator tj. boh darca (ten, čo dáva). Bol bohom slnka ako zdroja svetla a tepla, zosobnenia životodarného princípu. V gréckej mytológii mu zodpovedal Apolón. Kráľovstvom Dažboga bol priestor, ktorý bezprostredne obklopoval Zem a v ktorom sa nachádzalo aj Slnko. Tento priestor bol v predstavách starých Slovanov obklopený nebeskou kupolou. Nad a za ňou sa nachádzali zásoby dažďovej vody a sídlili tam vetry. Túto, pred zrakom človeka skrytú oblasť, mal vo svojej kompetencii Stribog.
Na starej Rusi k nim patril ďalší z členov kyjevského panteónu - Simargl, božstvo pravdepodobne indoiránskeho pôvodu, zobrazované v podobe okrídleného psa. V staroindickej Aveste nájdeme okrídlených psov - tzv. simurgov. Na ruských výšivkách a keramike býva Simargl zobrazený v spleti púčikov rastlín. Je pravdepodobné, že bol patrónom rastlinstva, bohom semien a výhonkov. Krídla predurčili aj jeho ďalšiu funkciu - keďže bol pohyblivý a rýchly, stal sa poslom slovanským bohov, zvestovateľom správ nebeskej vrchnosti na Zemi. V neskoršom období ho obyvatelia starej Rusi uctievali pod názvom Pereplut ako boha úrody.
Mimo panteónu zostal Veles (Volos) - pravdepodobne preto, že bol hlavným božstvom Novgorodu, mesta, ktoré jediné bolo schopné zatieniť slávu Kyjeva. Jeho kult bol potlačený veľkokniežacou mocou a v meste nad riekou Volchvou bol vztýčený idol Perúna ako symbol jednotného štátu a neobmedzenej panovníckej moci. V predstavách Rusov vystupoval Veles ako boh plodnosti, ochranca pastierov a dobytka. Táto jeho podoba sa v ranom stredoveku transformovala na svätého Blažeja (Vlasija), ktorý mal podobnú funkciu. V protiklade k Perúnovi, vládcovi nebies a predstaviteľovi nebeských božstiev, bol Veles spätý so Zemou a patril k tzv. chtonickým božstvám - božstvá zeme.
Podobne ako u germánskeho Thora, aj u Perúna popri jeho vznešenej, bojovníckej podobe, existovala aj podoba ľudovejšia. V jej svetle bol Perún patrónom kováčov, remeselníkov, ktorí sa v rámci indoeurópskych spoločenstiev po tisícročia tešili mimoriadnej ucte. Posvätnosť božstva sa vzťahovala aj na predmety s ním späté. Na ochranu pred búrkou preto Rusi zakopávali pod prah kladivo. Malé kladivko bolo tiež častým amuletom. Jeho nositeľ totiž získaval aspoň časť Perúnovej moci a bol tak schopný vzdorovať silám zla. V neskoršom systéme ruského stredovekého dvojveria sa Perún zmenil na svätého Iľju - hromobijcu. Typický slovanský kmeň uctiehal práve tohto boha. V slovenčine je vzdialenou odozvou na jeho meno nadávka - do paroma, v poľštine zasa označenie hromu piorun, príslušníci baltských kmeňov, starí Litovci ho uctievali ako Perkunasa.
V Lavrentijevskom letopise, základ ktorého tvorí Nestorov letopis, vytvorený na základe textov a dokumentov z okolia Kyjeva, prisahajú Rusi na svojho boha Perúna a na Velesa, boha stád. V Novgorodskom piatom letopise je však v prísahe meno Perúna vynechané. Jeho konkrétnu prítomnosť si ľudia predstavovali ako pohyb v rozmanitých zvieracích podobách - najčastejšie medveďa a vlka. S uctievaním Velesa boli späté rozmanité rituály, ktoré mali zabezpečiť plodnosť a boli vykonávané žrecmi, odetými v medvedích či vlčích kožiach. V Novgorode bol ako patrón mesta - obchodnej a námornej veľmoci - tradične spätý s vodným živlom a vystupoval v podobe vodného jaštera.
Prehľad Slovanských Bohov
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad niektorých z najvýznamnejších slovanských bohov a ich atribútov:| Boh | Funkcia | Atribúty |
|---|---|---|
| Perún | Hrom, blesk, vojna | Kladivo, sekera, dub |
| Stribog | Vetry, nebo | Vietor |
| Dažbog | Slnko, úroda | Slnko |
| Veles | Podsvetie, dobytok, úroda | Medveď, vlk |
| Mokoš | Zem, plodnosť | Kolovrat |
| Morena | Zima, smrť | Slama, tma |
| Vesna | Jar, život | Breza, kvety |
Slovanskí bohovia sa pretransformovali do svätých - Perún do Iľju - Hromobijcu. Veles do Blažeja - pastiera. Mokoš - matka zem sa zas ukryla za Pannu Máriu. Ešte v 19. storočí sa ruské ženy utiekali k bohorodičke, ak mali ťažkosti s počatím. Toto súžitie predkresťanských a kresťanských predstáv nazývame dvojverie. Jeho vplyv sa výrazne odrazil aj v spoločenskom statuse ranostredovekých ruských duchovných, ktorí v podstate zdedili množstvo z funkcií svojich pohanských predchodcov - žrecov.
V cennej pamiatke ruského stredovekého písomníctva, Pateriku kyjevskopečorského kláštora, nachádzame zmienky o tom, že mních dokáže zmeniť popol na múku, ovplyvniť plodnosť prasiat alebo vysušiť jazero.
Rodový Ochranca Slovanského Rodu Antov, ktorých starí Gréci nazývali Atlanťania (dnešní Malorusi, Ukrajinci) a zeme Antov - Antlanie (dnes sa používa grécka verzia Atlatída). Bohyňa-Ochrankyňa vykonávania obradov Trizny (obradov odprevádzania zomrelého do Sveta Predkov). Bohyňa-Ochrankyňa znovuzrodení (inKARNÁcia, t.j. dočasné zhmotnenie, reinKARNÁcia, t.j. Boh Vojak, Boh-Obranca Rodov Veľkej Rasy. Boh pomáhajúci liečiť ranených vojakov. Syn Matky Zeme a Boha Indru, manžel Bohyne Leli. Bohyňa-Ochrankyňa vojakov Rodov Ochrancov (národov Bielovodia), t.j. ochrancov Prastarej Múdrosti a Čistoty Rasy. Bohyňa-Ochrankyňa Midgard-Zeme (planéty Zeme). Bohyňa plodnosti. Bohyňa-Ochrankyňa malých detí. Boh-Ochranca mŕtvych, k blahým je blahý, k neblahým neblahý. Boh Sudca, ktorý súdi človeka za jeho činy po Súde Svedomia a Súde Predkov a posiela človeka do toho Sveta, ktorý si zaslúžil svojimi činmi, a ktorý zodpovedá jeho Duchovnej úrovni. Ochrankyňa lesov a Svätých Stromov Veľkej Rasy - Duba, Brezy a Jaseňa. Boh-Ochranca Svätých stromov. Stará sa o lesy a brezové háje. Boh úrody obilia a plodov. Boh-Ochranca Múdrosti Prastarých Rún, Boh-Ochranca a Obranca Rodu da’Árijského. Boh Vojak bojujúci s Temnými silami. On vymenil svoj zrak za Duchovné Oko Poznania Prastarej Múdrosti, preto je nazývaný aj Jednookým, ale to nie je na škodu.
Všetkým je dobre známa mytológia grécka, rímska, či starogermánska. Napriek tomu, že vyznievajú úlohy niektorých bohov fantasticky, zabúdame, že aj Slovania, naši predkovia, mali svoju vlastnú mytológiu. O nej sa nám zachovalo menej poznatkov, pretože pisári, ktorí by ju mohli zaznamenať, už v období rozmachu Slovanov sami prijali kresťanstvo a to veľmi neholdovalo popisovaniu iných náboženstiev tak, ako ešte v prvých storočiach nášho letopočtu. Boli sme pohanmi, ktorých náboženstvo nebolo nutné skúmať a zaznamenávať.
Zvyky a tradície Slovanov sa zachovali ústnym podaním. Ako všade na svete, aj Slovania si nevedeli vysvetliť isté zákonitosti a preto si stvorili bohov. Všímali si zmeny počasia a striedanie období a potrebu spoločenského vyžitia vkladali do slávností a obradných rituálov. Či už na počesť astronomického úkazu (slnovrat) alebo obety k bohom (hromnice).
Všetci slovanskí bohovia a ich úlohy (A až Z) - Slovanská mytológia
Ďalší Slovanskí Bohovia a Bohyne
- Živa - bohyňa života a životnej sily tiež nazývaná ako Siwa, Živena, alebo Rašiva, dáva život rastlinám aj zvieratám.
- Vesna - bohyňa jari, mladosti a života zaháňala Morenu a prinášala oživenie zmrznutej prírody a oživovala všadeprítomnú zeleň.
- Trihlav - je mladším bohom, ktorý bol vyznávaný len v niektorých oblastiach západných Slovanov.
- Jarilo - boh vyobrazený ako mladý šťastný muž, ktorý vládne plodnosti a jarnému slnku.
- Rujevít - je ochrancom ostrova Rujana a je vyobrazovaný s až siedmimi tvárami a siedmimi mečmi s ôsmym v pravej ruke.
- Devana - Perúnova dcéra, ktorej malo byť zasvätené nebeské svetlo a lokálne zasvetené aj to denné.
- Karevít - je ochrancom starobylého mesta Charenza z ostrova Rujana.
- Černoboh - bol bohom noci, čiernej farby a zla.
- Radegast - pre každého Čecha a Slováka je to prioritne značka piva, pre každého Moravskoslezáka je to kopec a pre každého Slovana to bol Boh.
- Morena - bohyňa zimy a smrti.
Informácie o bytostiach slovanskej pohanskej viery sú veľmi strohé a v mnohých prípadoch aj protichodné, z čoho vyplýva, že sa nezachovali žiadne primárne historické pramene mapujúce túto mytológiu, tak ako je to napríklad u Grékov či severanov.
Mapa slovanských kmeňov v 8. a 9. storočí.