Barokový rímskokatolícky kostol sv. Quirína: História a pamiatky Gemera

Región Gemer na Slovensku je bohatý na historické a kultúrne dedičstvo, ktoré sa odráža v jeho sakrálnych pamiatkach. Medzi najvýznamnejšie patria rímskokatolícke kostoly, evanjelické kostoly a románske rotundy, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve regiónu Gemer. Počas poznávacieho výletu po Gemeri v auguste 2014 navštívila skupina veriacich aj ďalšie významné sakrálne pamiatky.

Poloha regiónu Gemer na mape Slovenska

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca v Revúcej

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca v Revúcej patrí k najstarším kultúrnym pamiatkam mesta. Ide o neskorogotickú stavbu z druhej polovice 15. storočia s renesančne upravenou loďou. Kostol bol upravovaný v roku 1892 a predstavuje jednoloďovú stavbu s presbytériom s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.

Presbytérium s vydláždenou klinovou profiláciou je zaklenuté rebrovou hviezdicovou klenbou. V presbytériu sa nachádza neskorogotické pastofórium a lomený gotický portál. Veža je klasicisticky upravená a krytá ihlancom. V rokoch 1987-1989 bolo pri rekonštrukcii kostola poodkryté kamenné murivo na gotických oporných pilieroch a hranách veže.

Interiér kostola

Pseudogotický hlavný oltár zhotovil rezbár Július Fuhrmann. Uprostred neho sú pôvodné neskorogotické tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, predstavujúce výjavy zo života sv. Quirína. Je na nich zobrazené vypočúvanie svätca pred vladárom, jeho bičovanie, stínanie a pochovávanie. Vedľa novej sochy sv. Vavrinca sú po oboch stranách tabuľové maľby dvoch rádových svätcov a biskupa, z čias okolo roku 1500.

Pozornosť upúta baroková krstiteľnica mušľovitého tvaru z červeného mramoru z 18. storočia.

Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí

Evanjelický kostol v Štítniku

Evanjelický kostol v Štítniku: Pôvodne gotická stavba zo 14. storočia s najstarším organom na Slovensku. Unikátny a pútavý výklad miestneho evanjelického kaplána bol jedným z najväčších zážitkov v jednej z najstarších pamiatok Gemeru- evanjelický kostol v Štítniku s najstarším organom na Slovensku. Pôvodne to bola gotická stavba z 14. storočia. Jej najstaršie zachovalé súčasti sú obvodové murivo západnej časti kostolnej lode a stará sakristia. Od polovice 16. storočia slúžil ako evanjelický kostol.

Počas premeny kostola evanjelici zakryli historické nástenné maľby, ktoré opätovne odkryli až v rokoch 1908-1909. Nástenné maľby pochádzajú z troch období - z poslednej tretiny 14. storočia, poslednej tretiny 15. storočia a začiatku 16. storočia. Popri najstarších maľbách, zhotovených podľa talianskych nástenných cyklov, sú namaľované aj novšie výjavy, ktoré sú ovplyvnené česko-nemeckou maľbou. Okrem nástenných malieb vyniká svojou hodnotou gotická bronzová krstiteľnica pochádzajúca z roku 1454, renesančno- barokový oltár pochádzajúci z roku 1636 a ranobaroková kazateľnica dokončená v roku 1693.

V interiéri kostola sa vynímajú renesančno-barokové lavice, ktoré patrili viacerým slávnym štítnickým cechom. Hodnotu kostola pozdvihujú aj zachované vzácne renesančno- barokové a ranobarokové epitafy. V kostole sú umiestnené náhrobné kamenné dosky, napr. náhrobná kamenná doska Štefana Bebeka z roku 1594. V zadnej časti chrámu dominuje kamenný orgánový chór s organom z roku 1723.

Práve prebiehajú snahy o úplnú rekonštrukciu kostola za pomoci nórskych fondov, ktorá by zahŕňala aj úplné vybagrovanie až po pôvodnú gotickú podlahu, pretože počas 700 rokov sa v kostole pochovávalo a podlaha sa zdvihla až o 1,5 metra.

Fresková výzdoba kostola predstavuje najrozsiahlejšiu zachovanú ukážku stredovekej nástennej maľby na Slovensku a vznikla v priebehu 14. a 15. storočia. Najstaršie maľby na severnej strane presbytéria datujeme do obdobia okolo roku 1350. Ďalšie maľby pribudli koncom 14. storočia (severná stena trojlodia), v druhej štvrtine 15. storočia (južná stena trojlodia) a koncom 15.

Fresky objavili až v rokoch 1908 - 1909, počas rozsiahlej obnovy kostola (1899 - 1908), na ktorú nadviazala jej druhá etapa v rokoch 1909 - 1914. Opravy a ďalšie práce sa realizovali aj od 50. rokoch 20. Kostol so svojou freskovou výzdobou predstavuje najhodnotnejšiu pamiatku svojho druhu v regióne Gemer a patrí aj k najvzácnejším ukážkam stredovekého sakrálneho umenia u nás.

Bazilika má zaujímavú siluetu vysokého a krátkeho trojlodia, na ktoré nadväzuje presbytérium dlhšie ako priestor hlavnej lode. Archeologický výskum dokázal existenciu menšej jednoloďovej stavby s kvadratickým presbytériom.

Odborníci sa zatiaľ rozchádzajú v názore na datovanie tejto stavby, časť ju považuje za ešte skôr románsku stavbu z prvej polovice 13. storočia, iní ju opisujú ako ranogotický objekt z druhej polovice 13. Z tejto najstaršej stavebnej etapy sa zachovali okrem fragmentov muriva celý úsek severnej steny presbytéria.

Interiér kostola bol vyzdobený v niekoľkých etapách, pričom staršie maľby boli často premaľované novými. Najstaršie maľby z obdobia okolo roku 1350 nájdeme na severnej strane presbytéria. Ide o pašiový cyklus, zobrazujúci Krista od vstupu do Jeruzalema až po výjavy krížovej cesty. Súčasťou týchto malieb je aj na Slovensku unikátne zobrazenie Smrti ako jazdca na bielom koni cválajúcej ku skupinke ľudí (východná stena severnej lode).

Do konca 14. storočia datujeme maľby na severnej stene trojlodia, ktorých autor bol predstaviteľom gemerského nástenného maliarstva ovplyvneného severotalianskymi školami. Namaľoval tu mariánsko-christologický cyklus. Okrem tradičných scén zo života Panny Márie a Ježiša Krista nájdeme aj ďalší zriedkavý výjav - zobrazenie legendy o sv. Staroste v podobe ukrižovanej postavy s bradou a korunou na hlave, oblečenej do tuniky, príbuzné s plastikou Volto Santo v talianskom meste Lucca, uctievanej obchodníkmi.

V tretej etape vznikli maľby na južnej stene trojlodia, ktoré datujeme do druhej štvrtiny 15. storočia. Namaľoval ich umelec oboznámený s modernými prúdmi gotického maliarstva tej doby. Okrem iného aj s, na Slovensku vzácnou, frankoflámskou školou, ktorá sa tu prejavuje realistickými detailmi a snahou o priestorové riešenie scén. Maliar tu opäť namaľoval aj viaceré motívy, ktoré sú na našom území jedinečné.

Najmladšiu etapu výzdoby reprezentujú samostatné obrazy z konca 15. storočia - začiatku 16. storočia, rozmiestnené v interiéri lode, najmä na triumfálnom oblúku, medzi ktorými nájdeme napríklad aj dva výjavy zo života sv. Z maliarskej výzdoby exteriéru sa na južnej strane zachoval rozmerný obraz sv.

Pôvodne hlavný, dnes už zamurovaný, monumentálny portál na južnej strane trojlodia je blízky u nás zriedkavým vstupom katedrálneho typu. Bol dvojosový, rozdelený stredovým pilierom s vysokým tympanónom. Ďalšie gotické portály sa zachovali aj na severnej strane kostola a v južnej stene južnej kaplnky, kde má osobitú podobu s úzkym a vysokým tympanónom, blízku západnému portálu Dómu sv.

Kostol sa môže pochváliť aj zrejme najstarším organom na Slovensku, ktorý pochádza už z konca 15. V okolí sa nachádza viacero významných stredovekých kostolov s freskovou výzdobou. Kostol slúži ako farský chrám miestnemu zboru Evanjelickej cirkvi a. v. a okrem bohoslužieb sa v ňom konajú aj kultúrne akcie - napr. koncerty starej hudby.

Je v relatívne dobrom stave, keďže však ide o veľkú stavbu, je náročné ju udržiavať. Fresky by zaslúžili obnovu. Na odkrytie stále čakajú viaceré plochy v interiéri, kde možno očakávať freskovú výzdobu. Obec Štítnik (maďarsky Csetnek) leží cca 14 kilometrov západne od Rožňavy. Kostol stojí na námestí pri hlavnej ceste a je viditeľný už zďaleka. S... Patrocínium: pôvodne Panny Márie, dnes kostol Evanjelickej cirkvi a. Vzostup evanjelikizmu: Kresťanstvo v Amerike so Stephenom Nicholsom v.

Evanjelický kostol v Štítniku

Románska rotunda Prihradzany

Románska rotunda Prihradzany: Postavená v prvej polovici 13. storočia ako pútnická kaplnka. Až do roku 1977 bola považovaná za barokovú stavbu z 18. storočia. Rotundu postavili pravdepodobne niekedy v prvej polovici 13. storočia ako pútnickú kaplnku. Išlo asi o rovnakú staviteľskú dielňu, ktorá postavila aj neďalekú rotundu v Šiveticiach, hoci stavebným materiálom bol tentoraz lomový kameň a nie tehla.

Predpokladá sa, že spolu so zaniknutým hradom pod kopcom Muteň tvorili obrannú sústavu. Krátko po postavení mala byť sčasti zbúraná. Opravy a sa dočkala až v baroku. Dostala tri okrúhle okná a bol vytvorený nový vstup na západnej strane. Zastrešenie stavby je datované do roku 1758. Slúžila ako cintorínska kaplnka a konali sa tu aj púte.

V roku 1977 sa uskutočnil umeleckohistorický a reštaurátorský prieskum- a dovtedy bola rotunda považovaná za barokovú stavbu z 18. storočia. Až do roku 2009 stavba chátrala, keďže miestna náboženská obec prakticky neexistovala a nemal sa kto o ňu starať. Bola vo veľmi zlom stave, v múroch boli hlboké praskliny, strecha zatekala.

Z iniciatívy neziskovej organizácie Quirinius v roku 2009 na opravu rotundy poskytlo dotáciu Ministerstvo kultúry SR v rámci grantového programu zameraného špeciálne na románske rotundy. Podarilo sa zabezpečiť statiku objektu a oproti pôvodným plánom na rotunde vymenili nielen strešnú krytinu ale aj celý krov, ktorý bol už prehnitý. Rotunda dostala novú fasádu, opravená bola aj drevená predsieň. Vynovený bol taktiež interiér stavby vrátane dreveného stropu.

Románska rotunda Prihradzany

Románska rotunda Šivetice

Románska rotunda Šivetice: Považuje sa za najväčšiu románsku rotundu na Slovensku, postavená v 2. polovici 13. storočia. Kostole sú zachované vzácne fresky zachytávajúce scény zo života sv. Margity. Jednou z najvýznamnejších pamiatok Stredného Gemera je románska rotunda sv. Margity v Šiveticiach, ktorá je momentálne uzatvorená pre zlý technický stav. Považuje sa za najväčšiu románsku rotundu na Slovensku. Postavili ju v 2. polovici 13. storočia. V kostole sú zachované vzácne fresky, ktoré zachytávajú scény zo života sv. Margity. Časť z nich je úplne zničená, ďalšia časť by sa však ešte dala zreštaurovať.

Románska rotunda Šivetice

Gotický kostol Chyžné

Gotický kostol Chyžné: Postavený v 2. polovici 13. storočia v opevnenom areáli. Interiér bol vyzdobený hodnotnými freskami a nachádza sa tu drevený krídlový oltár z dielne majstra Pavla z Levoče. Bol postavený v 2. polovici 13. Storočia v opevnenom areáli na miernej vyvýšenine. Je to drobný ranogotický jednoloďový kostolík so štvorcovým presbytériom a severnou sakristiou.

Niekedy v poslednej štvrtine14. storočia bol interiér vyzdobený hodnotnými freskami, z ktorých sa zachovali tie v presbytériu. Z roku 1508 pochádza oltár- neskorogotický drevený krídlový oltár s plastikou Zvestovania Panne Márie z dielne Majstra Pavla z Levoče . V roku 1585 prešli obyvatelia Chyžného k evanjelikom.

V 17. storočí kostolík viackrát zmenil majiteľa, aj v súvislosti so stavovskými povstaniami proti Habsburgovcom. Kým v roku 1682 sa dostal do rúk evanjelikom, už v roku 1683 im ho kráľovskí komisári vzali a vrátili katolíkom. V 18. storočí bol kostolík obnovený v barokovom duchu, dostal novú kazateľnicu, drevenú emporu i organ. K roku 1745 je datovaný drevený maľovaný kazetový strop.

Z gotických prvkov sa v exteriéri zachoval pôvodný južný portál a úzke ranogoticke okno na východnej strane presbytéria. Steny a klenba presbytéria sú pokryté gotickými freskami, zobrazujúcimi v poliach klenby Zvestovanie Panne Márii, Narodenie Ježiša a Klaňanie sa troch kráľov. Na stenách sú namaľované okrem iného postavy apoštolov, sv. Heleny, sv. Kataríny a sv. Barbory, Krista Trpiteľa i Krista v mandorle.

Gotický kostol Chyžné

Prehľad sakrálnych pamiatok

tags: #barokovy #rimskokatolicky #kostol #sv #kvirina