Sýria je krajina s nesmiernym historickým bohatstvom. Ak by mal človek navštíviť len jedno staroveké mesto v Sýrii, mal by si vybrať púštnu Palmýru, zahalenú pieskom na okraji zelenej oázy.
Sprievodca dovolenkovým cestovaním v Palmýre (Sýria).
Belov chrám
Belov chrám sa nachádza vo východnej časti mesta a je považovaný za najzachovalejšiu a najpôsobivejšiu stavbu spomedzi všetkých pozostatkov Palmýry. V chráme uctievali kult trojice najdôležitejších palmýrskych božstiev: Bel (boh kozmického poriadku), Yarhibol (boh slnka) a Aglibol (boh mesiaca).
Nádvorie s rozmermi 210 x 205 metrov bolo pôvodne obohnané približne 15 metrov vysokými múrmi, ktoré vymedzovali posvätný okrsok (peribolos). Z pôvodného opevnenia datovaného do 2-3. storočia však zostala len severná strana, zvyšok dobudovali Arabi v 12. storočí. Vľavo od vstupu do nádvoria je klesajúca rampa, cez ktorú boli zrejme privádzané obetné zvieratá do chrámového okrsku. Na nádvorí je umiestnený obetný oltár a vedľa neho sú pozostatky banketovej siene.
Svätyňu uprostred nádvoria dokončili v roku 32 na základoch predchádzajúceho helenistického chrámu. Má obdĺžnikový pôdorys, avšak nezvyčajná je najmä tým, že vstup do nej sa nachádza na jednej z bočných dlhších strán, a teda nie spredu ako obvykle. Vnútro svätyne pozostáva len z jednej miestnosti s výklenkami (adyton) na oboch stranách. Stropy týchto výklenkov sú tvorené zdobenými kamennými tabuľami.
Strop severného adytonu tvorí plochá kupola, uprostred ktorej je zobrazených sedem palmýrskych božstiev a pozdĺž celého obvodu kupoly sa tiahne úzky reliéf zdobený dvanástimi znameniami zverokruhu. Plochá kupola na strope južného adytonu je zdobená motívmi pravidelne usporiadaných akantových listov, ktoré sú umiestnené v geometricky vzorovanom kruhu. Zvyšná plocha stropu je vyplnená tzv. šesťuholníkovou kazetovou výzdobou.
Ďalšie významné pamiatky Palmýry
Za Belovým chrámovým komplexom stáli patricijské domy z 3. storočia. Pozostávali z viacerých miestností zoskupených okolo centrálnych nádvorí so stĺporadím.
- Monumentálny oblúk: Mal funkciu významnej brány, ktorá tvorila jeden zo zlomov smeru hlavnej palmýrskej ulice so stĺporadím spájajúcej Belov chrám na východe a Pohrebný chrám na západe. Vznik tejto brány sa datuje do obdobia vlády cisára Septimia Severa (193 - 211). Brána je skonštruovaná z dvoch oblúkov, ktoré sú spojené tak, aby vytvorili 30-stupňový uhol zlomu v smerovaní cesty, ktorá potom vďaka tejto konštrukcií viedla priamo k Belovmu chrámu.
- Veľká kolonáda: Bola hlavnou palmýrskou ulicou, ktorú orientovali v smere východ-západ : tiahla sa od Belovho chrámu vo východnej časti mesta až k Pohrebnému chrámu situovanému v západnej časti mestskej zástavby. Jej výstavba začala už začiatkom 2. storočia. V nasledujúcich desaťročiach ju po jednotlivých úsekoch predlžovali a zdokonaľovali až do finálnej podoby. Hlavná ulica v Palmýre nie je úplne rovná - vyskytujú sa na nej dva výrazné zlomy smerovania (Monumentálny oblúk a Tetrapylon), čo je spôsobené najmä postupným a nekontrolovateľným rastom mesta. Zaujímavé je aj to, že táto centrálna ulica zámerne nebola nikdy vydláždená, a to najmä z dôvodu predchádzania častých poškodení, ktoré by spôsobovali prechádzajúce karavány tiav.
- Nabov chrám: Je situovaný priamo pri monumentálnej bráne kolonády. V tejto palmýrskej svätyni uctievali kult boha Nabu (babylonský boh múdrosti, písomníctva a osudu). Stavba chrámu s lichobežníkovým pôdorysom začala už v priebehu 1. storočia. Jeho výstavba financovali bohaté palmýrske rody, a to najmä známa rodina Elahbelovcov. Nabov chrám navrhli a postavili presne podľa koncepcie Belovho chrámu.
- Diokleciánové kúpele: Sú umiestnené severne od kolonády, takmer oproti Nabovmu chrámu. Stavba kúpeľov sa datuje medzi roky 292 - 303. O ich vznik a výstavbu sa zaslúžil vtedajší guvernér provincie Sýria - Sossianus Hierocles. Vstupný priestor kúpeľov vymedzujú štyri stĺpy vyčnievajúce zo stĺporadia veľkej kolonády.
- Divadlo: Sa nachádza na južnej strane centrálnej kolonády, v sekcií medzi monumentálnym oblúkom a tetrapylonom. Vznik divadla sa datuje približne do začiatku 2. storočia. Palmýrske divadlo s typickým polkruhovým pôdorysom pozostáva z dvanástich radov sedadiel.
- Tetrapylon: Je monumentálna stavba, ktorá označuje druhý výrazný, asi 10-stupňový zlom v smerovaní kolonády. Celá táto monumentálna stavba je vybudovaná na štvorcovej plošine. Na V každom z jej štyroch rohov je umiestnená skupina štyroch stĺpov a tie podopierajú mohutnú asi 150-tonovú rímsu s podstavcom, na ktorom stála socha.
- Agora: Slúžila ako centrum verejného a politického života aj ako miesto mestských zhromaždení. Vznikla začiatkom 2. storočia južne od centrálnej kolonády. Agora pozostávala z obdĺžnikového nádvoria s rozmermi 84 x 71 metrov, okolo ktorého sa zachovalo mnoho stĺpov. Nádvorie agory bolo teda pravdepodobne zo všetkých štyroch strán ohradené stĺporadím, ktoré údajne pozostávalo približne až z 200 stĺpov. Na nich sa zachovali viaceré nápisy a dedikácie, čo naznačuje, že na stĺpoch boli sochy. Na základe nápisov je zrejmé, že v severnej časti agory sa nachádzali sochy palmýrskych a rímskych úradníkov, vo východnej časti boli sochy senátorov, na západe vojenskí dôstojníci, a na južnej strane agory významní obchodníci a vedúci karaván. Do dnešnej doby sa však nezachovali žiadne zo spomínaných sôch a z väčšiny stĺpov ostali len zlomky. Pri juhozápadnom rohu nádvoria agory sú pozostatky malej banketovej miestnosti, ktorú využívali najmä palmýrski vládcovia. Východne od agory sa nachádza monumentálna brána vedúca do ohradeného nádvoria obdĺžnikového tvaru - tzv. Colné nádvorie, kde boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyberané dane a poplatky od obchodníkov. Severne od Colného nádvoria je situovaná malá budova s trojuholníkovým pôdorysom a s polkruhovými sedacími priestormi členenými do radov.
- Baal-Šamínov chrám: Je malá svätyňa asi 200 metrov severne od centrálnej kolonády. Výstavba chrámu začala už v roku 17, avšak samotná svätyňa bola dokončená napokon až v roku 130. Zasvätený je bohovi búrky a úrodných dažďov Baal-Šamínovi, ktorý si v Palmýre získal veľkú obľubu najmä počas nárastu rímskeho vplyvu. Priečelie svätyne tvorí šesť stĺpov, ktoré ohraničujú jej predsieň. Na každom zo stĺpov sa nachádza nápis a tiež malé vyčnievajúce stupienky slúžiace ako podstavce pre sochy.
- Pohrebný chrám: Sa nachádza na severozápadnom konci centrálnej kolonády. Vznik tohto chrámu so šiestimi stĺpmi v priečelí je datovaný až do konca 3. storočia.
- Diokleciánov tábor: Sa rozprestieral južne od Pohrebného chrámu, v západnej časti Palmýry. Tento rozsiahly opevnený táborový komplex údajne založil vtedajší guvernér provincie Sýria - Sossianus Hierocles, z poverenia vládnuceho rímskeho cisára Diokleciána. Vznikol na prelome 3. a 4. Vybudovali ho na základoch zničených stavieb, pravdepodobne dokonca na mieste, kde stál palác kráľovnej Zenobie. Na konci ulice via praetoria sa za trojpriechodnou bránou nachádza táborové námestie - fórum, na ktorom bol medzi rokmi 293 - 303 vybudovaný Chrám štandárd. V táborovom komplexe sa nachádza aj ďalšia svätyňa - na severnom konci ulice via principalis sa nachádza Allátin chrám z 2. storočia. Ten je zasvätený arabskej bohyni Alláte, ktorá bola ochrankyňou nomádov a nositeľkou mieru. Pozdĺž priečelia tábora viedla široká cesta so stĺporadím - Decumanus, ktorá bola kolmo napojená na centrálnu kolonádu. Táto cesta bola zakončená pre rímsky urbanizmus netypickým oválnym námestím. Na jeho konci sa nachádzala tzv.
Palmýrske nekropoly
Palmýrske nekropoly sa nachádzajú spravidla mimo mestskej zástavby, a teda až za hradbami mesta. Pozostávajú z troch hlavných typov hrobiek: pohrebné veže, podzemné hrobové komory (tzv.
- Pohrebné veže: Sú najstarším z týchto troch typov. Ich stavba sa datuje medzi roky 9 pred Kr. - 128, avšak sekundárne boli využívané aj v neskorších dobách. Pohrebné veže sú viacposchodové voľne stojace stavby, prevažne so štvorcovým pôdorysom. Architektúra týchto veží spočíva najmä v priestorovosti, vďaka čomu poskytovali veľa priestoru pre hrobky a tiež mnoho plôch určených na maľovanú výzdobu. Interiér veží pozostával z viacerých hrobových komôr s výklenkami, v ktorých boli systematicky umiestnené truhly s nebožtíkmi.
- Hypogeá: Podzemné hrobové komory - sa začali objavovať od 1. storočia. Najprv sa vyskytovali ako súčasti pohrebných veží, avšak neskôr sa začali objavovať aj ako samostatne stojace stavby.
- Domové hrobky: Niekedy nazývané aj pohrebné chrámy, boli v Palmýre budované najmä v období od polovice 2. až do polovice 3. storočia. Najzachovalejšou z tohto typu hrobiek je Maronina hrobka (datovaná do roku 236), ktorá sa nachádza severne od centrálnej kolonády.
Údolie hrobiek sa rozkladá smerom na západ od Diokleciánovho tábora. Najstaršou z týchto veží bola údajne Atenatanova veža (z roku 9 pred Kr.) na západe, avšak do dnešnej doby sa nezachovala. Najvyššou zo všetkých pohrebných veží bola Yemlikova veža (datovaná do roku 83). Pozostáva až zo štyroch poschodí a poskytovala miesto až pre vyše 200 nebožtíkov. Jednou z najzachovalejších a najznámejších veží v údolí hrobiek je Elahbelova veža (datovaná do roku 103). Pozostáva taktiež zo štyroch poschodí a údajne poskytovala miesto až pre vyše 300 sarkofágov. Spodné poschodie bolo bohato zdobené. Na južnom priečelí veže sa nachádza reliéf so zobrazením pohrebných slávností. Práve v podzemí tejto veže bolo kedysi umiestnené Yarhaiove hypogeum (2.
Z vyše päťdesiatich objavených a preskúmaných palmýrskych hypogeí je z nich bez pochýb najznámejšie a najzachovalejšie Hypogeum troch bratov (datované medzi roky 160 a 191). Pôdorys tohto rozsiahleho podzemného hrobového komplexu má tvar obráteného písmena T. Schodisko viedlo ku kamenným dverám, ktoré tvorili vstupný priestor do podzemných hrobiek. Hypogeum pozostáva z 65 malých miestností, v každej z nich sa mohlo nachádzať približne až šesť vytesaných výklenkov, takže dokopy tento komplex poskytoval miesto až pre takmer 400 zosnulých. Svoj význam si však okrem iného získala aj najmä vďaka rozsiahlej freskovej vzdobe. Koniec hlavnej chodby je zdobený freskami, medzi ktorými nechýbajú aj motívy gréckych mýtov (Ganymédes unášaný Diovým orlom, Achilles a Lykomédes).
Zakladateľmi hrobiek boli traja bratia, ktorí sú zobrazení na freske v troch medailónoch. Pod každým z týchto medailónov je zobrazená okrídlená bohyňa Viktória.
Arabská pevnosť Qalaat ibn Maan sa nachádza na pahorku západne od ruín starovekého mesta a ponúka fascinujúci pohľad z výšky na celú Palmýru i moderný Tadmor. O vybudovanie tejto pevnosti sa údajne zaslúžil libanonský vojvodca Fakhr ad-Din al-Maan II. v 17.
tags: #babylonsky #boh #burky