V 9. storočí mnísi - benediktíni v údolí pod vrchom Zobor zriadili kláštor sv. Hypolita.
Dnes sa v lokalite niekdajšieho kláštora nachádza nemocnica a viacero zaujímavých miest - okrem iného aj ruiny kláštora.

Pohľad na Zobor a Nitru.
Kláštor sv. Hippolyta a jeho význam
Pri oslavách Pribinových nejde nám tak o osobu Pribinovu, ako o význam prvého kresťanského chrámu na Slovensku a v celej Československej republike, lebo nie chrám má význam pre Pribinu, ale Pribina je významnou osobou pre tento chrám, ktorý dal vystaviť.
Preto v prvom rade pamiatku tejto udalosti oslavujeme a v druhom rade i tá vznešenú osobu, ktorá sa o túto stavbu pričinila.
Pri tejto otázke na veci nič nemení, či je terajší takzvaný Pribinov kostolík na nitrianskom hrade z doby Pribinovej, a či je v XI. alebo XII. storočí znovu postavený, ale o ten nepodvratný historický fakt, že na tom mieste skutočne okolo r. 830 stál prvý kresťanský chrám na Slovensku.
Toto bol teda prvý chrám kresťanský na Slovensku, v ktorom sa prvý raz hlásalo evanjelium, prvý raz bola obetovaná nekrvavá obeť Nového Zákona, v ktorom boli naši predkovia sv. krstom pričlenení k Cirkvi katolíckej.
Cirkev sv. tak, ako sa vtedy tešila, že prijatím Slovákov do svojho lona nový kvet získala do záhrady svojej, aj teraz po uplynutí 1100 rokov sa raduje s radujúcimi z príležitosti ich jubilea.
Pribinov chrám teda nie je len pre Nitru alebo nitrianske biskupstvo významný, ale pre celé Slovensko, pre celý národ.
Ba môžeme tvrdiť, že význam týchto slávností pre národ je väčší, ako pre Cirkev.
Cirkev je všeobecná, zahrňuje v sebe všetky národy, brány pekelné ju nepremôžu.
Ona oslavuje obrátenie aj ostatných i väčších národov so staršími dátami, môže obstáť i bez toho alebo onoho národa, ak ten ňou opovrhne.
Nie tak národ - a to hociktorý na svete.
Radosť naša z pamiatky obrátenia našich praotcov na vieru Kristovu sa zväčšuje, keď uvážime tú okolnosť, že Slováci zpomedzi súsed-ných národov prví sa stali účastní kresťanskej civilizácie.
Za nami nasledovali Česi asi o 55 rokov, Poliaci o 157 rokov, Rusi o 158. Maďari o 167 rokov.
Keďže sme už vyzdvihli národný význam Pribinovho chrámu, máločo máme pridať o jeho celoštátnej dôležitosti.
Sme vo veľkej spoločnosti štátnej, božskou Prozreteľnosťou nám danej, sme jedon na druhého odkázaní, preto máme jedon druhého podporovať, tešiť sa s radujúcimi nad úspechom, výhodou a slávou svojich bratov.
Preto vidíme, že oslavy prvého chrámu Pribinovho nachádzajú ozvenu stále väčšiu v väčšiu i bratov Čechov, Rusínov, Poliakov atď.
1100 rokov je veľká epocha v živote národov.
Keď porovnáme terajšie položenie národov na území republiky so stavom v tej starodávnej, ďalekej dobe, musíme s podivom uznať, že ten temer sa nezmenil.
Slováci, Česi i Poliaci na tom istom mieste bývajú, každý tým istým svojím jazykom hovorí, ako v tých ďalekých časoch.
Ako priami súsedia boli vtedy v stálych hospodárskych, kultúrnych, národných i politických stykoch - teraz v spoločnom štáte pri dobrej vôli a porozumení môžu nielen svoj vývin zabezpečiť, ale povzniesť tým i celý štát.
V duchu Kristovom, na podklade kresťanskej lásky je to možné.
Ale ak by sa občania našej vlasti odchýlili od tradicionálnych základov našej 1100 ročnej kultúry a chceli by ju zameniť s pohanskou kultúrou v modernom vydaní, vtedy by aj o nás platilo: „Ak Pán nestavia dom. darmo sa tí namáhajú, ktorí ho stavajú. Ak Pán nechráni mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži."
Oslavy Pribinove budú - úfajme - aj všeslovanského rázu.
Mnoho sa hovorilo a písalo v minulom storočí o mesianizme Slovanov, o ich kultúrnom povolaní v prerode európskych, viac-menej vraj už vysilených národov.
Boli to nielen slovanskí spisovatelia, ale aj pozorovatelia iných národov, ktorí hlásali, že Slovana zachránia Európu i celý svet od mravnej záhuby svojou nezkazenou, čerstvou krvoti, svojím idealizmom, svojím náboženstvu nakloneným duchom.
Práve najmohutnejší slovanský národ krváca pod strašnými údermi rozvratných cudzích živlov a odstrašujúci príklad dáva svetu, do akej priepasti sa môže ľudstvo zvrhnúť pod nesvedomitým vedením bezbožných fanatikov.
Zástupcovia ostatných slovanských národov mali by sa ohradiť proti pekelným pokusom a nehľadať také nové formy hospodárskeho a spoločenského poriadku, ktoré zánikom hrozia všetkým výdobytkom doterajšej kultúry a ďalšiemu pokojnému vývinu celého ľudstva.
Ak takýmto spôsobom oceníme pamiatku prvého svojho kresťanského chrámu, uznajúc jeho veľký cirkevný, národný, celoštátny, všeslovanský - a môžeme tvrdiť - i všeľudský význam, vtedy i v týchto preťažkých chvíľach spokojne a s dôverou v Boha môžeme ísť v ústrety ďalším prácam a bojom nám skrytej budúcnosti.
Pribina celým svojím účinkovaním pripravoval cestu dielu svätých apoštolov našich, teda i cirkevno-slovanskému obradu.
Pribina vychoval i nábožného syna, Koceľa, ktorý vo veľkej miere - ako uvidíme - prispel k rozšíreniu sa cirkevno-slovanského obradu; ba, nakoľko cez zadunajské kniežatstvo prešiel tento obrad k Jadranu, kde jedine až dosiaľ sa zachoval, imôžeme povedať, že v tom istom smysle i Pribinovi možno ďakovať, že cirkevno-slovanský obrad v pôvodnej svojej rýdzosti, ako ho sv.
Vieme, že keď knieža Rastislav rozhodnul sa k tomu, že k upevneniu opravdivého, v srdciach ľudu korene majúceho kresťanstva zavolá do krajiny svojej vierozvestcov, znajúcich reč ľudu slovanského, obrátil sa so žiadosťou napred do Ríma k Mikulášovi I. (858-867). a len keď mu odtiaľ nemohli pre nedostatok takých mužov poskytnúť, čo žiadal, vyslal posolstvo svoje ...
Zoborské listiny
Zoborské listiny sú dva najstaršie zachované listinné originály z územia Slovenska.
Týkali sa majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku.
Prvá listina sa týka sporu o vyberanie mýta a desiatkov medzi zoborským kláštorom sv. Hippolyta a kráľovskými vyberačmi mýta.
Druhá listina obsahuje majetkový súpis zoborskeho opátstva.
Vzhľadom na to, že v listine je uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodoch v ich chotároch, je neobyčajne cenným miestopisom celého západného Slovenska na začiatku 12. storočia.
Svedčí tiež o organizácii cirkevného života benediktínskymi mníchmi.
Autorkou diela Brána - Zoborské listiny je akademická sochárka Zuzana Marciňová-Hetminská, ktorá sa počas svojho života venovala voľnej komornej plastike a monumentálnej tvorbe.
Jednou z mnohých diel je i epoxidová plastika Zoborskej listiny z roku 1111, ktorú vytvorila v roku 1998.

Plastika Zoborskej listiny od Zuzany Marciňovej-Hetminskej.
Zánik kláštora
Po vzniku rozporu medzi ostrihomským arcibiskupom a uhorským kráľom Matejom Korvínom nastal nečakaný koniec opátstva, keďže sa mnísi postavili na stranu arcibiskupa a Matej Korvín sa im odplatil tým, že opátstvo v roku 1468 zrušil.
Kláštor bol vyplienený a úplne zničený poľským vojskom vojvodu Kazimíra v roku 1471.
Ďalšie zaujímavosti v Nitre
Najstaršou známou nitrianskou jaskyňou je tá, ktorá sa nachádza na západnom výbežku nižšieho vrcholca Zobora.
Jej názov je Svoradova jaskyňa, v blízkosti mesta Nitry.
Areál letného kúpaliska má veľmi výhodnú polohu, v Mestskom parku, takmer v centre mesta.
Nad mestom Nitra sa veľkolepo týči Nitriansky hrad.
Nádhernou a jedinečnou dominantou mestskej časti Nitra - Dražovce je bezpochyby Dražovský kostolík, nazývaný tiež Kostol svätého Michala Archanjela z 12.
Súsošie sv.
Najznámejší slovanský vierozvestcovia - sv. Cyril a Metod majú na Slovensku na pamiatku postavených viacero súsoší.
Na Župnom námestí v Nitre stojí prepychová štvorkrídlová palácová budova.
V minulosti v nej sídlila župa.
Dnes sú jej reprezentačné priestory sídlom Nitrianskej galérie.
Zoborský kláštor je zaniknutý benediktínsky kláštor na západnom svahu vrchu Zobor nad mestom Nitra.
V kláštore sa vychovávali kňazi nielen pre nitrianske biskupstvo, ale aj pre vnútromisijnú činnosť.
Turistické informácie
V septembri premáva turistický vláčik každú sobotu a nedeľu ku kláštoru na Zobore.
Odchod vláčika je o 14:00 hod. zo Svätoplukovho námestia.
Počas jazdy je zaistený výklad o zaujímavých budovách, miestach, osobnostiach Zobora.
Spolu s vláčikom cestuje i turistický sprievodca Dr.
Dni prevádzky veľkého turistického okruhu: 1.9, 2.9., 8.9., 9.9., 15.9., 16.9., 22.9., 23.9., 29.9., 30.9.
Veľký turistický okruh je bez zastávky Hrad.
Na tomto okruhu platí rovnaké cestovné ako na malom mestskom okruhu, t.j.
tags: #benediktinsky #klastor #sv #hippolyta