V basketbale hrá v tíme 5 hráčov, pričom každý hráč je zaradený do určitej pozície. V hre teda celkovo rozoznávame 5 špecifických pozícií:
- Rozohrávač (tzv. Point guard)
- Strieľajúci rozohrávač (tzv. Shooting guard)
- Malé krídlo (tzv. Small forward)
- Silové vysoké krídlo (tzv. Power forward)
- Pivot (tzv. Center)
Zatiaľ čo v histórii hry hráči často vykonávali iba úlohy spojené s danou pozíciou a odmietali robiť iné herné úkony, dnes sa už očakáva, že každý hráč dokáže zaujať akúkoľvek pozíciu. Poďme si tieto pozície bližšie rozobrať.
Ako hrať na pozícii rozohrávača pre začiatočníkov! Základy basketbalu
Rozohrávač (Point Guard)
Rozohrávač (tzv. jednotka) sa pokladá za vodcu tímu na ihrisku. Zvyčajne túto pozíciu zastupujú najnižší hráči v tíme. Jeho úlohou je preniesť lopty na útočnú polovicu ihriska a organizovať útočné akcie. Preto musia rozohrávači vedieť dobre driblovať a prihrávať.
Okrem toho musí rozohrávač dobre rozumieť hre a vedieť robiť správne rozhodnutia, ktoré povedú tím k víťazstvu. Mal by mať prehľad o slabých a silných stránkach ostatných členov tímu. Celkovo hrá rozohrávač najďalej od koša, za úrovňou trojkovej čiary. V obrane je jeho úlohou zastaviť útok protihráčov.
Rozohrávač (známy ako vodca na ihrisku, alebo jednotka) je častokrát jedným z najnižších hráčov vo svojom družstve. Je zodpovedný za prenesenie lopty na útočnú polovicu ihriska a zorganizovanie postupného útoku. To si vyžaduje od rozohrávačov vysokú úroveň zručností v driblingu a v prihrávaní.
Akonáhle bol postupný útok postavený, rozohrávač musí skvele čítať čo robí obrana a urobiť rozumné rozhodnutia. Vysoký level basketbalového IQ je pre túto pozíciu rozhodujúci. Preto je rozohrávač veľa krát označovaný za trénera na ihrisku. U nás sa zvykne povedať, že je predĺžená ruka trénera. Hráč na tejto pozícii musí byť nesebecký (nie je nič horšie ako mať sebeckého rozohrávača) a snažiť sa zapojiť do útoku všetkých svojich spoluhráčov. Vraví sa aj, že dobrý rozohrávač spraví aj z ostatných hráčov lepších hráčov akými boli doteraz.
To si vyžaduje absolútny prehľad o vlastnom playbooku a taktiež o silných a slabých stránkach všetkých svojich spoluhráčov. Taktiež musí vedieť v ktorých miestach na ihrisku je jeho družstvo silné a kde si vedia jeho spoluhráči vypracovať výhodné pozície (missmatches). Ako aj pri iných pozíciach, aj rozohrávač by mal byť schopný vystreliť otvorenú strelu z perimetra a taktiež preniknúť do koša, kde možu zakončiť, alebo prihrať lepšie postavenému spoluhráčovi. V obrane by mal byť rozohrávač zodpovedný za zastavenie súperovho prechodu do útoku. Konkrétne by mal zastaviť súperovho najlepšieho prenášajúceho hráča. Robia to tým, že bránia agresívne (ale rozumne) po celom ihrisku.
Strieľajúci rozohrávač (Shooting Guard)
Strieľajúci rozohrávač (alebo aj tzv. dvojka) býva takisto jedným z nižších hráčov (ideálne však vyšším ako rozohrávač) a hru zväčša začína v útoku na krídelnej pozícii. Táto pozícia si vyžaduje od hráča schopnosť strieľať koše z veľkej vzdialenosti, zo strednej vzdialenosti a aj z pod koša, t. j. odkiaľkoľvek. Ide teda o najlepších strelcov z tímu. To robí z tohto rozohrávača hrozbu pre súperov, ktorých taktiky sú zväčša namierené priamo proti nemu.
Čo sa týka vedenia lopty, nie je na neho vyvinutý taký tlak, ako na bežného rozohrávača. Hráči v tejto pozícii sa taktiež snažia dostať loptu do útočnej polovice ihriska a ich úlohou je takisto rýchlo reagovať v obrane.
Strieľajúci rozohrávač (známy tiež ako dvojka) je obvykle jedným z najnižších hráčov na ihrisku a obvykle začína v útoku na krídelnej pozícií. Táto pozícia je tzv. skórujúca a je obvykle vyplnená najlepším strelcom z perimetra. Pozícia strieľajúceho rozohrávač v sebe zahŕňa podstatne viac ako len streľbu z perimetra. Tento hráč musí byť schopný zakončovať z veľkej vzdialenosti, zo strednej vzdialenosti ako aj z pod koša. Mal by zvládať rôzne varianty zakončenia z pod koša ako sú napr.
Vďaka schopnosti zakončovať odkiaľkoľvek je strieľajúci rozohrávač neustálou hrozbou pre súpera a veľa útočných systémov je pripravovaných práve pre neho. Títo hráči sú väčšinou druhý najlepší ball-handleri v družstve a prenášajú loptu na útočnú polovicu, ak je rozohrávač pod veľkým tlakom svojho obrancu.
Malé krídlo (Small Forward)
Malé krídlo (alebo tzv. trojka) sa považuje za najuniverzálnejšiu pozíciu v basketbale. Do tejto pozície sa vyberajú vysokí a rýchli hráči, zvyčajne ide o tretích najvyšších hráčov z tímu. To z nich robí najlepších obrancov v tíme. Hráči v tejto pozícii sa však nezdržujú iba v obrane, ale sú efektívni aj v útoku. Pohybujú sa po celom ihrisku. Mali by byť rovnako schopní strieľať na kôš z väčšej vzdialenosti, a ak je potrebné aj z pod koša. Inak povedané, mali by vedieť robiť všetko, čo sa od basketbalového hráča na ihrisku očakáva.
Malé krídlo (tiež známe ako trojka) je často najuniverzálnejšou pozíciou v basketbale, tak útočne, ako aj obranne. Títo hráči sú zvyčajne dlhí a atletickí, čo im umožňuje byť neuveriteľne platnými na obrannej polovici ihriska. Najlepšie malé krídla majú tiež kvalitu vo svojej útočnej hre. Podobne ako strieľajúci rozohrávači aj oni sú schopní vystreliť z väčšej vzdialenosti od koša, ak aj z vnútra vymedzeného územia. Taktiež sú schopní prenikať do koša, kde buď zakončujú, alebo vytvárajú lepšie pozície pre svojich spoluhráčov. Jednoducho povedané sú to „švajčiarske nožíky“ basketbalového družstva. Sú schopní urobiť všetko na basketbalovom ihrisku.
Silové vysoké krídlo (Power Forward)
Do pozície silového vysokého krídla (tzv. štvorka) sa zväčša dáva druhý najvyšší hráč v tíme. Kedysi sa od nich očakávala hlavne hra v blízkosti koša, avšak v súčasnosti sa od nich vyžaduje aj dobrá zručnosť streľby zo stredných vzdialeností. Ich hra sa podobá pivotovi, avšak očakáva sa od nich aj streľba vo väčšej vzdialenosti od koša. Najviac sa pohybujú okolo čiary trestného hodu. Ide o hráčov, ktorí dobre doskakujú. Dôležití sú aj v obrane, kde sa uplatňuje ich výška.
Silové vysoké krídlo (známe tiež ako štvorka) je zvyčajne druhým najvyšším hráčom v družstve a malo by byť silné a zručné. V minulých rokoch hráč na tejto pozícii hrával v blízkosti koša a väčšinu svojich bodov dával z vnútra vymedzeného územia. V dnešnej hre silové vysoké krídla potrebujú mať streľbu zo stredných vzdialeností (špeciálne z pol roku). Ak vedia vystreliť aj za 3 body, ich hra je ešte oveľa účinnejšia. Hráčov ktorí to dokážu nazývame ako „stretch four“. Či tento hráč strávi väčšinu svojho času vo vnútri trojbodového územia, alebo za ním už zavisí od toho, ako má nastavenú útočnú taktiku jeho tréner.
Pivot (Center)
Pivot (alebo tzv. päťka) je zvyčajne najvyšší a najsilnejší hráč z tímu. Nemusí byť tak rýchly a pohyblivý, ako ostatní hráči. Väčšinu času trávi v blízkosti koša, neočakáva sa od nich príliš veľká streľba zo stredných alebo väčších vzdialeností. Ich úlohou je spracovať finálnu prihrávku a skórovať z pod koša. Musia sa vedieť dobre postaviť, aby takéto prihrávky mohli prísť. Nepresné strely na kôš sú schopní doskočiť. V obrane sa snažia brániť kôš a vďaka svojej výške vedia dobre blokovať snahy súpera .
Pivot (známy tiež ako päťka) je zvyčajne najväčší a najsilnejší hráč družstva a väčšinu času trávi v blízkosti koša. Väčšina pivotov nemá konzistentnú streľbu zo stredných a väčších vzdialeností. Väčšinou ani na tieto pozície nie sú zamerané postavené útoky pre pivotov. Naopak väčšinu svojich bodov budú dávať tak, že zostanú v blízkosti koša a skórujú buď po útočnom doskoku, alebo po prieniku hráčov z perimetra- kedy ich obranca bude väčšinou vypomáhať a oni dostanú finálnu prihrávku na skórovanie z pod koša. To si vyžaduje, aby mali pripravené ruky, vysoké basketbalové IQ-musia vedieť, kam sa pohybovať v blízkosti koša, aby vytvorili čo najlepší prihrávkový uhol od prihrávajúcich hráčov.
Najlepší pivoti majú skvelú hru z dolného postavenia z viacerými variáciami pohybov a zakončení v dolnom postavení. To je obzvlášť potrebné, keď ich preberú nižší a slabší hráči. V obrane majú dve hlavné zodpovednosti:ubrániť kôš a doskočiť loptu. Pivoti nemusia vedieť skvelo blokovať strely (keď to vedia tak to samozrejme pomáha), jednoducho stačí ak kontrolujú vymedzené územie a nútia súperov k ťažkým zakončeniam.
Šiesty hráč
Šiesty hráč je prvý striedajúci hráč, ktorý vstúpi do hry. Tento hráč sa môže líšiť od zápasu k zápasu, ale vo väčšine družstiev existuje konkrétny hráč, ktorý príde vždy ako prvý striedajúci hráč do hry. Pokiaľ ide o úroveň zručností, tak šiesty hráč je obvykle na tej ístej úrovni ako hráči základnej päťky. Možno je na tom ešte lepšie ako niektorí z nich (nikdy nie je dobrý nápad začať s vašimi piatimi najlepšími hráčmi). Obyčajne sú to všestranní hráči, ktorých môžte použiť na rôzne pozície a dať im rôzne úlohy v zápasoch.
To kto pôjde prvý z ihriska dole záleží od jednotlivých situácií napr. Zvyšok hráčov, ktorí začínajú na začiatku zápasu na lavičke pre náhradníkov. Obvykle je to 7 hráčov okrem základnej päťky. Množstvo minút ktoré dostanú hráči z lavičky sa líši od súťaže, ktorú tím hrá. Počas strednej školy, alebo ešte u starších hráčov majú často krát hráči na lavičke menšiu rolu v tíme a aj ich minutáž je okolo 10-15 minút v zápase, niektorí nehrajú vôbec. Bez ohľadu na to koľko minút dostanú lavičkoví hráči v zápase, lavička musí byť neustále pozitívna a povzbudzovať hráčov na ihrisku.
Zhrnutie basketbalových pozícií
Pre lepšie pochopenie si môžeme zhrnúť charakteristiky jednotlivých pozícií v tabuľke:
| Pozícia | Úloha | Charakteristika |
|---|---|---|
| Rozohrávač | Organizácia útoku, vedenie tímu | Dobrý dribling, prihrávanie, basketbalové IQ |
| Strieľajúci rozohrávač | Strieľanie košov z rôznych vzdialeností | Presná streľba, schopnosť zakončovať |
| Malé krídlo | Univerzálnosť v útoku aj obrane | Rýchlosť, atletickosť, všestrannosť |
| Silové vysoké krídlo | Hra v blízkosti koša, streľba zo stredných vzdialeností | Sila, zručnosť, doskakovanie |
| Pivot | Hra v blízkosti koša, obrana koša | Výška, sila, blokovanie |