Slovensko je krajina bohatá na historické a kultúrne pamiatky, medzi ktoré patria aj starobylé kláštory. Tieto kláštory zohrávali významnú úlohu v dejinách Slovenska, boli centrami vzdelania, kultúry a náboženského života.
Pohľad na kláštor Hronský Beňadik.
V tomto článku sa pozrieme na históriu benediktínskych kláštorov na Slovensku a ich vplyv na vývoj krajiny.
Benediktínske Kláštory na Slovensku
Benediktínske kláštory nadväzujú na starobylé mníšske tradície siahajúce do prvých storočí kresťanstva. Základným ideovým dokumentom pre benediktínskych mníchov je Regula sv. Benedikta, napísaná začiatkom 6. storočia. Jej heslom je: „aby bol vo všetkom oslávený Boh“.
Vysoký dôraz je kladený na každodennú spoločnú liturgickú modlitbu a jej harmonické spojenie s prácou pre potreby kláštora, Cirkvi i spoločnosti. Presný dátum príchodu prvých benediktínov na naše územie nie je známy, avšak v priebehu stredoveku zaznamenali mníšske kláštory na dnešnom Slovensku nebývalý rozmach a stali sa dôležitými centrami kresťanského kultu, evanjelizácie, vzdelania i hospodárskeho rozvoja.
Medzi najdôležitejšie benediktínske miesta patrili kláštor sv. Hypolita v Nitre, kláštor sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku, kláštor sv. Andreja-Svorada a Benedikta v Skalke pri Trenčíne a kláštor sv. Kozmu a Damiána v Ludaniciach. Kláštory zabezpečovali nielen duchovnú správu, ale vykonávali aj činnosť hodnoverných miest a plnili ďalšie úlohy.
Kláštor sv. Hypolita na Zobore
V lesoch na západnom svahu Zobora vznikol najstarší známy kláštor na území Slovenska - Kláštor sv. Hypolita, ktorý bol založený v 9. storočí. Existenciu kláštora naznačuje legenda o úmrtí kráľa Svätopluka a taktiež z Maurovej legendy o živote sv. Svorada. Medzi 11. a 13. storočím plnil tento benediktínsky kláštor dôležitú funkciu jedného z centier duchovného a kultúrneho života v Uhorsku.
Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica, lekáreň i dielne remeselníkov. S kláštorom sa spája niekoľko dôležitých listín a diel k našim dejinám. Zrejme tou najvzácnejšou sú Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113.
Od 14. storočia postupne klesalo postavenie zoborského kláštora, až Kráľ Matej Korvín odovzdal kláštor ostrihomskému arcibiskupovi a neskôr pápež Pavol II. nitrianskemu biskupstvu. V 15. storočí kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.
Kláštor sv. Hypolita obýval mníšsky rád svätého Benedikta, ktorý je najstarším katolíckym existujúcim rádom a na Slovensko prišli ešte pred misiou svätého Cyrila a Metoda. Zohrali významnú úlohu pri formovaní kresťanskej Európy. Okrem náboženskej oblasti sa venovali aj prepisovaniu starých rukopisov, starostlivosti o chorých, vzdelávaniu a poľnohospodárskej činnosti.
Kláštor Hronský Beňadik HD
Kláštor v Hronskom Beňadiku
Benediktínky kláštor v Hronskom Beňadiku je jednou z najkrajších a najimpozantnejších pamiatok Banskobystrického kraja. Týči sa na slanom brale, nad obcou Hronský Beňadik.
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku sa týči na skalnom návrší nad obcou Hronský Beňadik, neďaleko Novej Bane či okresného mesta Žarnovica. Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku tvorí súbor opevnených sakrálnych stavieb. Pôvodná stavba tu vznikla pravdepodobne už v 11. storočí. Románsky kostol bol vysvätený v roku 1075 za prítomnosti uhorského kráľa Gejzu I., ktorý bol zároveň zakladateľom kláštora.
Dejiny kláštora spadajú do roku 1075, kedy bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané panovníkom Gejzom I. majetkové práva a privilégiá. Kláštor v Hronskom Beňadiku bol vystavaný na strategickom mieste - na križovatke dôležitých obchodných ciest. Archeologické výskumy tu potvrdili prítomnosť staršieho osídlenia.
V prvej polovici 14. storočia došlo k úpadku kostola aj kláštora. Komplex tak ako ho poznáme v súčasnosti bol postavený v polovici 14. storočia. Nachádzal sa tu gotický kostol a trojica svätýň, kláštorné budovy a dvojica veží. V roku 1483 dostal kláštor od kráľa Mateja Korvína vzácnu relikviu Kristovej krvi. Dôležitú úlohu plnil až do konca obdobia feudalizmu.
Obdobie od 16. storočia znamenalo pre kláštor veľké zmeny. Turecká ofenzíva, ale i útoky obyvateľstva na kláštor, prispeli k prestavbe kláštora na renesančnú pevnosť. Po roku 1537 sa začali na objekte fortifikačné úpravy. V roku 1588 skončila prestavba kláštora, novým majiteľom objektu sa stala ostrihomská kapitula. Následne bol niekoľkokrát poškodený útokmi. Ďalšie storočia sa niesli v znamení opráv. V 17./18. storočí postavili na mieste zrúteného krídla veľkú sýpku. Posledné veľké zmeny prinieslo až 19. storočie, kedy sa kláštor a jeho niektoré časti prestavali v štýle neogotiky.
Medzi zaujímavú a významnú udalosť pre kláštor patrí povýšenie chrámu svätého Benedikta na Baziliku minor, ktoré sa odohralo 4. marca 2019 samotným pápežom Františkom.
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku je súčasťou Pohronskej hradnej cesty. Ide o zaujímavú turistickú cestu, ktorá spája 16 turistických pamiatok v povodí Hrona.
Centrum kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor, obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy. V 16. storočí prebehla renesančná prestavba kláštora na pevnosť. Priestor sa zväčšil asi trojnásobne. Bazilika sa stala súčasťou pevnostného systému a plnila funkciu severozápadnej bašty. Nárožia kláštora boli zosilnené, celý komplex bol chránený valcovými baštami. Kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku v súčasnosti predstavuje ojedinelé spojenie sakrálnych a fortifikačných elementov.
Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu. Zároveň sú tu pravidelne odslúžené bohoslužby. Pôvodný inventár kostola sa žiaľ nezachoval vo svojej plnej kráse. Z pôvodného vybavenia sa zachovalo iba niekoľko sôch, relikvia Božej krvi, neskoro baroková krstiteľnica z konca 18. storočia a krypta rodiny Koháryovcov s neskororenesančným mramorovým epitafom Štefana Koháryho z konca 17. storočia.
Bazilika minor sv. Benedikta je impozantná trojloďová bazilika s monumentálnym gotickým vstupným portálom. Priečeliu dominuje dvojica veží. Bazilika je zaklenutá krížovými klenbami. Kláštor v súčasnosti plní ubytovaciu funkciu. Nachádzajú sa tu miestnosti pre návštevníkov a zároveň aj menšia expozícia v priestore sýpky, ktorá približuje návštevníkom dejiny opátstva sv. Benedikta.
Z pôvodných bášt komplexu sa do súčasnosti zachovala len jedna. Zachovaný bol aj unikátny systém odsávania spálených plynov vznikajúcich pri streľbe. V priestore kláštora vznikol Nitriansky kódex, ktorý je najstarším textom napísaným v latinčine na území Slovenska. V roku 1663 bol benediktínsky kláštor priamo hraničnou pevnosťou počas tureckej okupácie Levíc.
Podľa legendy sa v kláštore sv. Beňadika ukrýval kráľ Šalamún po bitke pri Mogeľnici. Traduje sa, že podzemie okolo kláštora v Hronskom Beňadiku je pretkané tajnými chodbami. Jedna mala viesť až do Ostrihomu, druhá chodba má ísť k radnici v Novej Bani a ďalšia do Nitry pod Zobor.
Hronský Beňadik je obec, ktorá sa nachádza na rozhraní Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Od okresného mesta Žarnovica leží 22 km. Cez obec prechádza cesta č. 76. Nachádza sa neďaleko rýchlostnej cesty R1, do obce sa dostanete výjazdom Čaradice či pri Tekovskej kúrii na smerom na Levice.
Benediktínsky kláštor s kostolom sa nachádza v centre obce Hronský Beňadik. K dispozícii je bezplatné, nestrážené parkovisko priamo pred pamiatkou. Kláštor v Hronskom Beňadiku sa nachádza hneď blízko hlavnej cesty, ktorá prechádza cez obec. V bazilike sa pravidelne konajú bohoslužby a sviatosti ako aj iné liturgické slávnosti. K bazilike prináleží kláštor sv. Benedikta.
Aktuálny cenník a otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendu nájdete na oficiálnej webovej stránke kláštora v Hronskom Beňadiku.
Dôležité udalosti v histórii kláštora:
- 1075 - kláštor v Hronskom Beňadiku bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané majetkové práva a privilégiá panovníkom Gejzom I.
- 1. pol. 14. storočia - úpadok kláštora
- 14. storočie - výstavba komplexu
- 1483 - kláštor získal vzácnu relikviu Kristovej krvi
- 16. storočie - turecké nebezpečenstvo, prestavba kláštora na obrannú pevnosť
- 1588 - kláštor prešiel pod správu ostrihomskej kapituly
- 1599 - ničivý turecký útok, okolie kláštora Turci úplne spustošili, vyčíňaniu odolal len kláštor
- 1881 - komplex zachvátil požiar
- 19. storočie - prestavba v štýle neogotiky
Interiér Baziliky sv. Benedikta.
Kláštor Veľká Skalka
Pútnické miesto Skalka deliaci sa na Veľkú Skalku (benediktínsky kláštor) a Malú Skalku (kostolík) je viazané na prvých slovenských svätcov - sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta (Beňadika). Kláštor dal postaviť nitriansky biskup Jakub v roku 1224 na návrší Skalky nachádzajúcom sa medzi Zamarovcami a Skalkou nad Váhom.
Postavený je v gotickom štýle s pôsobením benediktínskeho rádu do 16. storočia. Jeuiti, ktorí získali kláštor v roku 1644/1645 od kráľa Ferdinanda III. (podľa iných zdrojov od nitrianskeho biskupa Jána Püskyho), sa postarali o prestavbu vedúcej k jeho rozšíreniu a k novému zariadeniu.
Medzi niekoľko ďalších dôležitých dátumov a udalostí môžeme zaradiť: roky 1528 až 1645 - kláštor bol vo vlastníctve viacerých osôb, rok 1772 - mnísi vykopali studňu, 21. júl 1773 - rehoľa jezuitov je zrušená pápežom Klementom XIV., rok 1755 - bolo vybudovaných 180 schodov od cesty k bráne, ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1852 - 1853, v roku 1892, v roku 1911, v roku 1914, po roku 2000 a v roku 2011.
Kláštor je v súčasnosti Národná kultúrna pamiatka.
Obnova Benediktínskeho Života na Slovensku
História novej benediktínskej fundácie na Slovensku sa začala písať v roku 1998, keď do benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci vstúpili dvaja slovenskí kňazi z Banskobystrickej diecézy, Vladimír Kasan a Blažej Škvarka. Po ukončení mníšskej formácie a zložení večných mníšskych sľubov boli v roku 2003 vyslaní vtedajším tynieckym opátom, Markom Szeligom OSB, založiť novú fundáciu na Slovensku.
Dielo obnovy mníšskeho života sa začalo v obci Bacúrov pri Zvolene, kde mnísi získali bývalú farskú budovu, ktorá poslúžila ako prechodné miesto do ukončenia výstavby riadneho kláštora. Vďaka štedrosti mnohých dobrodincov zo Slovenska i celého sveta, ako aj vďaka zásadnému prispeniu bývalého banskobystrického biskupa, Mons. Rudolfa Baláža, mohli mnísi v roku 2006 začať s výstavbou nového kláštora v Sampore (mestská časť mesta Sliač).
V máji 2010 bola zakončená výstavba prvej etapy kláštora, skladajúca sa z domu hostí a kláštorného chrámu. Slávnostnú konsekráciu vykonal bývalý banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž za veľkej účasti veriaceho ľudu. V deň konsekrácie, 24. mája 2010, bol zároveň kánonicky zriadený jednoduchý priorát, závislý od domovského opátstva v Tynci.
Včera, v sobotu 17. novembra 2012, v predvečer sviatku výročia posvätenia bazilík sv. Petra a Pavla, navštívil Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore opát Benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko), ndp. Bernard Sawicki OSB, aby vykonal akt kánonického menovania prvého konventuálneho priora slovenského kláštora.
Týmto krokom sa úspešne zavŕšila snaha o obnovu benediktínskeho života na Slovensku po jeho dlhom prerušení. Prvým konventuálnym priorom sa na dobu ôsmich rokov stal o. Vladimír Kasan OSB.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore získal na základe rozhodnutia generálnej kapituly Benediktínskej kongregácie Zvestovania štatút konventuálneho priorátu, čím sa zaraďuje medzi nezávislé kláštory. Táto nezávislosť znamená, že kláštor je úplne samostatný v otázkach vnútorného riadenia. Jeho predstavený je ordinárom a zároveň vyšším rehoľným predstaveným podľa noriem Kódexu kánonického práva a samotný kláštor je domom „sui iuris“, vyňatým spod jurisdikcie miestneho biskupa.
Benediktíni, rovnako ako všetci rehoľníci v Katolíckej cirkvi, sú viazaní poslušnosťou voči Rímskemu veľkňazovi. Prvý predstavený samostatného kláštora je menovaný opátom zakladajúceho kláštora, no všetci ďalší predstavení už budú samostatne volení v tajnom hlasovaní mníchmi kláštora.
Na celom svete žije necelých 8000 benediktínskych mníchov a takmer dvojnásobný počet benediktínskych mníšok. V súčasnosti sa benediktínske kláštory spravidla združujú do tzv. kongregácií, ktoré umožňujú vzájomnú pomoc medzi jednotlivými kláštormi a zároveň chránia ich špecifický autonómny charakter.
Každý jeden samostatný kláštor je do značnej miery originálny a jeho konkrétna činnosť a vnútorné záležitosti sa riadia mnohými aspektami, ako sú potreby Cirkvi na danom mieste, či schopnosti a talenty mníchov, ktorí žijú v danom spoločenstve. Medzi kláštormi tak možno nájsť spoločenstvá venujúce hlavný podiel svojho života modlitbe a kontemplácii, ako aj komunity venujúce sa vyúčbe na rôznych druhoch škôl, pastorácii, či obchodnej a hospodárskej činnosti.
Benediktínska kongregácia Zvestovania, do ktorej patria aj slovenskí benediktíni, v sebe zahŕňa kláštory z celého sveta, od Fínska po Nigériu, od Brazílie, až po Indiu.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore sa nachádza na počiatku svojej existencie a ako taký len postupne začína vykonávať svoju činnosť. V súčasnosti poskytuje možnosť pobytu v prostredí kláštora pre široký okruh záujemcov, či už individuálne, alebo organizovane. Kláštorný chrám je otvorený pre verejnosť a možno sa v ňom zúčastniť na mníšskej liturgickej modlitbe v slovenskom i latinskom jazyku.
Kláštor svojpomocne vydal niekoľko prekladov mníšskej literatúry, v budúcnosti plánuje vytvoriť plnohodnotné vydavateľstvo. V priestoroch kláštora sa taktiež konajú rôzne stretnutia a prednášky zamerané na prehĺbenie kresťanského života. Na Slovensku sa v priebehu uplynulých rokov začala tiež formovať prvé spoločenstvo benediktínskych mníšok.
tags: #benediktinsky #klastor #pri #zvolene