Evanjelický kostol na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici: História a význam

Malebné stredoslovenské sídlo pri rieke Hron sa hrdilo mnohými prívlastkami, bolo medené aj povstalecké. Bývalé banské mesto, ktoré si ako jedno z mála udržalo význam aj po útlme baníctva, je známe vďaka mestskému hradu s čiastočne zachovaným opevnením, barbakanom s vežou a dvomi gotickými kostolmi. Historické centrum Banskej Bystrice patrí k najvýznamnejším slovenským mestským pamiatkovým rezerváciám. Banská Bystrica patrila k najvýznamnejším stredoslovenským banským mestám. Banícka činnosť sa rozbehla ešte predtým, než mesto dostalo od arpádovského kráľa Bela IV. výsady.

Podobne ako ďalšie banské mestá, aj Banskú Bystricu osídľovali v 13. storočí Nemci, ktorí si držali dlhodobo dominantné postavenie v mestskej správe. Patril o ňom slogan z konca 18. storočia - Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.

Je tu však jedna ulica, ktorá najmä pri vstupe nevzbudzuje nadšené pocity, dlhá a úzka, bez zelene, začína priamo strede terajšieho Námestia SNP napravo z pohľadu od šikmej veže. V jednej tretine dĺžky sa však postupne rozširuje a získava príťažlivejší kolorit, dominuje tu najmä budova bývalého župného domu a na viditeľnom konci sa črtá areál ev. cirkvi s kostolom a farským úradom, za ktorým sa rozprestiera cintorín. Aktuálny názov je historicky odvodený od funkcie jedného z domov, v ktorom bývali kúpele, teda lázne, preto zostala Lazovná.

Na Lazovnej ulici postavili na začiatku 19. storočia evanjelický kostol. V čase, keď ho stavali, stál ešte za hradbami mimo centra mesta. Kostol patrí k najvýznamnejším klasicistickým pamiatkam na území mesta. Do jeho útrob sa pohodlne zmestí až 1800 osôb.

Evanjelický kostol na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici je jedným z významných kostolov evanjelickej cirkvi v tomto meste. Kostol bol postavený v 18. storočí a jeho vznik súvisí s rozvojom evanjelickej komunity v Banskej Bystrici.

Kostol je postavený v klasicistickom štýle, ktorý bol v tej dobe obľúbený, a vyniká svojou jednoduchosťou a eleganciou. Má jednoduchú fasádu s prominentným vstupom, ktorý je zdobený klasickými architektonickými prvkami. Evanjelický kostol na Lazovnej ulici slúži ako miesto bohoslužieb pre evanjelickú komunitu v Banskej Bystrici. Okrem pravidelných bohoslužieb sa v ňom konajú aj rôzne kultúrne a spoločenské akcie, ako sú koncerty, prednášky či výstavy.

Kostol sa nachádza v blízkosti historického centra Banskej Bystrice, kde sú aj ďalšie významné historické a kultúrne pamiatky, ako je napríklad Námestie SNP, Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského či Múzeum SNP.

Evanjelický kostol augsburského vyznania nahradil začiatkom 19. storočia pôvodný, drevený kostol, postavený podľa artikúl, v druhej polovici 17. storočia. Artikulárny kostol bol postavený za vtedajšou Lazovnou bránou. Na jeho stavbu bolo použité dubové drevo a žiadny kovový klinec. Kostol, s pôdorysom v tvare kríža, stál približne 15 metrov severozápadne od súčasného kostola. O výstavbe nového chrámu z pevného materiálu sa rozhodlo v roku 1799. Nový kostol bol postavený v rokoch 1803 - 1807, nemal však vežu, oltár bol len provizórny a ešte dlho v ňom chýbal organ.

Ten mal zhotoviť majster Michal Podkonický a hotový odovzdať už v roku 1805. No organ ešte nebol hotový ani v roku 1811. Kostol sa nového organu dočkal až po zdĺhavých súdnych prieťahoch. Nakoniec pre kostol zhotovil majster Podkonický organ, pozostávajúci z 20 obmien, 1208 píšťal a troch mechov. Už o necelých 20 rokov ho však nahradil novučičký organ od sliezkej firmy „Bratia Riegerovci“.

Obraz na hlavný oltár, ktorý namaľoval pruský maliar Daege, daroval kostolu pruský kráľ Fridrich Wilhem IV. Ten bol zavesený na nové miesto. Hlavný oltár umiestnili oproti hlavnému vchodu. Vyhotovený je z bielo-modrého žilkovaného mramoru s pobronzovanými podstavcami. Od interiéru je oddelený želenou ozdobnou ohrádkou. Nad oltárnym stolom visí obraz „Večere Pánovej“. Hlavný obraz, lemovaný pozlátenými korintskými stĺpmi, znázorňuje „Krista požehnávajúceho kalich“.

V roku 1883 prešla rekonštrukciou pieskovcová, mramorová kazateľnica so zláteným mramorovým prístreškom. Začiatkom 90. rokov 19. storočia vymenili celú strešnú krytinu, ktorú pre cirkev darovalo mesto. Zároveň sa až do školy a na faru dala vybudovať nová kanalizácia a vodovod a vydláždil sa priestor okolo kostola. Generálna oprava celého kostola sa uskutočnila v roku 1906. Podieľal sa na nej aj maliar Dominik Skutecký.

Za evanjelickým kostol sa nachádza evanjelický cintorín, ktorý bol založený v 18. storočí. Budova fary bola postavená v roku 1715. V minulosti bola centrom čulého vzdelaneckého života. Žili a pôsobili tu takí velikáni ako Karol Kuzmány, Martin Rázus, či Matej Bel.

Málokto z nich si však uvedomuje, že dávno pred nimi po nej viedli kroky dnes už významných osobností slovenskej literatúry, prežívali tu pekné, ale iste aj tie menej priaznivé chvíle. Ich koncentrácia na metre štvorcové v priebehu storočí bola naozaj pozoruhodná. Ako jeden z prvých bol na istý čas jej obyvateľom tvorca Slávy dcery, mošovský rodák Ján Kollár. Vtedy 17-ročný mladík strávil tu dva šťastné roky na tunajšom ev. No veľký Slovan počas pobytu v meste nežil len štúdiom, rád sa zabával so spolužiakmi hrou s loptou, v riečke Bystrica sa naučil plávať. Oveľa viac o tomto období sa možno dozvedieť z jeho memoárov Pamäti z mladších rokov života. V rokoch 1832-49 sa ev. fara stala domovom pre básnika, spisovateľa a národného dejateľa Karola Kuzmányho.

Popri pastoračnej práci nezabúdal na národné potreby - rozhodol sa vydávať jedinečný časopis Hronka (1836-38), ktorý zohral významnú úlohu aj pri nástupe štúrovskej generácie. V revolučnom roku 1848 vyslovil v mene sedliactva vďaku za uzákonené práva a slobody, čím si veru nezískal sympatie bystrických radikálnych maďarských nacionalistov. Nahuckaní výtržníci mu v noci vybili na fare okná a vystrojili „parádny mačací koncert“. Krátko nato odišiel do Viedne, aby sa do Banskej Bystrice neskôr vrátil, ale v roku 1863 bol zvolený za podpredsedu Matice slovenskej a presťahoval sa do Martina.

Vzrušujúce revolučné roky 1848/9 priviedli do Banskej Bystrice aj jedného z vodcov slovenských dobrovoľníkov - Ľudovíta Štúra. Plamennú reč predniesol 5. februára 1849 práve v zasadacej sieni župného úradu v Lazovnej ulici č. 9. Na túto skutočnosť upozorňuje pamätná tabuľa v interiéri budovy, ktorá bola odhalená pri príležitosti 200.

V 50. rokoch 19. storočia niekoľkokrát navštívila mesto aj veľká česká spisovateľka, autorka Babičky - Božena Němcová. Prechodný domov jej vďačne poskytoval mešťanosta Michal Rárus v dome č. Bezdetní manželia Rárusovci sa tešili vzácnej návštevníčke a radi ju podporovali v jej aktivitách. Žiaľ, aj v Banskej Bystrici ju sledovali policajné úrady, preto musela mesto nútene opustiť. V dome č. Štúrovský básnik sa uňho rád zastavil a spoločne sa venovali spriadaniu plánov do budúcnosti slovenského národa.

Na ostatných desať rokov života (1870 - 1881) pritúlila Lazovná ulica aj najmladšieho z veľkej štúrovskej štvorky básnikov - Jána Botta, usadil sa v bočnom trakte domu č. 11. Zrelý štyridsiatnik v povolaní zememerača často pracoval v okolitom regióne. Blízkosť Radvane ho často viedla k priateľovi Andrejovi Sládkovičovi, na jeho pohrebe roku 1872 bol aj jedným z rečníkov. Spolu s národne cítiacimi študentmi gymnázia zasadili nad básnikovým hrobom slovanskú lipu. Ten obdivoval Bottovo básnické dielo a čudoval sa, že ešte nemá vydanú samostatnú zbierku. Rozhodol sa, že začne s vydávaním Knihovne československej v Prahe a prvým titulom budú práve Spevy Jána Bottu. Vyšli v roku 1880 a zožal za ne zaslúžený ohlas, na augustových slávnostiach Živeny v Martine bol básnik ovenčený vavrínovým vencom. Po vyzradení schôdzok hrozil Jánovi Bottovi exemplárny trest od uhorskej vrchnosti, na následky hrozieb a príprav súdneho konania skonal ako 52 ročný 28. apríla 1881. Pochovaný je na neďalekom ev. cintoríne.

Medzi študentmi gymnázia, ktorí sa schádzali u Bottu, bol aj budúci básnik a novinár Izidor Žiak Somolický. On a niekoľko ďalších boli za trest vylúčení zo škôl v Uhorsku, vzdelanie si už nikdy nedoplnil. Čudácka povaha ho do značnej miery determinovala, svojho času bol však dušou kultúrneho diania v meste. Aj jemu sa stala Lazovná ulica domovom, v dome č. 8 mu poskytol príbytok národne orientovaný notár Andrej Hanzlík. Andrej Hanzlík svojou aktivitou sprostredkoval nejedno stretnutie svojho podnájomníka s budúcim spisovateľom a dramatikom Jozefom Gregorom Tajovským. Najviac ho zaujímali knihy písané po slovensky a z nich najmä Vlčkove Dejiny slovenskej literatúry. Keďže tam boli dva exempláre, jeden z nich si prisvojil bez vedomia majiteľa. K svojmu činu sa neskoršie priznal aj verejne v rozprávke Pekná krádež.

V tom istom dome vyrastal aj budúci básnik Ján Poničan, ktorého si roku 1912 osvojil bezdetný strýko, aby sa mohol vzdelávať na tunajšom gymnáziu. Roky prvej svetovej vojny mu signalizovali rozpoltený svet, ťažko sa bolo v ňom orientovať. Videl dôsledky vojny v zničených životoch vojakov a demoralizáciu časti obyvateľstva, v ktorej upadala morálka a česť. Nemožno sa čudovať jeho neskoršej ľavicovej orientácii a smerovaniu jeho literárnej tvorby. Od roku 1923 začalo rozvíjať bohatú činnosť združenie študujúcej mládeže, ktoré sídlilo v budove na Lazovnej č. 25. Na jednom z nich premiérovali svoju tanečnú skladbu tango Hawai dvaja septimáni, autorom hudby bol budúci dramatik a spisovateľ Peter Karvaš, text mal na svedomí básnik Štefan Žáry. Petrovi Karvašovi bola Lazovná ulica dôverne známa, veď ako žiak chodil do židovskej školy, ktorá sídlila v dome č. 6. V roku 1937 zažila ulica neobvyklý sprievod - po náhlej smrti Martina Rázusa v Brezne boli jeho ostatky prevezené po železnici do Banskej Bystrice, kam sa už skôr chystal presťahovať. Odtiaľ sa tiahol dlhý sprievod Národnou ulicou, cez hlavné námestie, pokračoval Lazovnou ulicou až po ev. kostol a skončil na ev. cintoríne, kde bol pochovaný.

Dom č. 14 sa počas študentských rokov na tunajšom gymnáziu (1941-48) stal domovom pre budúceho univerzitného profesora a literárneho vedca Jána Števčeka, dokladá to pamätná tabuľa, osadená rok po jeho smrti (1997). Netreba však zabúdať ani na ďalších tu pochovaných dejateľov - hudobného skladateľa Viliama Figuša Bystrého, ev. Aby toho nebolo málo, rodiace sa Literárne a hudobné múzeum v roku 1969 dostalo dočasný domicil v areáli ev. cirkvi, v časti bývalej školy. Riadiace orgány mali úmysel múzeum trvalo umiestniť takisto v Lazovnej ulici č. 11, v takzvanom Bottovom dome. Navyše, v roku 2001 sa múzeum stalo súčasťou štátnej vedeckej knižnice, ktorá sídli v bývalom župnom dome (č. 9) a v jej priestoroch sa nachádzajú jeho expozície i pracoviská podnes.

Možno si poviete - obyčajná ulica, bez zvláštneho čara.

Adresa farského úradu: Evanjelický a.v. cirkevný zbor Banská Bystrica Lazovná 44, 974 01 Banská Bystrica

Kontaktné informácie:

• Telefón: 048/415 52 58
• Mobil: 0914 703 121
• E-mail: [email protected]

Pravidelné aktivity v zbore:

• Konfiklub: Stretnutia pre mladých ľudí, ktorí sa pripravujú na konfirmáciu, aj pre tých, ktorí ju už majú za sebou.
• Detská besiedka: Každú nedeľu počas služieb Božích o 9:00 hodine.
• Nácvik zborového spevokolu V. F. Bystrého: Každú stredu o 17:00 hodine na Lazovnej 44.
• Pobožnosť v Kanaáne: Každý utorok o 11:00 hodine v Centre zborovej diakonie Kanaán na Lazovnej 23.

Cirkevný príspevok:

• Výška cirkevného príspevku je 20€ na člena cirkevného zboru od kalendárneho roka 2022.

Podpora cirkevného zboru:

• Činnosť cirkevného zboru môžete podporiť milodarom vo farskej kancelárii alebo bankovým prevodom.

Bankové spojenie:

• ČSOB účet
• Pre detaily navštívte farský úrad

Vitajte na stránke, ktorá je venovaná vzácnemu organu majstra Martina Podkonického z roku 1751, ktorý sa zachoval v starobylej baníckej obci, v Španej Doline. Organ bol v roku 2019 kompletne obnovený a zreštaurovaný. Počas letnej sezóny v Španej Doline organizujeme medzinárodný organový festival Vivat vox organi, medzinárodný festival barokovej hudby Musica Barocca a pravidelné Organové auditóriá pre návštevníkov a turistov. V čase sezóny, ale aj mimo nej je organ dostupný vždy v nedeľu, keď po omši, ktorá začína o 11:00, titulárny organista chrámu interpretuje vybrané skladby z obdobia baroka. Nechajte sa pozvať!

Nadchádzajúce udalosti:

• medzinárodný organový festival VIVAT VOX ORGANI 2025 XIII. ročník

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.S finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, mesta Banská Bystrica, Nadácie EPH a obce Špania Dolina.V spolupráci s ECAV Banská Bystrica, RKC - farnosť Uľanka, RKC - farnosť Banská Bystrica - Radvaň, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, OOCR, Central Slovakia, Múzeum Litterra v Revúcej a Alliance Française v Banskej BystriciPod záštitou predsedu BBSK Ondreja Luntera a starostky obce Špania Dolina Martiny Wilhelmerovej.

Program festivalu:

• MANDORA KONCERT sobota, 25. október 2025 o 19:00 Kostol Narodenia Panny Márie, Banská Bystrica - Radvaň (na Hôrke) Le nuove musiche / SK Pestrofarebný koncert mandory (lutny), barokových huslí a barokovej flauty, ktorý odráža ľahkosť obdobia neskorého baroka a raného klasicizmu (koncert s uvedením nového CD)
• MANDORA KONCERT - ŽUPNÝ ŠPECIÁL z iniciatívy a s podporou predsedu BBSK Ondreja Luntera nedeľa, 26. október 2025 o 16:00 LITTERRA, Železničná ulica v Revúcej Le nuove musiche / SK
• ORGAN A MEDITÁCIA III sobota, 15. november 2025 o 19:00 Evanjelický kostol, Lazovná ulica v Banskej Bystrici Michael Koller (AT) / organová improvizácia Daniel Pastirčák (SK) / meditácie a výtvarná tvorba Jób vo farbách zvuku, maľby a meditácie
• VIANOČNÁ PASTORELLA sobota, 27. december 2025 o 19:00 kostol Narodenia Panny Márie, Banská Bystrica - Radvaň Solamente Naturali (SK) / súbor pre starú hudbu umelecký vedúci: Miloš Valent Slovenská hudba Vianoc 18. a 19. storočia

Sprievodný program festivalu:

• nedeľa, 16. november 2025 o 16:00 Daniel Pastirčák / autorské čítanie; Michael Koller / hudobná improvizácia (Ne)zabudnutý sviatok Nežnej: z autorského pera kazateľa na témy slobody, lásky a pokoja
• nedeľa, 14. december 2025 o 16:00 Dodo Šamaj / prednes; Matúš Kucbel / organ a čembalo Životopis Jána Francisciho - autentické svedectvo hudobníka zo začiatku 18. storočia

Z dôvodu obmedzenej kapacity Zelenej siene je potrebné si miesto na podujatie rezervovať. V nedeľu 18. decembra 2022 odvysielala televízna RTVS Jednotka reportáž o našom historickom organe, ktorý je autentickým pamätníkom barokového organárstva na Slovensku. Jeho autorom je banskobystrický organár Martin Podkonický a skonštruoval ho v roku 1751. Organ bol kompletne zreštaurovaný a obnovený v roku 2019.

Po stopách barokového organárskeho majstra Martina Podkonického:

• (2. V roku 2021 uplynulo 250 rokov od smrti barokového organárskeho majstra Martina Podkonického. V roku 2021 si pripomíname aj 270 rokov od stavby organa v Španej Doline (1751). Tieto výročia podmienili genealogický a archívny výskum po minulosti tohto barokového organárskeho génia a resuscitáciu jeho významnej osobnosti.

Autori dokumentu: Kamera, strih, réžia: Jakub Varinský Účinkujú: Eva Furdíková - genealogička a historička Námet, moderovanie a organ: Matúš Kucbel Tretia časť dokumentu je pripravovaná v nastávajúcom čase.

Po stopách barokového organárskeho majstra Martina Podkonického (1. V sobotu 13. marca 2021 uplynulo 250 rokov od smrti Martina Podkonického. V roku 2021 si pripomíname aj 270 rokov od stavby organa v Španej Doline (1751). Tieto výročia podmienili genealogický a archívny výskum po minulosti tohto barokového organárskeho génia a resuscitáciu jeho významnej osobnosti.

Autori dokumentu: Kamera, strih, réžia: Jakub Varinský Účinkujú: Eva Furdíková - genealogička a historička Jozef Ďuriančik - historik Matúš Kucbel - sprievodca, námet, organ Druhá časť dokumentu je pripravovaná v nastávajúcom čase.

Neodmysliteľnou súčasťou vianočných slávení bola povždy hudba. Približne v 17. storočí zasiahol do sakrálnej hudby prúd umeleckej tvorby, označovaný ako pastorálny a spojil sa s liturgickou hudbou vianočného obdobia. Pastorálne motívy sú charakteristické tým, že sa zvukovo ponášajú na vidiecke motívy. Započujeme v nich rôzne pastierske motívy, ako vytrubovanie, hra na píšťalke a podobne. Vianočná pastorela sa pestovala od konca 17. do 19. storočia a jej historická tradícia sa viaže predovšetkým stredoeurópskym oblastiam, s prevahou obyvateľstva rímsko-katolíckeho vyznania.

Krajiny, v ktorých sa pastorálna vianočná hudba pestovala, boli Rakúsko, časť Nemecka, Čechy, Morava, Slovensko a Poľsko. Pastorálna hudba sa hrala od Štedrého večera, až do sviatku Troch kráľov (Zjavenia Pána). Rukopisy vianočnej pastorálnej hudby sa na našom území zachovali z čias 18. a 19. storočia. Tvoria súčasť rôznych spevníkov a zborníkov chrámovej hudby. Obdobím jej najväčšieho rozmachu bola druhá polovica 18. storočia. Na tvorbe vianočnej pastorely sa zúčastňovali skladatelia z prostredia reholí, svetskí skladatelia a väčšinu jej poslucháčov tvorili obyvatelia menších miest a vidieka. V rámci vianočného koncertu Solamente Naturali - Pastorella, mali sme dňa 27. 12. 2021 počúvať starú slovenskú vianočnú hudbu.

Záverečný koncert medzinárodného organového festivalu Vivat vox organi a Musica Barocca 2021. Unikátny projekt súboru pre starú hudbu Solamente Naturali a tradičného bábkového divadla Teatro Posonii približuje hudobnú a divadelnú kultúru na Slovensku v období 18. storočia, keď cestovali divadelné súbory spolu s hudobníkmi a hrali s marionetami v šľachtických sídlach a zámkoch divadelné hry so známymi témami, ktoré boli populárne v celej Európe. V tom čase vznikalo množstvo opier písaných špeciálne pre bábkové scény. Skladby, ktoré na koncerte odznejú, pochádzajú zo Zborníka z Lubeníka (Gemer) - anonymného notovaného rukopisu z druhej polovice 18. storočia.

Otvárací koncert nového festivalu barokovej hudby MUSICA BAROCCA 2021 pri príležitosti 270. výročia od stavby barokového organa Martina Podkonického v Španej Doline (1751).Koncert sa konal 9.

Letecký pohľad na Banskú Bystricu

Osobnosti spojené s Lazovnou ulicou

Lazovná ulica v Banskej Bystrici bola domovom alebo pôsobiskom mnohých významných osobností slovenskej kultúry a histórie:

• Ján Kollár: Tvorca Slávy dcery, ktorý tu strávil dva roky štúdia.
• Karol Kuzmány: Básnik, spisovateľ a národný dejateľ, ktorý na miestnej fare vydával časopis Hronka.
• Ľudovít Štúr: Jeden z vodcov slovenských dobrovoľníkov, ktorý v meste predniesol plamennú reč.
• Božena Němcová: Česká spisovateľka, ktorá v Banskej Bystrici našla prechodný domov.
• Ján Botto: Básnik štúrovskej generácie, ktorý na Lazovnej ulici prežil posledných desať rokov svojho života.
• Izidor Žiak Somolický: Básnik a novinár, ktorý na Lazovnej ulici našiel domov.
• Ján Poničan: Básnik, ktorého ovplyvnili roky prežité na tunajšom gymnáziu.
• Peter Karvaš: Dramatik a spisovateľ, ktorý v meste navštevoval židovskú školu.
• Martin Rázus: Spisovateľ a politik, ktorého pohreb viedol cez Lazovnú ulicu.
• Ján Števček: Literárny vedec, ktorý na Lazovnej ulici prežil študentské roky.
• Viliam Figuš Bystrý: Hudobný skladateľ, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne.

Dominik Skutecký - Trhovisko v Banskej Bystrici

tags: #evanjelicky #kostol #banska #bystrica #lazovna #ulica