Išlo o menšiu ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom. Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici. To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. Svätyňu okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. Súčasne kostol rozšírili prístavbou bočnej južnej lode.
Kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici
História a Prestavby
V roku 1605 kostol zasiahol veľký požiar. Zhorel aj špitál a dva mlyny v blízkosti. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Z kostola sa zachránila sa len Kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748.Zásadná prestavba sa udiala v barokovom štýle v rokoch 1738 - 1748. V 18. storočí na mieste pôvodnej lode postavili nový chrám v smere sever - juh a z gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou, po novom, sv. Anne.
Kostol prešiel viacerými prestavbami a v roku 1877 ho rozšírili v novogotickom slohu do súčasnej podoby. Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. V rámci nej bolo vytvorené nové neogotické priečelie severnej lode (do ulice) s novým vstupom a štítom s neogotickou vežou so štyrmi malými nárožnými vežičkam. Rekonštruované boli okná pôvodného presbytéria na základe jedného zachovaného v pôvodnom tvare.
Poškodenia a Obnovy
Kostol bol výrazne poškodený aj počas 2. svetovej vojny. V roku 1944 počas Slovenského národného povstania pri ústupu povstalci vyhodil neďaleký most ponad potok Riečka a sila explózie zničila aj strechu veže špitálskeho kostola. Pôvodná veža bola po vojne nahradená len nízkou provizórnou drevenou vežičkou. Pôvodná historická veža so štyrmi nárožnými vežičkami, pokrytá medeným plechom bola osadená na kostol po 75. rokoch. Do pôvodnej podoby bololo zastrešenie veže zrekonštruované počas komplexnej obnovy, ktorú symbolicky zavŕšila slávnostná posviacka kostolíka 25. septembra 2021.
V roku 1974 bol kostol vytopený storočnou vodou, ktorá ho veľmi poškodila. V roku 2021 bola ukončená komplexná rekonštrukcia Kostola sv. Alžbety, vrátane interiéru a inventáru kostola. Od začiatku roka 2020 je v Banskej Bystrici pozornosť širšej verejnosti ako aj odborníkov venovaná plánovanej obnove kostola sv. Alžbety Uhorskej. Zámerom obnovy je komplexná rekonštrukcia predmetnej pamiatky. Súčasťou renovácie bude aj rekonštrukcia vysokej neogotickej oktogonálnej ihlanovej strechy, ktorá dopĺňala neodmysliteľnú siluetu kostola. Na vežičke boli osadené hodiny, podľa plánu mestského architekta Ladislava Stellera.
Pred realizáciou obnovy bol realizovaný Pamiatkový architektonicko-historický a umelecko-historický výskum (spracoval kolektív autorov: Mgr. Ľubica Fillová, Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Stanislav Rajnoha, Mgr. Tomáš Janura, 2019 - 2020). Výskum od vzniku kostola v 2. štvrtine 14. storočia (cca 1335) po súčasnosť identifikoval až 9 stavebných etáp.
Architektonické prvky a zaujímavosti
Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom. Pri výskume bol zachytený pôvodný vstup do lode na západnej strane a zaklady oltárnej menzy. Objavené bolo tiež gotické kamenné umývadlo - lavabo v sakristii i náhrobný kameň patriaci banskobystrickému richtárovi Egidovi z Bergu († pred r.Podľa zachovaného gotického okna v bývalej svätyni boli rekonštruované okná v celej kaplnke sv. Anny, pričom do okenných otvorov boli vsadené farebné vitráže. Loď bola sprístupnená z Dolnej ulice novogotickým portálom s vimperkom, ukončeným fiálou. V lomenom oblúku s tympanónom bol vložený reliéf Žehnajúceho Krista. Nad ním sa nachádza maľba Krista so Samaritánkou, ktoré realizoval F. Storno. V čase obnovy kostola z exteriéru boli historické omietky otlčené až na kamenné murivo a staršie omietkové vrstvy sa zachovali len v podobe nepatrných fragmentov. V rámci architektonickej hmoty došlo k viacerým úpravám menšieho rozsahu, ale v rámci mobiliáru došlo ku komplexnej výmene.
V súčasnosti obnova kostola pokračuje reštaurátorským výskumom v interiéri kostola, ktorý identifikoval rozsah a kvalitu výmalieb, ako aj „bohatú“ stratigrafiu. Zároveň je realizovaný aj archeologický pamiatkový výskum, ktorý doplnil viaceré predpoklady pamiatkového výskumu. Prekvapujúcim nálezom bolo objavenie náhrobnej dosky, situovanej pred oltárnou menzou v kaplnke sv. Anny (pravdepodobne z 15. storočia), samotných hrobových miest a skladby rôznych dlažieb. Pri obnove kostola bol identifikovaný zamurovaný vstup do stredovekého kostola a aj veľkorysé dispozičné riešenie južným smerom ku kláštoru.
Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul
Po "Nežnej revolúcii", v roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili Pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul. Spravuje ho Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul.Zoznam kňazov Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorí pôsobili ako rektori kostola sv. Alžbety:
- Miroslav Obšivan od 1.8.2016 do 31. 10.
- Pavol Noga od. 1.
Interiér Kostola sv. Alžbety