V lesoch na západnom svahu Zobora vznikol najstarší známy kláštor na území Slovenska - Kláštor sv. Hypolita, ktorý bol založený v 9. storočí. Toto miesto, vzdialené asi 3 km od vtedajšej Nitry, ideálne spĺňalo požiadavky benediktínov na usadenie sa.

Zoborský kláštor.
Založenie a Raná História
Hoci o založení zoborského kláštora sa nezachovali žiadne písomné správy, podľa väčšiny historikov bol založený už v 9. storočí, najneskôr okolo roku 880, kedy v Nitre vzniklo biskupstvo, ktorého prvým biskupom bol benediktín Viching. Existenciu kláštora naznačuje legenda o úmrtí kráľa Svätopluka a taktiež z Maurovej legendy o živote sv. Svorada.
Pustovníci prišli na Považie na prelome tisícročia z nitrianskeho Zobora, kde sa vtedy nachádzal benediktínsky kláštor svätého Hypolita.
Význam v Stredoveku
Medzi 11. a 13. storočím plnil tento benediktínsky kláštor dôležitú funkciu jedného z centier duchovného a kultúrneho života v Uhorsku. Benediktínsky kláštor sv. Hipolyta v období 11. - 13. storočia plnil dôležitú funkciu jedného z centier duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho centra v Uhorsku. Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica, lekáreň i dielne remeselníkov.
So Zoborským kláštorom sa spája niekoľko dôležitých prameňov k našim dejinám, ako sú: najstaršie v origináli zachované listiny z nášho územia (Zoborské listiny z roku 1111 a 1113), najstaršia uhorská legenda (tzv. Maurova legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi).
Traduje sa, že práve „čierni“ mnísi priniesli pestovanie viniča. Vysadili zoborské vinohrady a založili tradíciu vinohradníctva a vinárstva v Nitre. Prvé vinice vznikli na miestach dnešnej Šindolky.
Svätý Svorad a Benedikt
Svätý Svorad vstúpil do Kláštora sv. Hypolita okolo roku 1000 a prijal mníšske rúcho a meno Andrej. Neskôr žil ako pustovník v masíve Zobora a obýval malú jaskyňu, ktorú nájdete neďaleko turistického chodníka a ktorá dostala po ňom názov - Svoradova jaskyňa. Neskôr s ním býval aj jeho nasledovník rehoľný brat Benedikt, ktorí dobrovoľne vykonávali v zoborskej hore tie najťažšie práce.
O živote pustovníkov sa dozvedáme z Maurovej legendy o živote prvých svätcov z nášho územia sv. Svorada a sv. Benedikta, ktorá podáva dôkaz o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, ale aj o kostole sv. Emerána v Nitre, kde sú uložené pozostatky oboch svätcov.
Podľa legendy, ktorú napísal ich súčasník svätý Maurus, tri roky po smrti Andreja-Svorada zbojníci prepadli a zavraždili Beňadika. Jeho telo hodili do Váhu,“ priblížil nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Beňadikove ostatky našli ľudia až po roku vďaka orlovi, pričom jeho telo bolo neporušené. Pochovali ho taktiež v Katedrálnom chráme svätého Emeráma v Nitre.
Úpadok a Zánik
Od 14. storočia postupne klesalo postavenie zoborského kláštora, až Kráľ Matej Korvín odovzdal kláštor ostrihomskému arcibiskupovi a neskôr pápež Pavol II. nitrianskemu biskupstvu. Význam a postavenie zoborského kláštora v 14. a najmä v 15. storočí však postupne klesal. V roku 1471 kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.
Kláštor sv. Jozefa a Kamalduli
Po odchode benediktínov býval opustený kláštor cieľom pútí. Po 150-tich rokoch nechal v tom mieste nitriansky biskup Juraj Szelepcséni vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol oživiť toto posvätné miesto a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový kláštor. Na stavbu povolal na pomoc kamaldulských mníchov.
Kamalduli tzv. bieli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, ktorý vznikli v 11. storočí ako jedno z hlavných reformných hnutí spájajúcich prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Zoborský kláštor bol jedným z piatich kamaldulských kláštorov v celej Rakúskej monarchii.
Dominantou kláštora bol trojloďový kláštorný Kostol sv. Jozefa, ktorého zvyšky sa zachovali dodnes. V kostole sa nachádzalo aj 6 oltárov a dobové dokumenty opisujú honosnosť a výzdobu jednotlivých priestorov. Pod kostolom sa nachádzali krypty. Súčasťou kláštora boli príbytky rehoľníkov, budova so vstupnou bránou a zvonicou, sad, záhrady a unikátne technické dielo kamenný vodovod, ktorý privádzal vodu od prameňa sv. Svorada do kláštora.
V roku 1782 rozpustil cisár Jozef II. kontemplatívne rády, čo znamenalo koniec kamaldulov pod Zoborom. Z rozsiahleho kláštora za zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu.

Ruiny kostola sv. Jozefa.
Súčasný Stav a Obnova
V súčasnosti využíva hlavnú kláštornú budovu Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, ktorá je zároveň správcom celého areálu, ktorý je vyhlásený za Kultúrnu pamiatku - Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov a o záchranu neudržiavaných zvyškov objektov sa od roku 2015 stará Zoborský skrášľovací spolok.
Na jednej z informačných tabuli nájdeme napísané Zoborský kláštor - nedocenený poklad. Vďaka aktivite Zoborského skrášľovacieho spolku s podporou Ministerstva kultúry SR, Mesta Nitra a Nitrianskeho samosprávneho kraja sa podarilo rekonštruovať a zakonzervovať veľkú časť ruín a zveľadiť areál Zoborského kláštora.
Táto lokalita bola preto zaradená aj do trás Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda a Svätojakubskej cesty vedúcich cez územie mesta Nitra.
Veríme, že pre Nitru, ale aj pre celé Slovensko sa toto „posvätné“ miesto podarí revitalizovať a sprístupniť verejnosti tak, aby dôstojne pripomínalo svoju nezastupiteľnú úlohu v dejinách nášho národa.
Históriu benediktínskeho Kláštora svätého Hypolita na Zobore v Nitre budú môcť návštevníci spoznať počas prehliadok areálu so sprievodcom.
Na mieste barokového Kláštora svätého Jozefa rehole kamaldulov zo 17. a 18. storočia stál predtým benediktínsky Kláštor svätého Hypolita, ktorý vznikol pravdepodobne už v deviatom storočí. Bol jedným z náboženských centier Uhorska a je najstarším historicky doloženým kláštorom na našom území.
Benediktíni pozdvihli poľnohospodárstvo, remeslá, skultúrnili krajinu. Bola tu prvá škola, nemocnica, lekáreň.
Pred koncom 15. O histórii tejto výnimočnej lokality máme ešte stále viac informácií z písomných prameňov, ako z dokladov hmotnej kultúry objavenej archeologickým výskumom.
Obľúbená výstupová trasa na Zobor začína pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada v Nitre, ktorá je pomenovaná po prvom svätcovi z územia Slovenska a patrónovi Nitry sv. Svoradovi. Tento mních kedysi obýval zoborský kláštor sv. Hypolita, ktorý nájdete hneď vedľa nemocnice po žltej turistickej značke.
Zaujímavostí, ktoré ponúka Skalka, je hneď niekoľko. Jednak je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Z historických pútnických miest je jediné, ktoré je nemariánske. Je zasvätené našim svätcom - Andrejovi a Beňadikovi.
Na miesto, kde obaja svätci žili, prichádzali už pred stáročiami pútnici. Nitriansky biskup Jakub I. preto v roku 1224 vydal listinu o založení benediktínskeho opátstva.
Rád svätého Benedikta, alebo jednoduchšie povedané benediktíni, sú najstarším katolíckym dodnes existujúcim mníšskym rádom. Jeho zakladateľ Benedikt z Nursie po období pustovníčenia v roku 529 zriadil prvý konvent na hore Monte Casino v Kampánii (asi 130 km južne od Ríma), čím položil základy monastizmu - mníšstva kláštorného typu.
Cieľom benediktínov bolo okrem iného aj dosiahnutie vyššej úrovne života obyvateľov vtedajšej “barbarskej” spoločnosti, a to nielen v náboženskej oblasti. V duchu hesla “Ora et labora” (Modli sa a pracuj) sa život benediktínov delil na čas venovaný velebeniu Boha a na fyzickú prácu, ktorá popri prepisovaní a iluminovaní starých rukopisov a starostlivosti o chorých a chudobných zahŕňala aj obhospodarovanie kláštorných majetkov (polia, záhrady, dielne, mlyny a pod.).
Ako sme už spomenuli, heslom benediktínov bolo Ora et labora - Modli sa a pracuj.
V súčasnosti sa benediktínske kláštory spravidla združujú do tzv. kongregácií, ktoré umožňujú vzájomnú pomoc medzi jednotlivými kláštormi a zároveň chránia ich špecifický autonómny charakter.
Na Slovensku sa v priebehu uplynulých rokov začala tiež formovať prvé spoločenstvo benediktínskych mníšok.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore získal na základe rozhodnutia generálnej kapituly Benediktínskej kongregácie Zvestovania štatút konventuálneho priorátu, čím sa zaraďuje medzi nezávislé kláštory.
Včera, v sobotu 17. novembra 2012, v predvečer sviatku výročia posvätenia bazilík sv. Petra a Pavla, navštívil Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore opát Benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci (Krakov, Poľsko), ndp. Bernard Sawicki OSB, aby vykonal akt kánonického menovania prvého konventuálneho priora slovenského kláštora. Týmto krokom sa úspešne zavŕšila snaha o obnovu benediktínskeho života na Slovensku po jeho dlhom prerušení. Prvým konventuálnym priorom sa na dobu ôsmich rokov stal o. Vladimír Kasan OSB.
História novej benediktínskej fundácie na Slovensku sa začala písať v roku 1998, keď do benediktínskeho opátstva sv. Petra a Pavla v Tynci vstúpili dvaja slovenskí kňazi z Banskobystrickej diecézy, Vladimír Kasan a Blažej Škvarka. Po ukončení mníšskej formácie a zložení večných mníšskych sľubov boli v roku 2003 vyslaní vtedajším tynieckym opátom, Markom Szeligom OSB, založiť novú fundáciu na Slovensku.
Vďaka štedrosti mnohých dobrodincov zo Slovenska i celého sveta, ako aj vďaka zásadnému prispeniu bývalého banskobystrického biskupa, Mons. Rudolfa Baláža, mohli mnísi v roku 2006 začať s výstavbou nového kláštora v Sampore (mestská časť mesta Sliač). V máji 2010 bola zakončená výstavba prvej etapy kláštora, skladajúca sa z domu hostí a kláštorného chrámu. Slávnostnú konsekráciu vykonal bývalý banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž za veľkej účasti veriaceho ľudu.
V deň konsekrácie, 24. mája 2010, bol zároveň kánonicky zriadený jednoduchý priorát, závislý od domovského opátstva v Tynci.
Benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore sa nachádza na počiatku svojej existencie a ako taký len postupne začína vykonávať svoju činnosť. V súčasnosti poskytuje možnosť pobytu v prostredí kláštora pre široký okruh záujemcov, či už individuálne, alebo organizovane. Kláštorný chrám je otvorený pre verejnosť a možno sa v ňom zúčastniť na mníšskej liturgickej modlitbe v slovenskom i latinskom jazyku. Kláštor svojpomocne vydal niekoľko prekladov mníšskej literatúry, v budúcnosti plánuje vytvoriť plnohodnotné vydavateľstvo. V priestoroch kláštora sa taktiež konajú rôzne stretnutia a prednášky zamerané na prehĺbenie kresťanského života.
Hanigovský hrad: Obnova so sociálnym podnikom a tajomstvo "lanovky"
tags: #benediktinsky #klastor #sv #hypolita