S viac ako 2,4 miliardami veriacich je kresťanstvo najrozšírenejším náboženstvom vo svete. Počet katolíkov vo svete v roku 2020 mierne narástol, a to na 1,36 miliardy, ukazujú údaje z Vatikánu. Katolíci podľa Vatikánu predstavujú viac ako 17,7 % svetovej populácie. Skoro polovica katolíkov žije na americkom kontinente. Medziročne sa zvýšila váha Ázie a Afriky, kde sa počet katolíckych veriacich zvýšil o dve percentá. Váha Európy však klesla na 21 %.
Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána, v tomto liturgickom roku, to bude Tretia nedeľa po Narodení Pána 12. Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári Pavla VI. určujú, že: „Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak: v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny; v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána; v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice; v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.“ Prednosť v liturgickom slávení má teda nedeľa ako deň Pána.
Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Pieter Bruegel the Elder - The Census at Bethlehem
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
Slávnosť Narodenia Pána - Vianoce
SLÁVNOSŤ NARODENIA PÁNA - VIANOCE. Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z r. 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra.
25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov (čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve 25. decembra. Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne. Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Možno toto oznámenie pri slávení omše v noci oznámiť spevom z Rímskeho martyrológia alebo ako je uvedené v Direktóriu 2024 na s. 350 n. Oznámenie sa prednesie pred omšou v noci. Predtým ho lektor alebo iný vhodný laik môže uviesť vysvetľujúcim textom, ktorý je uvedený v tom istom direktóriu na s. 349.
„Dvadsiateho piateho decembra, po uplynutí nespočetných vekov od stvorenia sveta, keď na počiatku stvoril Boh nebo i zem a človeka utvoril na svoj obraz; po premnohých stáročiach, keď po potope sveta Najvyšší položil oblúk v oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsaťjeden storočí po tom, ako Abrahám, náš otec vo viere, odišiel z chaldejského Uru; po uplynutí trinástich storočí, ako Izrael pod vedením Mojžiša vyšiel z Egypta; po asi tisícich rokoch od pomazania Dávida za kráľa; v šesťdesiatom piatom týždni podľa proroctva Daniela; v stodeväťdesiatom štvrtom roku olympijských hier; v sedemstopäťdesiatom druhom roku od založenia mesta Ríma; v štyridsiatom druhom roku vlády cisára Oktaviána Augusta; keď bol pokoj po celom zemskom okruhu, Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom.
Býva zvyk, že v mnohých farnostiach sa popoludní alebo na sviatok sv. Štefana veriaci stretávajú na tzv. Jasličkových pobožnostiach, možno pri tom použiť vianočné požehnanie pri jasličkách - pozri v Modlitebníku, s. 689 n.
Ďalšie dni v okolí Vianoc
* ŠTVRTOK 26. decembra: SV. Štefan, prvý mučeník.* PIATOK 27. decembra: SV. Ján, apoštol a evanjelista.* SOBOTA 28. decembra: SV. Sviatok Svätých neviniatok.* UTOROK 31. decembra: Spomienka sv. Silvestra, pápeža.* STREDA 1. januára 2025: OKTÁVA NARODENIA PÁNA PANNY MÁRIE BOHORODIČKY.* PONDELOK 6. januára: Zjavenie Pána (Traja králi).Vianočné zvyky.na Slovensku
Turíce: Zoslanie Ducha Svätého
Turíce (lat. pentecostes, gr. πεντεκοστή (ἡμέρα) pentekosté (hémerá) 50. deň) sú jedným z najväčších sviatkov liturgického roka. Slávia sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Práve na tento sviatok bolo v Jeruzaleme množstvo ľudu a v tento sviatok bol Apoštolom zoslaný tešiteľ v podobe Ducha Svätého. Vďaka Duchu Svätému sa srdcia Apoštolov naplnili odvahou a okrem iného začali hovoriť aj cudzími jazykmi.
Giotto, Zoslanie Ducha Svätého
V Svätom Písme si túto udalosť môžeme pripomenúť v Skutkoch apoštolov (Sk 2,1-12):
- Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste.
- Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli.
- I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.
- Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.
- V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.
- Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.
- I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?
- A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?
- My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie,
- Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,
- Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“
- Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“
Samozrejme farizeji a saduceji, ktorí boli nepriateľmi kresťanov takmer okamžite našli vysvetlenie podľa známeho podľa seba súdim teba. Peter im však v Skutkoch apoštolov (Sk 2,14-24) tvrdo odpovedal:
Čo sa týka cirkevného slávenia sviatku Turíc, tento sviatok sa slávil už od apoštolskej doby. Prvé písomné správy pochádzajú z prelomu 2. a 3. stor., ide o jeden z najvýznamnejších katolíckych sviatkov. V 4. stor. sa začala v predvečer slávnosti Turíc sláviť vigília a oktáva Zoslania Ducha Svätého. Liturgická farba Turíc bola vždy červená, čo symbolizuje nielen ohnivé jazyky a Ducha Svätého, ale aj katolíckych mučeníkov. Ďalším zo symbolov Turíc bola od katolíckeho staroveku aj holubica.
Význam Turíc spočíva v tom, že je obrazom Zrodenia Cirkvi. Duch Svätý zjednotil Apoštolov a premenil zastrašených učeníkov Krista na odvážnych hlásateľov Evanjelia, ktorí neváhali pre Krista obetovať aj svoje životy. Duch Svätý sa vníma ako duša Cirkvi, je obrazom Tretej božskej osoby, ktorá vedie Cirkev v pravde. Turíce sú teda aj symbolom šírenia Kristovho učenia medzi národmi.
Symboly Turíc:
- Oheň - symbol Ducha Svätého a jeho premieňajúcej moci.
- Vietor a hluk - pripomína neviditeľné, no mocné pôsobenie Božieho Ducha.
- Holubica - tradičný symbol Ducha Svätého.
- Červená liturgická farba - znamenie lásky, ohňa, mučeníctva a Ducha Svätého.
V ranokresťanskej tradícii sa počas Turíc krstili katechumeni, čo bolo tiež symbolom zrodenia Cirkvi a symbolom zrodom sformovaného katolíka.
Turičná oktáva (lat. Octava pentecostes)bola osemdňová liturgická oslava, ktorá nasledovala po nedeľných Turícach - čiže sviatku Zoslania Ducha Svätého. Bola to jedna z najvýznamnejších oktáv v tradičnej rímskokatolíckej liturgii a uzatvárala celé veľkonočné obdobie. Liturgický význam Turíčnej oktávy je zrejmý. Začínala sa v pondelok po Turíčnej nedeli a končila nasledujúcou nedeľou. Každý deň v tejto oktáve mal vlastnú svätú omšu a liturgické čítania s dôrazom na pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi a vo svete. Bol to čas vďakyvzdania za dar Ducha Svätého a modlitby za vnútornú obnovu veriacich i Cirkvi. Rozšírené slávenie zoslania Ducha pripomínalo, že Duch Svätý nepôsobí len jednorazovo, ale neprestajne vedie a posväcuje Cirkev.
V roku 1969 bola Turíčna oktáva v rámci liturgickej reformy pápeža Pavla VI. zrušená, veľkonočné obdobie už uzatvára len Turičná nedeľa a pondelok po Turíciach je už len obyčajným liturgickým začiatkom cirkevného roka. Pozitívna informácia - u tridentských katolíkov sa Turíčna oktáva naďalej dodržiava, napriek rozrušeniu, ktoré táto skutočnosť u synodálne vanutých vyvoláva. Ďalšia pozitívna informácia - pribúdajú tí, ktorí sa čoraz viac zaujímajú o Cirkev pred II. vatikánskym koncilom a teda aj o duchovné plody Turíčnej oktávy v duchu klasickej tradície.
Niektoré z hymnov, ktoré odzneli počas Turíčnej oktávy:
- Veni Creator Spiritus
- Beata nobis gaudia
- Jam Christus astra ascenderat
- Veni Sancte Spiritus, reple tuorum corda
- Spiritus Sanctus docebit vos omnia, alleluia
| Sviatok | Dátum | Význam | Symboly |
|---|---|---|---|
| Narodenie Pána (Vianoce) | 25. december | Narodenie Ježiša Krista | Jasličky, hviezda, anjeli |
| Turíce | 50 dní po Veľkej noci | Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov | Oheň, vietor, holubica |