Slovensko je krajina bohatá na historické a kultúrne pamiatky, medzi ktoré patria aj starobylé kláštory. Tieto kláštory zohrávali významnú úlohu v dejinách Slovenska, boli centrami vzdelania, kultúry a náboženského života. Pozrime sa na históriu a súčasnosť niektorých z nich.
Kláštor v Hronskom Beňadiku
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku je jednou z najkrajších a najimpozantnejších pamiatok Banskobystrického kraja. Týči sa na skalnom návrší nad obcou Hronský Beňadik, neďaleko Novej Bane či okresného mesta Žarnovica.
Kláštor v Hronskom Beňadiku bol vystavaný na strategickom mieste - na križovatke dôležitých obchodných ciest. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty; jedna od západu, z Nitry, druhá z južného Slovenska, a ďalej pokračovali pozdĺž Hrona do Zvolena a významných baníckych lokalít stredného Slovenska, z ktorých sa vyvinuli bohaté banské mestá.
Kláštor Hronský Beňadik
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku je súčasťou Pohronskej hradnej cesty. Ide o zaujímavú turistickú cestu, ktorá spája 16 turistických pamiatok v povodí Hrona.
Hronský Beňadik je obec, ktorá sa nachádza na rozhraní Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Od okresného mesta Žarnovica leží 22 km. Cez obec prechádza cesta č. 76. Nachádza sa neďaleko rýchlostnej cesty R1, do obce sa dostanete výjazdom Čaradice či pri Tekovskej kúrii na smerom na Levice.
Benediktínsky kláštor s kostolom sa nachádza v centre obce Hronský Beňadik. Kláštor v Hronskom Beňadiku sa nachádza hneď blízko hlavnej cesty, ktorá prechádza cez obec. K dispozícii je bezplatné, nestrážené parkovisko priamo pred pamiatkou.
V bazilike sa pravidelne konajú bohoslužby a sviatosti ako aj iné liturgické slávnosti. K bazilike prináleží kláštor sv. Benedikta opáta.
Benediktínske opátstvo vzniklo v lokalite osídlenej v neolite, v dobe halštatskej a veľkomoravskej. Hronský Beňadik sa spomína 1075 ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti. Opátstvo založil pred rokom 1075 vtedajší údelný vojvoda, neskorší kráľ Gejza I., ktorý ho obdaroval veľkými majetkami nachádzajúcimi sa predovšetkým v Tekovskej župe, ale aj v ďalších (Ostrihomskej, Komárňanskej, Novohradskej a v Potisí).
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku tvorí súbor opevnených sakrálnych stavieb. Kláštorný komplex Hronský Beňadik - národná kultúrna pamiatka Opátstvo bolo založené v poslednej tretine 11. stor., kedy vznikla aj prvá románska trojloďová bazilika sv. Benedikta. Táto stála až do polovice 14. stor., keď začali so stavbou dnešnej monumentálnej gotickéj katedrály.
Kláštor sa stal významným strediskom kultúrneho života a kláštornej vzdelanosti v stredoveku. V prvej polovici 14. storočia došlo k úpadku kostola aj kláštora. Komplex tak ako ho poznáme v súčasnosti bol postavený v polovici 14. storočia.
História kláštora
Dejiny kláštora spadajú do roku 1075, kedy bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané panovníkom Gejzom I. majetkové práva a privilégiá. Kráľ Gejza I. roku 1075 obdaroval kláštor v Hronskom Beňadiku početnými majetkovými právami. Táto tzv. zakladajúca listina bola vlastne súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Kláštor získal neskôr majetky aj od ďalších donátorov. V listine z r. 1209 potvrdil majetky kláštora pápež Inocent III.
V roku 1483 dostal kláštor od kráľa Mateja Korvína vzácnu relikviu Kristovej krvi. Dôležitú úlohu plnil až do konca obdobia feudalizmu.
Obdobie od 16. storočia znamenalo pre kláštor veľké zmeny. Turecká ofenzíva, ale i útoky obyvateľstva na kláštor, prispeli k prestavbe kláštora na renesančnú pevnosť. Po roku 1537 sa začali na objekte fortifikačné úpravy. V roku 1588 skončila prestavba kláštora, novým majiteľom objektu sa stala ostrihomská kapitula. Následne bol niekoľkokrát poškodený útokmi. Ďalšie storočia sa niesli v znamení opráv. V 17./18. storočí postavili na mieste zrúteného krídla veľkú sýpku. Posledné veľké zmeny prinieslo až 19. storočie, kedy sa kláštor a jeho niektoré časti prestavali v štýle neogotiky.
Chronológia:
- 1075 - kláštor v Hronskom Beňadiku bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané majetkové práva a privilégiá panovníkom Gejzom I.
- 1. pol. 14. storočia - úpadok kláštora
- 14. storočie - výstavba komplexu
- 1483 - kláštor získal vzácnu relikviu Kristovej krvi
- 16. storočie - turecké nebezpečenstvo, prestavba kláštora na obrannú pevnosť
- 1588 - kláštor prešiel pod správu ostrihomskej kapituly
- 1599 - ničivý turecký útok, okolie kláštora Turci úplne spustošili, vyčíňaniu odolal len kláštor
- 1881 - komplex zachvátil požiar
- 19. storočie - prestavba v štýle neogotiky
V roku 1663 bol benediktínsky kláštor priamo hraničnou pevnosťou počas tureckej okupácie Levíc. Medzi zaujímavú a významnú udalosť pre kláštor patrí povýšenie chrámu svätého Benedikta na Baziliku minor, ktoré sa odohralo 4. marca 2019 samotným pápežom Františkom.
V prvej polovici 20. storočia sa stal sídlom rehole saleziánov, ktorí mali v obci veľké zásluhy na rozvoji kultúry či spoločenského života. Počas noci z 13. na 14. apríla 1950, boli z kláštora odvlečení saleziáni, ktorí tu pôsobili. V rokoch 1950 - 1951 sa za múrmi kláštora odohrávali udalosti, ktoré dnes novodobé dejiny Slovenska poznajú ako Akciu K zameranú na likvidáciu mužských reholí na Slovensku. Mužské rehole boli v kláštore v Hronskom Beňadiku do augusta roku 1951.
V súčasnom období, po odchode rehole saleziánov, ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, v kláštore pôsobí rehoľa pallotínov. Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu. Zároveň sú tu pravidelne odslúžené bohoslužby.
V súčasnosti je objekt v správe Nitrianskej Diecézy. Od roku 2015 Nitrianske biskupstvo realizuje projekt s názvom „Obnova časti bývalého kláštora Benediktínov v Hronskom Beňadiku za účelom jeho sprístupnenia širokej verejnosti a dobudovania turistickej infraštruktúry“.
Architektúra a zaujímavosti
Pôvodná stavba tu vznikla pravdepodobne už v 11. storočí. Románsky kostol bol vysvätený v roku 1075 za prítomnosti uhorského kráľa Gejzu I., ktorý bol zároveň zakladateľom kláštora. Najvýraznejšia prestavba do podoby, akú poznáme dnes, prebehla v 14. storočí. Kláštor vyhlásili 15. mája 1965 za kultúrnu pamiatku a v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku. Zároveň patrí k jednému z divov Banskobystrického kraja.
Centrum kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor, obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy. V 16. storočí prebehla renesančná prestavba kláštora na pevnosť. Priestor sa zväčšil asi trojnásobne. Bazilika sa stala súčasťou pevnostného systému a plnila funkciu severozápadnej bašty. Nárožia kláštora boli zosilnené, celý komplex bol chránený valcovými baštami. Kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku v súčasnosti predstavuje ojedinelé spojenie sakrálnych a fortifikačných elementov.
Bazilika minor sv. Benedikta je impozantná trojloďová bazilika s monumentálnym gotickým vstupným portálom. Priečeliu dominuje dvojica veží. Bazilika je zaklenutá krížovými klenbami.
Z pôvodných bášt komplexu sa do súčasnosti zachovala len jedna. Zachovaný bol aj unikátny systém odsávania spálených plynov vznikajúcich pri streľbe. V priestore kláštora vznikol Nitriansky kódex, ktorý je najstarším textom napísaným v latinčine na území Slovenska.
Pôvodný inventár kostola sa žiaľ nezachoval vo svojej plnej kráse. Z pôvodného vybavenia sa zachovalo iba niekoľko sôch, relikvia Božej krvi, neskoro baroková krstiteľnica z konca 18. storočia a krypta rodiny Koháryovcov s neskororenesančným mramorovým epitafom Štefana Koháryho z konca 17. storočia.
Interiér Baziliky v Hronskom Beňadiku
Kláštor sv. Hypolita na Zobore
V lesoch na západnom svahu Zobora vznikol najstarší známy kláštor na území Slovenska - Kláštor sv. Hypolita, ktorý bol založený v 9. storočí. Existenciu kláštora naznačuje legenda o úmrtí kráľa Svätopluka a taktiež z Maurovej legendy o živote sv. Svorada. Medzi 11. a 13. storočím plnil tento benediktínsky kláštor dôležitú funkciu jedného z centier duchovného a kultúrneho života v Uhorsku. Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica, lekáreň i dielne remeselníkov. S kláštorom sa spája niekoľko dôležitých listín a diel k našim dejinám. Zrejme tou najvzácnejšou sú Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113.
Od 14. storočia postupne klesalo postavenie zoborského kláštora, až Kráľ Matej Korvín odovzdal kláštor ostrihomskému arcibiskupovi a neskôr pápež Pavol II. nitrianskemu biskupstvu. V 15. storočí kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.
Kláštor sv. Hypolita obýval mníšsky rád svätého Benedikta, ktorý je najstarším katolíckym existujúcim rádom a na Slovensko prišli ešte pred misiou svätého Cyrila a Metoda. Zohrali významnú úlohu pri formovaní kresťanskej Európy. Okrem náboženskej oblasti sa venovali aj prepisovaniu starých rukopisov, starostlivosti o chorých, vzdelávaniu a poľnohospodárskej činnosti.
Svätý Svorad vstúpil do Kláštora sv. Hypolita okolo roku 1000 a prijal mníšske rúcho a meno Andrej. Neskôr žil ako pustovník v masíve Zobora a obýval malú jaskyňu, ktorú nájdete neďaleko turistického chodníka a ktorá dostala po ňom názov - Svoradova jaskyňa. Neskôr s ním býval aj jeho nasledovník rehoľný brat Benedikt, ktorí dobrovoľne vykonávali v zoborskej hore tie najťažšie práce.
Po odchode benediktínov býval opustený kláštor cieľom pútí. Po 150-tich rokoch nechal v tom mieste nitriansky biskup Juraj Szelepcséni vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol oživiť toto posvätné miesto a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový kláštor. Na stavbu povolal na pomoc kamaldulských mníchov.
Kláštor bol odovzdaný do užívania v rokoch 1695 až 1697, do ktorého prišla aj časť mníchov až z Talianska. Zoborský kláštor bol jedným z piatich kamaldulských kláštorov v celej Rakúskej monarchii. Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky. Bol vyhľadávaním lekárnikom a liečiteľom. Zaujímal sa aj o astronómiu a technické vedy. V kláštore pôsobil aj páter Romuald Hadbavný, ktorý ako prvý preložil Sväté písmo do slovenčiny.
Dominantou kláštora bol trojloďový kláštorný Kostol sv. Jozefa, ktorého zvyšky sa zachovali dodnes. V kostole sa nachádzalo aj 6 oltárov a dobové dokumenty opisujú honosnosť a výzdobu jednotlivých priestorov. Pod kostolom sa nachádzali krypty. Súčasťou kláštora boli príbytky rehoľníkov, budova so vstupnou bránou a zvonicou, sad, záhrady a unikátne technické dielo kamenný vodovod, ktorý privádzal vodu od prameňa sv. Svorada do kláštora. Vodovod bol v danej dobe unikátnym technickým dielom, ktoré privádzalo vodu do kláštora niekoľko stoviek metrov a následne sa rozdeľoval do niekoľkých vetiev.
V roku 1782 rozpustil cisár Jozef II. kontemplatívne rády, čo znamenalo koniec kamaldulov pod Zoborom. Z rozsiahleho kláštora za zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu. Hlavná budova sa zachovala dodnes a slúžila viacerým účelom - manufaktúra na výrobu súkna, ubytovňa pre chorých, či klimatické kúpele. V roku 1927 kláštor vyhorel, neskôr bol zrekonštruovaný a v roku 1953 ho prevzal rezort zdravotníctva, ktorý následnou výstavbou rozsiahlej liečebne úplne pozmenil vzhľad lokality. V súčasnosti využíva hlavnú kláštornú budovu Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, ktorá je zároveň správcom celého areálu, ktorý je vyhlásený za Kultúrnu pamiatku - Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov a o záchranu neudržiavaných zvyškov objektov sa od roku 2015 stará Zoborský skrášľovací spolok.
Každý mních býval v samostatnom príbytku, ktorý bol v tom čase s rozlohou 90 m2 honosný. K príbytku patrila záhradka obkolesená vysokým murovaným plotom. V každom domčeku sa nachádzala súkromná kaplnka. V zásypoch pivnice sa našli tisíce rybacích kostí, čo potvrdilo prísnu pôstnu stravu mníchov. Mníšske príbytky obkolesovali z troch strán kláštorný chrám, v ktorého krypte boli aj pochovaní.
Na jednej z informačných tabuli nájdeme napísané Zoborský kláštor - nedocenený poklad. A preto by sa tu mal zastaviť každý návštevník Zoboru, ktorý vyráža od Špecializovanej nemocnici sv. Svorada a preniesť sa stovky rokov do histórie.
Kláštor sv. Hypolita na Zobore
Kláštor Veľká Skalka
Pútnické miesto Skalka deliaci sa na Veľkú Skalku (benediktínsky kláštor) a Malú Skalku (kostolík) je viazané na prvých slovenských svätcov - sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta (Beňadika). Kláštor dal postaviť nitriansky biskup Jakub v roku 1224 na návrší Skalky nachádzajúcom sa medzi Zamarovcami a Skalkou nad Váhom.
Postavený je v gotickom štýle s pôsobením benediktínskeho rádu do 16. storočia. Jeuiti, ktorí získali kláštor v roku 1644/1645 od kráľa Ferdinanda III. (podľa iných zdrojov od nitrianskeho biskupa Jána Püskyho), sa postarali o prestavbu vedúcej k jeho rozšíreniu a k novému zariadeniu.
Medzi niekoľko ďalších dôležitých dátumov a udalostí môžeme zaradiť: roky 1528 až 1645 - kláštor bol vo vlastníctve viacerých osôb, rok 1772 - mnísi vykopali studňu, 21. júl 1773 - rehoľa jezuitov je zrušená pápežom Klementom XIV., rok 1755 - bolo vybudovaných 180 schodov od cesty k bráne, ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1852 - 1853, v roku 1892, v roku 1911, v roku 1914, po roku 2000 a v roku 2011.
Kláštor je v súčasnosti Národná kultúrna pamiatka.
Kláštor Veľká Skalka
Obnova benediktínskeho života na Slovensku
Včera, v sobotu 17. novembra 2012, v predvečer sviatku výročia posvätenia bazilík sv. Petra a Pavla, navštívil Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore opát Benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko), ndp. Bernard Sawicki OSB, aby vykonal akt kánonického menovania prvého konventuálneho priora slovenského kláštora. Týmto krokom sa úspešne zavŕšila snaha o obnovu benediktínskeho života na Slovensku po jeho dlhom prerušení. Prvým konventuálnym priorom sa na dobu ôsmich rokov stal o. Vladimír Kasan OSB.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore získal na základe rozhodnutia generálnej kapituly Benediktínskej kongregácie Zvestovania štatút konventuálneho priorátu, čím sa zaraďuje medzi nezávislé kláštory.
Benediktíni sú pokračovateľmi starobylého mníšskeho hnutia Katolíckej cirkvi, ktorého korene siahajú do prvých storočí kresťanstva. Regula svätého Benedikta, napísaná na konci 6. storočia ostáva dodnes hlavným programovým dokumentom každého benediktínskeho kláštora.
Kláštor Premenenia Pána v Sampore je od roku 2010 domovom nového mníšskeho spoločenstva, snažiaceho sa obnoviť mníšsky spôsob života na Slovensku. Od roku 2012 je kláštor nezávislým priorátom a plnohodnotným členom Benediktínskej kongregácie Zvestovania. Predstaveným kláštora je otec prior Vladimír Kasan OSB.
Kláštorný chrám je prístupný pre verejnosť po ukončení ranných chvál do ukončenia kompletória. Benediktíni sú pokračovateľmi starobylého mníšskeho hnutia Katolíckej cirkvi, ktorého korene siahajú do prvých storočí kresťanstva. Regula svätého Benedikta, napísaná na konci 6. storočia ostáva dodnes hlavným programovým dokumentom každého benediktínskeho kláštora. Kláštor Premenenia Pána v Sampore je od roku 2010 domovom nového mníšskeho spoločenstva, snažiaceho sa obnoviť mníšsky spôsob života na Slovensku. Od roku 2012 je kláštor nezávislým priorátom a plnohodnotným členom Benediktínskej kongregácie Zvestovania. Predstaveným kláštora je otec prior Vladimír Kasan OSB.
Sv. Kláštor nie sú múry, ale mnísi, ktorí medzi nimi žijú. Modlitba, práca, čítanie, spoločenstvo. Premýšľaš nad vstupom do kláštora?
Slovensko 8K UHD – Filmová cesta stredovekými hradmi, horami a nedotknutou prírodou
tags: #benediktinsky #klastor #sliac