Pri príležitosti Dňa sociálnych pracovníkov, ktorý pripadá na 16. októbra, sa predseda Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) rozhodol oceniť prácu tých, ktorí pôsobia v sociálnej oblasti. Ocenenia udeľuje TTSK kolektívom a jednotlivcom za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté v oblasti sociálnej pomoci, vzdelávania a integrácie zdravotne postihnutých občanov.
Pamätná medaila predsedu TTSK bola 14. októbra 2010 v Zrkadlovej sále Divadla Jána Palárika v Trnave udelená deviatim pracovníkom a Pamätný list predsedu TTSK piatim pracovníkom a jednému kolektívu. Ocenení svojou prácou a aktivitami v sociálnej sfére robia dobré meno Trnavskému kraju a prispievajú tak k rozvoju a zvyšovaniu úrovne a kvality poskytovania sociálnych služieb.
„Dnešný deň je ocenením tých, ktorí dávajú do svojej práce niečo viac ako je len odbornosť, či vytrvalosť. Vy ste tí, ktorí dennodenne podávate svedectvo nielen o vašom vzťahu k tým, ku ktorým okolnosti neboli také štedré ako k nám ostatným. Patrí Vám vďaka za vašu prácu, lásku, obetavosť a v neposlednom rade aj za príklad, ktorý dávate svojmu okoliu,“ povedal Tibor Mikuš na margo práce sociálnych pracovníkov. Za ocenených poďakovala pani Anna Hannikerová, riaditeľka Resocializačného strediska Tomky.
Ocenení pracovníci
Pamätná medaila predsedu TTSK za záslužnú a dlhoročnú prácu v oblasti sociálnej pomoci:
- Jana Bertová (dôchodkyňa, pracovala v DSS DOMOV Moravský sv. Ján)
- Anna Slezáková (DSS Rohov)
- Mgr. Anna Hannikerová (Resocializačné stredisko Tomky)
- Mgr. Marta Némethová (DSS a domov dôchodcov Sereď)
- Oľga Lovecká (DSS a domov dôchodcov Sereď)
- Vladimír Brestovanský (dôchodca, pracuje v Jednote dôchodcov Slovenska)
- Mária Poláčková (DSS a domov dôchodcov Sereď)
- Mária Žofajová (dôchodkyňa, profesionálna opatrovateľka, Hlohovec)
- Marta Panáková (dôchodkyňa, pracovala na základnej škole v Galante)
Pamätný list predsedu TTSK za záslužnú a dlhoročnú prácu v oblasti sociálnej pomoci:
- Ildiko Gaálová (DSS Jahodná)
- PhDr. Ema Žáčková (sociálny odbor MÚ Piešťany)
- Štefánia Bederková (Domov dôchodcov a DSS Holíč)
- Božena Psotová (DSS Zavar)
- Gabriela Kuklová (DSS Zavar)
Okrem ocenení sa konala aj päťdňová exkurzia po Slovensku.
Naša päťdňová exkurzia začala v pondelok skoro ráno z Prešova smerom na Spiš.
Mapa Slovenska
Levoča
Našou prvou zastávkou bola Levoča, mesto, ktoré je súčasťou pamiatkového súboru zapísaného v Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO a zároveň mestskou pamiatkovou rezerváciou, predstavujúcou ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok. Tie sú ohraničené zachovanými mestskými hradbami, tvoriacimi rozľahlé obdĺžnikové námestie.
Jednou z dominánt námestia, ktorej interiér sme mali možnosť vidieť, bola rímsko-katolícka konkatedrála sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorá svojou štíhlou vežou predstavuje jeden z najvýraznejších prvkov vytvárajúcich siluetu mesta. Mimoriadne cenným je interiér kostola s neskorogotickým dreveným oltárom sv. Jakuba s výškou 18,6 m, najvyšším svojho druhu na svete. Zhotovený bol v dielni Majstra Pavla z Levoče v rokoch 1507 až 1517.
Susediacou budovou je bývalá levočská radnica s arkádami postavená po požiari v roku 1550 a vedľa nej klietka hanby zo 16. storočia, využívajúca sa na verejné pranierovanie.
Spišská Sobota
Spišská Sobota bola našou druhou zastávkou. Tá nás očarila svojim neporušeným stredovekým rázom, kvôli ktorému bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Najstaršia písomná zmienka pochádza z 13. storočia, kedy bola osídľovaná nemeckým obyvateľstvom. Svoj najväčší hospodársky rozmach zaznamenala v 18. storočí, kedy napr. v roku 1973 bolo zaznamenaných 126 remeselníckych majstrov.
Historicky známou udalosťou bolo začlenenie Spišskej Soboty medzi 13 zálohovaných miest Poľsku v rokoch 1412 - 1772. Zo známych osobností, ktoré mali väzbu na Spišskú Sobotu, môžeme spomenúť aj slávneho cestovateľa a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského (1746 - 1786), ktorého manželka Zuzana Hönschová sa narodila a žila v Spišskej Sobote.
Spišská Sobota v súčasnosti plní predovšetkým úlohu historicko-turistického centra, ktorého najvýraznejšou pamiatkou je Kostol sv. Juraja, postavený v polovici 13. storočia s gotickým oltárom z dielne majstra Pavla z Levoče. Prevažná väčšina meštianskych domov pochádza zo 16. a 17. storočia. Mnohé z nich poskytujú reštauračné a hotelové služby, v niektorých sú umiestnené kultúrne a štátne inštitúcie, napr. archív, pamiatkový úrad a pod.
Korytnica
Korytnica, súčasť Liptovskej Osady, bola ešte donedávna známa ako liečebné kúpele. Pramene sa tu využívali už v 16. storočí a okrem miestneho obyvateľstva sa tu rekreovala a liečila aj nižšia šľachta, či Likavskí úradníci a v polovici 19. storočia sa minerálna voda okrem využívania na kúpeľné účely začala plniť do fliaš a predávať po celom západnom Slovensku, vo Viedni i Pešti a začiatkom 20. storočia sa začala exportovať do USA.
Kvalitu korytnickej vody oficiálne ocenili v roku 1873 na svetovej výstave vo Viedni (dve zlaté a jedna strieborná medaila), ďalšie medaily v talianskom Trieste, v Budapešti a v roku 1904 bola ako jediná európska minerálne voda na svetovej výstave Saint Louis v USA.
V kúpeľoch sa v priebehu niekoľkých desaťročí vystriedali viacerí majitelia. V roku 1939 sa stali vlastníctvom štátu, ktorý ich prenajal Ústrednej sociálnej poisťovni v Bratislave, v roku 1995 boli sprivatizované a v súčasnosti kúpeľné domy vlastní súkromná osoba, ktorá ich neprevádzkuje a značne chátrajú.
Banská Bystrica a Hronsek
Cestou do Hronseku sme sa na krátky čas zastavili v Banskej Bystrici, kde sme si vychutnali popoludňajšiu kávu v historickom centre. Prehliadka dreveného kostolíka v Hronseku, ktorý je zapísaný v zozname kultúrno-historických pamiatok UNESCO, bola posledným bodom pondelkového programu exkurzie.
Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov. V súčasnosti sa zachovalo do 50 týchto sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia. Evanjelických artikulárnych kostolov existuje už len päť.
Štôlňa Bartolomej
Utorkový program sme začali dvojhodinovou prehliadkou štôlne Bartolomej Slovenského banského múzea v prírode, najstaršej a tematicky najrozsiahlejšej baníckej expozície na Slovensku, mapujúcej vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia. Sprevádzal nás vynikajúci sprievodca Peter Orčík, ktorého študenti v závere ocenili potleskom a v piatok, posledný deň, ktorý patrí bilancovaniu a hodnoteniu navštívených lokalít a práce profesionálnych sprievodcov, ho vyhodnotili ako najlepšieho sprievodcu počas našej päťdňovej exkurzie Slovenskom.
Bojnický zámok
Bojnický zámok, ktorý stojí na travertínovej kope nad mestom a je tak výraznou dominantou, bol našou ďalšou zastávkou. Patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Pôvodne bol dreveným hradom, až v priebehu 13. storočia bol vybudovaný z kameňa.
Významným obdobím pre bojnické panstvo s hradom bol rok 1852, kedy ho získal jeho posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfi. Ten sa ho rozhodol prestavať na romantický zámok a sám kreslil a riadil všetky práce. Vzorom mu boli francúzske gotické tirolské hrady i hrady z údolia rieky Loiry a raná renesančná talianska architektúra. Táto posledná neogotická prestavba sa konala pod záštitou architekta Jozefa Huberta a trvala 22 rokov (1889-1910). Gróf Pálfi sa úplného dokončenia nedožil, umrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec.
Trenčianske Teplice
Poslednou navštívenou lokalitou nášho druhého dňa boli Trenčianske Teplice, ktoré patria k najstarším a najnavštevovanejším kúpeľom na Slovensku, vďaka liečivým účinkom prírodnej sírnej termálnej vody. Prvá písomná zmienka o kúpeľoch je z roku 1247.
V roku 1835 kúpil kúpele viedenský finančník Juraj Sina, ktorý ich prebudoval a zmodernizoval a vo veľkej miere tak prispel k ich rozvoju. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíril kúpeľný park, jeho dcére Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku najvzácnejšiu historickú pamiatku zachovanú dodnes, Hammam v orientálnom maurskom slohu.
To, že Trenčianske Teplice patria medzi najobľúbenejšie patrí aj fakt, že ich v roku 2016 navštívilo 26 tisíc kúpeľných hostí a uskutočnených bolo viac ako 680 tisíc procedúr. Priaznivý bol aj podiel samoplatcov v kúpeľoch, ktorí tvorili 67% klientov (z nich 50% domácich a 17% zahraničných) a 33% tvorili klienti zdravotných poisťovní.
Trenčianske Teplice