V predchádzajúcej prednáške sme si vysvetlili pravdu, že Boh neostal mlčať pred človekom, ale sa mu počas stáročí prihováral prostredníctvom určitých ľudí, cez ktorých tlmočil svoju vôľu. Teda Boh prehovoril, ale človeku neukázal svoju tvár, čiže človek si ho nevie predstaviť ako vyzerá, lebo ho nevidel. Ako je to v medziľudských kontaktoch? Pri stretnutí najskôr vnímame vonkajšok. Bolo to vidno i na prvom stretnutí - neznámi sa vnímali cez vonkajší „zjav“. To je to, na čo asi najviac dáva pozor dnešný človek. To je „vízaš“. Tak to bolo i z môjho pohľadu. Je to podobne aj u vás.
Možno sa vám to na prvý pohľad nezdá, ale tak je to aj vo viere v Boha. Spomenul som, že s tým nadviažeme kontakt komu veríme. Apoštolské vyznanie viery začína slovom verím. Je to krátke, predsa však nesmierne závažné a obsažné slovo. Ak teda poviem, že verím v Boha, to znamená, uznávam pravdu, že Boh jestvuje, že jestvuje okrem tohto sveta Bytosť, z ktorej všetko pochádza a ku ktorej sa všetko vráti.
Prečo človek nemôže vidieť Boha? Odpoveď je jednoduchá. Pretože Boh nie je hmota. On je ten, kto nesmierne prevyšuje tento hmotný svet a ľudský rozum. Tak ako človek nemôže vidieť lásku, dobro, spravodlivosť, ale vidí len prejavy lásky, dobra, či spravodlivosti. To sú všetko pojmy nehmotné, ktoré človek nemôže vidieť svojím okom. Boha človek spoznáva cez jeho prejavy. Cez to, čo stvoril a cez to, čo nám zjavil. Po týchto slovách by sme už mali vedieť reagovať na túto námietku.
V minulosti bolo často počuť (teraz je to už menej - žeby sa umenšovala naivita?), že Boh nejestvuje, lebo ho nikto nevidel. Celkom súhlasíme, že Boha nevidieť telesnými očami a preto nehovoríme: vidím Boha, ale verím v Boha. Nie sme ani z tých, ktorí chcú, aby sa viera dokazovala matematicky. Tí tvrdia, že za skutočnosť možno uznať len to, čo sa dá vidieť, ohmatať, merať a vážiť. Sme kresťania katolíci a takí sme sa väčšinou narodili, ale ani my sa nesmieme uspokojiť s tým, že nám túto vieru ako dar položili do kolísky. Musíme sa pozrieť pravde do očí, či moja viera v Boha je opravdivá!
Veríme v Boha, ale nechceme veriť naslepo. Kresťan je človek obdarený rozumom a užívania rozumu sa nesmie vzdať ani vo veciach viery. A keďže viera v Boha tvorí základ celého náboženského života, musí od základu každý z vás preskúmať otázku viery, teda že Boh jestvuje a na akom základe verím. Azda preto, že ma k tomu viedli rodičia alebo kňaz? Nie! Verím preto, lebo mi to dokazuje rozum, ktorý mi hovorí, že Boh jestvuje a musí byť, že mám s Bohom osobnú skúsenosť. Teda naším heslom bude: Nielen veriť, ale aj vedieť. Tak, ako hovorí sv.
Preto nemám rád argumentácie niektorých „veriacich“, ktorí hovoria: Boli za mnou jehovisti a ja som im povedal: Moji rodičia boli katolíci, aj ja taký ostanem! Čo znamená viera v biblickom zmysle, to nám objasní predovšetkým Abrahám. Abrahám žije v chaldejskom Ure a uctieva si bohov svojho kmeňa, kým ho jedného dňa nezasiahne volanie Božie: „Odíď zo svojej zeme a od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do zeme, ktorú ti ukážem. A učiním z teba veľký národ, požehnám ťa a zvelebím tvoje meno a ty budeš požehnaným… V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ (Gn 12,1-3) „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivú zásluhu“ (Gn 15,6).
Abrahám uverí, t. j. vyvodí z Božích slov dôsledky a vydáva sa na cestu. Pritom riskuje všetko: dom i majetok. Kvôli Bohu sa zrieka i vlasti. Vydá sa napospas neznámej budúcnosti. Spolieha sa len na Boha a jeho slovo. Navzdory veľkým ťažkostiam je plný nádeje. (porov. Viera je teda cestou. Treba po nej kráčať s nádejou, aby sme spoznali cieľ. Je súčasne rizikom - zanechaním starých istôt a odvrátením sa od zvyčajných spôsobov myslenia a konania. Toto všetko je možné iba preto, lebo viera je odpoveďou na predchádzajúce volanie. Veriaci sa naň spolieha, dôveruje Bohu a jeho slovo. Ako ste si všimli, milí birmovanci, prišli sme k poznaniu, že nie v niečo veríme, ale že niekomu veríme.
V úvode som vám hovoril o potrebe poznať „vnútornú krásu“. Môžeme to nejako vybadať u Boha? Iste! „Verím v Boha.“ Tento článok apoštolského vyznania viery je prvý a zároveň najdôležitejší. Na akého Boha teda myslíme, keď vyznávame „Verím v Boha“? My kresťania nevyznávame boha antických mýtov, ani boha, ktorého človek mysticky zatuší vo svojom vnútri, alebo boha filozofov. Máme na mysli živého Boha dejín, „Boha Abraháma, Izáka a Jakuba“ (porov. Ex 3,6, Mt 22,32), Boha Izraelovho (porov. Ž 72,18, Iz 45,3, Mt 15,31) a nie na poslednom mieste Boha, ktorý je „Otcom nášho Pána Ježiša Krista“ (1 Kor 1,3 a i.). Čo teda všetko vieme o tom Bohu, ktorý sa zjavoval v Starom zákone a o ktorom nám povedal aj sám Ježiš Kristus?
I dnešný človek má rozličné predstavy o Bohu, ktoré závisia od jeho veku, výchovy, kultúry, náboženského vzdelania a pod. Deti, a bohužiaľ aj niektorí dospelí, si predstavujú Boha ako dobrého starčeka, ktorý sídli kdesi nad oblakmi. Takú predstavu mal napríklad pred rokmi aj riaditeľ istej školy, keď vravel študentovi maturantovi: „Veď ľudia sa už dostali na Mesiac. To by boli museli chytiť Boha za nohu.“ Študent mu trefne odpovedal: „Pán riaditeľ, predstavy, že Pán Boh je starček s dlhou šedivou bradou, som mal v prvej triede základnej školy. Môj rozum vtedy ešte nestačil na to, aby som si predstavil Boha iným spôsobom.“
Maturant správne odpovedal. Keď riaditeľ odpadol od viery, odpadol vlastne v svojej detskej predstave o Bohu, ale Boh je niekto celkom iný ako starček nad oblakmi. Keď sme boli malí, ukazovali nám, že Pán Boh je veľký, silný, večný a dobrý. My sme si z toho potom vo svojej detskej hlávke utvorili predstavu, že Pán Boh je starček, ktorý býva kdesi vysoko na nebi. Táto predstava bola pre nás vtedy dôležitou náboženskou pomôckou. No náboženské pomôcky, ako vôbec všetky učebné pomôcky, nevyjadrujú presne to, čo predstavujú. Vezmime napríklad mapu. Zelená farba značí nížiny, hnedá hory, modrá rieky, biela ľadovec, krúžky značia mestá a pod. Iste by ste sa zasmiali, keby vám niekto ukazoval na mape Indiu a tvrdil, že je to ozajstná India a že inej niet. India je predsa obrovský štát s džungľami a Himalájami a s miliónmi obyvateľov. Mapa Indie je len obraz, ktorý nám ju viac menej znázorňuje a približuje.
Takouto pomôckou bola pre nás v detstve predstava, že Pán Boh je starček, čo býva kdesi tam hore. Ale už vtedy nám hovorili, že Pán Boh je nesmierne veľký, mocnejší ako všetci ľudia a má nás veľmi rád. Keď sme potom prišli do školy, dozvedeli sme sa, že Pán Boh nemá telo, že je všade, že je večný atď. Tým, čo sa naďalej v náboženstve nevzdelávajú, zostanú, bohužiaľ, v mysli iba tieto úbohé detské predstavy, ako tomu pánu riaditeľovi. Detské predstavy o Pánu Bohu si musíme postupne nahrádzať vhodnejšími a primeranejšími svojmu veku a vzdelaniu. Niekto si predstaví Boha ako nekonečne geniálnu Bytosť, ktorá všetko riadi, alebo ako nekonečnú vatru lásky. V takýchto predstavách je Boh z jednej strany nekonečný, kým z druhej strany má ľudské črty. Čo sa však týchto ľudských čŕt týka, treba mať vždy jasné, že aj to sú len pomôcky, ktoré sú pre náš osobný vzťah k Bohu.
Aký je Boh? Prvou jeho vlastnosťou je tajomnosť. A niet sa tomu čo diviť. Sú ešte milióny neodhalených tajomstiev vo vesmíre a na zemi. Je teda logické, že oveľa tajuplnejší je ich Pôvodca. Spisovateľ Graham Green sa vyjadril: „Odmietol by som veriť v Boha, ktorého by som mohol plne pochopiť.“ A má pravdu. Boh, ktorého by sme mohli dokonale poznať, bol by iba výtvorom našej fantázie. Keď sv.
Na niektoré vlastnosti Boha by človek neprišiel sám svojím rozumom. Musel mu to zjaviť Boh. Jednou z týchto vlastností Boha je jeho trojjedinnosť. Je jediný Boh v troch božských osobách. Túto pravdu nám zjavil sám Ježiš Kristus. Je to veľké tajomstvo našej viery, ktoré nemôžeme rozumom úplne pochopiť. Analogicky, obrazne túto pravdu si môžeme vysvetliť napr. pomocou jedinosti vody v troch skupenstvách. Ježiš Kristus hovoril o Otcovi aj o Duchu Svätom ako o Bohu. Na viacerých miestach Sv. Písma hovorí Kristus o jednote medzi ním a Bohom Otcom. Viackrát sa vyslovil :„Ja a Otec sme jedno. Napr. pri zvestovaní Panny Márie jej Anjel odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“.
Boh je natoľko rozdielny od nás, že nemáme ani primeraných slov, aby sme si ho sprístupnili a vyjadrili. Boh, ako sme už povedali prevyšuje celé stvorensvo na čele s človekom. Ak by človek úplne spoznal Boha, musel by byť sám Boh. Boh je najdokonalejšia múdrosť a vševedúcnosť. Inžinier nevie, dokedy vydržia stroje, ktoré zostavil. Aj najdokonalejšiemu ľudskému poznaniu vždy čosi uniká, vždy sa vyskytnú určité nepredvídané faktory. Boh, Inžinier vesmíru, dopodrobna pozná všetko, čo je a čo sa deje. Pozná to presne so všetkými dôsledkami. Pozná aj naše myšlienky, dobré úmysly i zlobu. Pozná i minulosť. Vie, čo sa odohralo cez tisíce a miliardy rokov vo vesmíre. A pozná i budúcnosť- budúcnosť celého vesmíru i každého jednotlivého človeka. Pozná vopred každú sekundu môjho života.
Boh je všadeprítomný: na nebi, na zemi a na každom mieste. Často si predstavujeme Božiu prítomnosť iba pri zázrakoch. No Boh je prítomný vo všetkých udalostiach. Boh je večný: On vždy bol a vždy bude a nikdy sa nemení. Boh je Láska. Už samo stvorenie je skôr dielom Božej lásky ako jeho všemohúcnosti. Stvoriť znamená darovať sa. Aby sa niekto mohol darovať, nestačí, aby bol iba mocný. Musí milovať. No láska, ktorú Boh preukazuje voči nám ľuďom, nie je iba láska umelca k svojmu dielu. Jeho láska je omnoho vznešenejšia. Boh nás miluje ako osoby, ako svojich synov a dcéry.
To sú niektoré z vlastností Boha, ktoré človek svojim rozumom, uvažovaním privlastňuje Bohu. Ale ani tieto prívlastky nám nemôžu dať presný pojem o Bohu. Prvá krajnosť je dívať sa na Boha len ako na spravodlivého a neúprosného sudcu. Boh nie je policajt, ktorý iba striehne, kedy sa človek previní, aby ho mohol volať na zodpovednosť a potrestať. Boh je LÁSKA. Nikdy si to nebudeme môcť dosť opakovať. Treba si to pripomínať vo chvíľach dobrých, aby sme nespyšneli, no ešte viac vo chvíľach zlých, aby sme sa nedali znechutiť. Boh je všade. No nie ako strážnik, ale ako OTEC, žijeme v jeho náručí.
Druhá krajnosť, ktorá zhubne vplýva na náš vzťah k Bohu, je ľahko bez obavy urážať hriechom, falošne sa utešujúc myšlienkou, že však Pán Boh je dobrý. Ani sa neslobodno uspokojovať falošnou nádejou, že po ľahkomyseľnom a hriešne prežitom živote predsa sa len nejako prešmykneme do neba. Takto opovážlivo sa spoliehať na Božiu dobrotu je hriechom proti Duchu Svätému.
Pre mladého kresťana je životne dôležité vybudovať svoj vzťah k Bohu na úprimnosti: úprimne Bohu veriť, úprimne ho milovať, úprimne s ním hovoriť v modlitbe, úprimne ľutovať, keď sme ho urazili. Úprimný mladý kresťan, aj keď je krehký, snaží sa vložiť do svojich ústnych modlitieb veľa úprimnosti a lásky. Vie sa s Bohom porozprávať i svojimi slovami. A často sa mu prihovára krátkymi modlitbami: „Bože, pomôž mi!… Bože, milujem ťa!… Bože, odpusť mi!… Bože, očisť moju lásku!… Bože, daj mi sily odpustiť!… Bože, daj, aby som nebol egoista!…“ a pod.
Mladý kresťan vie si denne nájsť niekoľko minút času, aby si prečítal nejakú stať z evanjelia, prípadne niekoľko strán z nejakej dobrej knihy a uvažuje o tom, čo prečítal. Už sa vám stalo, že ste si o nikom museli zmeniť svoju mienku. Tak je to i vo vzťahu k Bohu. Možno máme o ňom zlú predstavu. (z prednášok Mgr. Koľko je bohov? Boh je síce len jeden, ale každý o ňom ma vlastnú predstavu. Každý ma teda svojho boha (svoj obraz Boha), ktorý je viac - menej vzdialený od skutočnej Božej tvare. Je veľmi dôležité opraviť si, pokiaľ je to možné, svoju predstavu o Bohu, pretože táto predstava usmerňuje celý náš život a túto predstavu šírime okolo seba či už slovami alebo činmi.
Je našou úlohou i túžbou byt zdravými údmi Kristovho tela - Cirkvi, pretože len takto môže byť celé Telo zdravé. Pokiaľ sa nám to podarí lepšie pochopiť, aký je Boh (alebo aký nie je), môže to zmeniť náš život o 180o. Mnohí kresťania vyzerajú veľmi duchovne, modlia sa, postia, konajú skutky milosrdenstva…- často je však za tým strach z Boha) aj keď si to nepriznajú. Zlý obraz o Bohu sa väčšinou dedí z rodičov na deti, samozrejme, dôležitý je aj vplyv okolia, učiteľov náboženstva, kňazov… Ak mal niekto zlého otca, prenáša sa tento obraz i na Boha - Otca. O skreslenie obrazu Boha sa veľmi intenzívne snaží aj satan. Gen 3,1-5: „No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá a vravel žene: či naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu? A žena odpovedala: Z ovocia rajských stromov môžete jesť, ale z ovocia stromu, ktorý je v strede raja, nám Pán zakázal: Nejedzte z neho a ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!
Aký je Boh? Čím viac ho poznávame, tým je pre nás tajomnejší, lebo Boh je tajomstvo (inak by nebol Bohom). Sv. Pavol hovorí (1. Kor. 13, 12): „My teraz vidíme cez zrkadlo, v hádanke, potom však uvidíme tvárou v tvár. V tejto prednáške sa zameriame na to, aký Boh nie je. Predovšetkým ide o to, aby zmizol z nás všetok strach, lebo „dokonalá láska vyháňa strach“ (1.
Jn 8,32 „Ak zotrváte v mojom učení, budete naozaj mojimi učeníkmi. Boh nám zjavil seba v Božom Slove. Ako môžem poznávať Boha, ak nečítam Jeho Slovo? Nestačí ho len čítať, treba prosiť o to, aby sa LOGOS (mŕtve slovo) stalo živou REČOU (slovo, ktoré zasiahne moje vnútro). Vtedy spoznávam pravdu a táto pravda ma oslobodí od všetkých falošných predstáv, od všetkého, čo je od Božieho nepriateľa. Vtedy spoznám pravdu: Boh je láska. Vtedy spoznám Ježiša, ktorý sám o sebe povedal: Ja som cesta, pravda a život.
Pros o to a volaj o zjavenie Pravdy. Aby ti Boh zjavil skutočne pravdivý obraz o sebe. Nevzdávaj to do konca života! Vydrž! Pohovor si o tom s niekým, komu dôveruješ. U koho cítiš, že sa v ňom zrkadlí Boh - láska, v prítomnosti koho ti je príjemne, pretože cítiš, že ťa chápe a neodsudzuje, kto ti najviac pripomína Ježiša, kto žije s Božím Slovom.
Priznaj, že máš falošné predstavy o Bohu a vyznaj to. Odovzdaj ich všetky Pánovi, on ich pribije na kríž. Vyhlás Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Opakuj to neustále, každý deň. Keď toto robíš, vyhlasuješ (sám pred sebou, ale i pred celou duchovnou ríšou) panstvo Ježiša Krista. V tomto momente sa stávaš nepriateľom satana a si vo vojnovom stave. Nastáva boj, či si to uvedomuješ, a cítiš, alebo nie. Satan systematicky pracuje na tebe, aby pokrivil tvoj pohľad na Boha. Chvály a uctievanie majú vplyv nielen na našu myseľ, ale aj na nášho ducha. Keď začneš chváliť Boha, satana z toho „bolia uši“ a uteká preč.
Chváľ Boha, a aj keď sa ti to zdá násilné a máš skôr tendenciu mu niečo vyčítať a chvála by sa ti zdala neúprimnou. Odovzdávaj mu svoju neschopnosť chvály a pros ho, aby ťa uschopnil k nej. Chváľ ho za všetko, čomu nerozumieš, vo viere, že on všetko využije pre tvoje dobro (ktoré teraz možno ešte nevidíš). Rim 8,28 „Tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži k dobrému.“ Ak...