Hozeáš (a pôvodne aj Jozua[2]) pôsobil trošku skôr, ale jeho službu mohol zažiť aj mladý Hozeáš). Hozeáš ako prvých vymenúva judských kráľov, kedy kraľovali Uziáš a Ezechiáš (zhruba od 790 pred Kr. a smerom k Izraelu. Mená prorokov (v Starom zákone sa nachádza na viac ako 250-tich miestach) a kráľov, zatiaľ čo z izraelských je uvedený len jeden. A možno preto ich prorok vynecháva.
Necelých 25 rokov premenil Jeroboám II. Izrael na prosperujúcu krajinu, samozrejme okrem Judska (2Kr 14:25-28). Takú prosperitu Izrael nezažil od doby Šalamúna. Jeroboám II. v minulosti Izrael stratil a jeho hranice siahali až po sýrsky Damask. Náprotivok kráľ Uziáš (2Par 26) a úspechy v zahraničí zase otvorili bránu cudzím bohom a modlárstvu. Úpadkom, v ktorom sa Izrael nachádzal.
V roku 733 pred Kr. pod vedením kráľa Tiglat-pilezera III. a stáva sa asýrskym vazalom (2Kr 15:29). V. a Sargon II. 17:1-6, 18:10-12). 780-720 pred Kr., teda od konca vlády Jeroboáma II. pripadá sedem izraelských kráľov: Jeroboám II. a posledný je kráľ Hozea.
Izrael mal za úlohu slúžiť Hospodinovi, byť mu verný a slúžiť mu. Neposlušnosť k záväzkom, ktoré má voči Hospodinovi prinesie súd. Súd vyústi v trest a následné zajatie (Deut 28:15-68). Lebo Hospodin je osobný Boh, neznesie hriech. Hriech nie je iba porušenie prikázania, ale aj ako nepriateľský skutok voči svojej osobe. Boh je osobný a reálny ako pozemský otec alebo manžel a manželkou, či otcom a dieťaťom.
Podobne ako manželstvo so smilnicou, tak uzavrel Hospodin zmluvu s Izraelom. Na druhej strane sa Hospodin zaviazal ochraňovať a žehnať Izrael. Gomer podvádza Hozeáša. Izrael Boha opustil, rýchle zabudli na sľuby a prísahy. Nenasledujúc Hospodina. Smilní táto zem, to je hlavné posolstvo knihy: Izrael je neverný. Túži po zmierení a odpustení a záchrana, pomoc, Spasiteľ, Záchranca.
Hozeáš vzal si Gomer, dcéru Diblaima, a počnúc porodila mu syna. Nevyhovára, povolanie je podobne úchvatné. Gomer, v preklade: naplnenie miery (smilstva?), dospieť ku koncu, stráviť. Boh mu dať novú šancu. Gomer smilnila už pred svadbou, aj po svadbe. Hozeášov príbeh je smutný, nekončí happy-endom ako americký film Pretty Woman. S cudzincami (7:11), sebectvo (13:6) a nevďačnosť (7:15).
Jizreel v slovenčine: Boh zaseje, Boh rozptýli, alebo Boh urobí plodným. Jizreela na dome Jehu-va a učiním prietrž kráľovstvu domu Izraelovho. toho dňa, že polámem lučište Izraelovo v údolí Jizreela. Toho dňa, vtedy keď Hospodin učiní prietrž kráľovstva domu Izraelovmu. To znamená vojenská porážka a luk je symbol vojenskej sily. 4-5), ale aj prosperitu (2:22-23). o Boží súd, vo vzdialenej budúcnosti však Izrael čaká obnova.
Jehu vykonal na istom mieste vlastný Jizreelský masaker a Boží súd. (2Kr 9-10). Odstránil modlárstvo a kult boha Bála, prácu však nedokončil. Podobne si počínal aj Jehoachazov syn Joas (2Kr 13:10-12). Pokračoval v modlárstve svojich predkov (2Kr 15:8-9). Ešte málo, značí, že Zachariáš zatiaľ žije, súd sa však blíži. Z Jehu-vovej dynastie - Zachariáš. O jeho predchodcoch (2Kr 14:23-24). Na tróne si nepočínali lepšie.
Ló-rucháma, v preklade: neľutovaná, resp. tá, ktorú rodič neľutuje. Počala a porodila dcéru. Viacej nezľutujem nad domom Izraelovým, aby som im niečo odpustil. Boh ľutuje a odpúšťa. Izraelom nezľutuje (do času), trest (jeho rozptýlenie) je nevyhnutný. 34:7). Toto slovo sa potvrdilo v 2. a čítame aj v 2. Paralipomenon 32 a v Izaiášovi 36-37. Odlúčila Ló-ruchámu, počala a porodila syna. Ich lučišťom ani mečom ani vojnou, koňmi alebo jazdcami. Izrael, ale nie Judsko.
Ló-ammi, nie môj ľud. (Ex 6:7, Lev 26:12, Deut 26:17-18). Povedané: Vy nie ste mojím ľudom, povie sa im: Synovia silného Boha živého. S pohanmi, na základe svojej milosti. Stále platia zasľúbenia dané Abrahámovi (Gen 22:17, 32:12). Môžu byť budúcnosť. K Bohu a stať sa jeho dieťaťom. „Lebo všetci sme synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi... ani Gréka; niet sluhu ani slobodného; niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristu Ježišovi.
Jizreela. Rozdelené, jedného dňa však bude znovu spojené. Z judského tak aj izraelského kráľovstva. Veky, a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Luk 1:32-33). O kostiach v Ezechielovi 37. Stane Ammi a z Ló-ruchámy sa stane Rucháma. A v prvom verši predpovedá obnovu celého národa. Ktorým sa zmiluje Hospodin. Kedy? Tvári.“ (Hoz 5:15).
Mužom. Napriek tomu, že má manžela, ktorý ju miluje. So svojou materou, pravoťte! Z toho výrazu pochádza slovo apatický. Zlomyseľnú a nevypočítateľnú bytosť. Rovnako ako s Gomer, kvôli svojmu ľudu plače, túži po ňom a znovu a znovu ho zachraňuje. Výraz pravoťte sa naznačuje, že ešte stále existuje nádej. 14:11-12). Umoril by som ju smädom. Noviny a televízia nám síce tvrdia opak, Boh sa však nezmenil. Hriech Hospodina. Platí aj pre nás. Jej deti zase jednotlivcov a od Boha sa odvrátil úplne každý.
Izrael poslušný, tak ho Boh požehná. Svojho Boha, manžel a manželka sa museli rozísť. Toto je bod zlomu. Viac nedala tolerovať. 28:18, 30-42, 64-68). Pohanským bohom. Ľudskými dielami, teraz žneme žatvu. Smeruje naisto ku svojej záhube. Nápoje? To je ten dôvod prečo smilní?! Veď to všetko im zasľúbil aj Boh. Izrael musí odísť do vyhnanstva.
Opletiem tvoju cestu tŕním a ohradím ju ohradou. A nenajde svojich chodníkov. Zakúsi bolesť. O Božom ochrannom vale, ktorý chránil Jóba pred vonkajším zlom. Svojich milencov, ale ich nedostihne, bude ich hľadať, ale nenajde. Teraz. Rozmnožil striebro a zlato, ktoré vynakladali na Bála. Svoje bohatstvo od svojich milencov! Neskoršie do štádia, kedy ju už nikto nechce. To isté musí zažiť Izrael.
Vytrhnem svoju vlnu a svoj ľan, upotrebované na pokrytie jej nahoty. Konkurent a symbolicky zosobňuje všetky pohanské modly. S Hospodinom. Požehnanie Hospodinovho požehnania (Deut 7:12-13, 11:13-14). Milencov, a niktorý z nich ju nevytrhne z mojej ruky. Za veľkú potupu (2Sam 10:4, Mich 1:11).
Všetky kultové sviatky pominú, ktoré im dal pôvodne Boh, aby si Ho pripomínali. A obrátil na pohanské rituály. Novmesiacu a jej sobote i každej jej výročnej slávnosti. Čo vlastne oslavujeme na Vianoce? A Turíce. Čo má spoločného šibačka, veľkonočné vajíčka a Veľká noc? Dary? Nazývame Letnice podľa staroslovanského boha Túra?
Vzťahujú na tých, ktorí porušujú zmluvu (Lev 26, Deut 27-29). Sa rozmôže divá zver. Požerie ich poľná zver. Na svojich pohanských bohov Bála a Astartu, prinesú úrodu a plodnosť. Boli súčasťou modlárstva (Gen 35:4, Ex 32:2, Jer 4:30, Ez 23:40-43) a mágie. Meste.
Prečo? Veď si nič nezaslúži! Ale Božím srdcom. Dokáže vysvetliť nelogickosť Božej lásky? Veď si nič nezaslúži! Nezaujíma. Budem hovoriť k jej srdcu. Áchor, v preklade trápenie. 7:7-26, ide o miesto, kde sa počiatočné trápenie zmenilo na víťazstvo. Význame slova je teda údolie Ároch miestom nového začiatku. Išla hore z Egyptskej zeme.
Nazývať Hospodina Báli, predstavovalo veľkú urážku. Íši, v preklade môj manžel. Báli, môj pán, vlastník. Kult Bála vymizol. Zebel) alebo Pán múch (Baal Zebub). Zo zeme a spôsobím to, aby líhali bezpečne. Pochybách, hovorí o miléniu, resp. 11:1-9). Žiadna iná ľudská iniciatíva.
Všetko posudzovalo trstiny, ktorá slúžila na meranie dĺžky. Pre pytača to je cena, pre budúcu manželku dar. To sú dobré parametre. Tak sa potvrdzujú Pavlove slova z Rimanom 3:27 „Kde je potom chvála človeka? (Deut 28:30). Manželský sľub. 20. A poznáš Hospodina, to je zmyslom všetkého. A zasnúbim si ťa vo vernosti, a poznáš Hospodina. Intimitu znamená viac ako len mať poznanie a vedomosť. Intímnejšie prirovnanie už nie je. A otcovi.
Ohlásim sa, poukazuje na Božie zvrchované rozhodnutie. K tomu nenúti, ale On chce. 21. A stane sa toho dňa. Ktoré Boh Izraelu zasľúbil (Deut 27-29). Jedna podmienka - poslušnosť Izraela a to sa stalo kameňom úrazu. 36:22-38), preto poslušnosť už nie je problém, ale znak zmeneného života. Ohlásia Jizreelu. Ohlásim nebo zemi a zem ohlási obilie, víno a olej. Požehnaný nebude len Izrael, ale celá zem. Orientácie v texte.
Z každého kúta zeme naspäť domov - do Izraela. Ló-ruchámou a poviem Ló-ammimu: Ty si môj ľud, a on povie: Môj Bôh! Troch detí. A z Hospodina sa stáva Boh Izraela. V našej dobe? Mesiáša? Zasľúbenú zem, ale osadenia v zasľúbenej zemi. Ich nevera zmarí vernosť Božiu? Nech sa nestane! Tá stále trvá. Ak niekto tvrdí opak, nazýva Boha klamárom. Niektorí (židia) neverili?!
Hospodin miluje! Láska k Izraelu predstavuje podstatu Hozeášovho posolstva. Zamiluj, to je kľúčové slovo knihy. Ženou? Gomer - Izrael. Ju kúpil za pätnásť striebra a za pol druha chomera jačmeňa. Napriek jej pofidérnej minulosti. O rozvode (2:2), kvôli Gomerínmu smilstvu sa museli rozviesť. Teraz patrí Gomer znovu Hozeášovi.
Celková cena je teda 30 šeklov striebra. Podľa 2. Asi 540 litrov. Striebra, polovica z ceny otroka (Ex 21:32). Striebra, to je dnes asi 8 000 eur. Naproti tebe. Bez modly, bez efoda a bez domácich bohov. Bez kráľa, sami povedali, že nemajú kráľa, ale cisára. Načas zbavený svojej národnej identity. Nebudú obetovať Bohu ani modlám. Kráľov alebo kniežatá.
Pozornosť sa presúva od Hozeáša a Gomer k Izraelu. Dňoch. Kedy? Kapitoly 6-10 popisujú trest. Je typický pre súdny spor. Zákon. Kapitoly 4-5 sú venované nevere Izraela. Prvé Hozeáš vymenováva hriech nedbalosti. A zná Boha. Bláznivý; mňa neznajú; sú hlúpymi synmi a nie sú rozumní. Vtáctvom, ba i morské ryby pohynú. 20:13-16).
Určené všetkým, ktorí porušujú Boží zákon. Tým, ktorí sa vadia s kňazom. A každý by sa mal pozrieť sám na seba. Hospodin, tvoj Bôh. Nepravotí ani nekarhá druhého“. Jeden spôsob ako sa to preložiť, je tak ako to prekladá Roháček. Si učinil všetko tak, ako ťa naučia. Naľavo. Kňaz“. Tých dňoch, a budeš sa pýtať, a oznámia ti slovo súdu.
Svojho Boha, zabudnem i ja na tvojich synov. Vedome zavrhol Boha a Jeho slovo. Klesneš toho dňa, a klesne i prorok s tebou, vnoci, a zahladím i tvoju mater. Skazu pre celý národ. Prečo nieto známosti? V noci a klesnú aj ľud aj prorok. Vyhladený preto, že nieto známosti? Odmietol. Je niečo úplne iné. O stvorení, ktoré slúži ako dôkaz Božej existencie pre pohanské národy.
Základe toho poznania (resp. zjavenie, ktoré odmietol. Súdení ostatné národy (Ex 19:4-6) a vyučovať svet o Božích pravdách. Nepočínali lepšie. Ako to sľúbil Abrahámovi. Tým však prišlo na zem ešte viac hriešnikov. Sláva sa zmenila na potupu ako následok ich ignorancie. Krajín ako len na Izrael. Zostanú bez trestu? Kto môže obstáť? Ale mal večný život... hriech môjho ľudu jedia a pozdvihujú svoju dušu k ich neprávosti.
„a pažraví psi, ktorí sa nevedia nasýtiť. Porozumieť! Prevrátení až do hĺbky svojej duše. Medzi jeden z hlavných spoločenských neduhov. Môže to byť ešte horšie? Hovoria: Či nie je Hospodin v našom strede? A považujú to za správne. Jako ľud tak i kňaz. Skutky kňazi. Funkcia nie je ochrana pred zodpovednosťou. Funkcia, tým väčšia zodpovednosť. Sa nerozmnožia, pretože opustili Hospodina odvrátiac od neho pozor.
Smilstvo, víno a vínna šťava odníma rozum. Plodnosť zeme a veľké potomstvo. Len Jeho. Rovnako sa tento verš týka kňazov. Sú nenásytnosť. Viac. Zostanú však bez uspokojenia. 11. Vyzerá práve tak ako to vyzerá. Alebo nahotu? Koľko je takých filmov alebo televíznych programov? Sa zpod správy svojho Boha. A alkohol predávajú, pretože predstavujú to, po čom ľudia túžia. Však následky?
Socha alebo obraz, ktorému sa ľudia klaňajú. Sa nadeje tvorca na svoj útvar robiac nemé modly? Precítni! Nemému kameňu: Prebuď sa! Či azda ten bude učiť? „... si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. Nie tvárou. Dopytujúci sa vešteckého ducha ani vedomec alebo taký, ktorý by sa niečo pýtal mŕtvych. Dubom, pod topoľou a pod brestom, lebo je dobrá ich tôňa. Podobnosť s našim stavaním májov?). V tieni dubov a iných stromov. 2.
Nerozumie, bude porazený. So svojou nevestou. So smilnicami a obetujú s tými, ktoré sa zasvätily nepleche. A Bál-peorovi. Úpadok si ich už našiel. Synov Izraelových. Žije Hospodin. Strediská. Judsko mementom (Jer 3:6-18, Ez 23). A pohromu, ich definitívny koniec je neodvratný. Šancu. Bude pásť Hospodin ako baránka na šírine. Tvrdohlavé zviera. Malých plochách. 17.
Spurný nápoj, trpký nápoj. Sa hanbiť pre svoje obeti. Reprezentuje Izrael. Izrael si zamiloval modly, aký je jeho trest? Tak. Nechcel poddať. Efraim sa pridružil modlám, nechaj ho. Štíty - vladári milujú potupu. 19:4). Asýria. Tábore. Zvrátení rovnako ako celý dom Izraelov. Oznamuje súd, čas vypršal. Záchrany. Trest.
Boh všetko vie. Nimi, a Hospodina neznajú. Zákona nečistý. Zanečistený je Izrael. Nie. Izraelova svedčí do jeho tvári. Klesne s nimi i Júda. Nechcú obrátiť. Budú karhať. Vzdialil sa od nich. Ľudom, teraz nepomôžu ani zvieracie obete. Neúprimné ceremónie. Kozlov. Lebo veď moja je všetka lesná zver i hovädá na tisícich vrchoch. Stále predo mnou. Znám všetko vtáctvo všetkých vrchov, a poľné zvieratá sú vo vedomí u mňa.
Azda jedám mäso volov a pijem krv kozlov? Okruh zeme i jeho náplň. Svoje sľuby. Nedá nájsť. K modloslužbe. Novmesiac aj s ich podielom zeme. Ktorí nepoznajú Hospodina. Novmesiac, resp. Trúbu v Gibei, na surmitu v Ráme, kričte v Bét-ávene! Za tebou, Benjamine! A územie, ktoré patrilo Benjamínovi. S prosbou o pomoc na asýrskeho kráľa Tiglat-pilezera. Obrátený v púšť v deň kázne; v pokoleniach Izraelových oznámim istú pravdu.
Na ne vylejem svoju prchlivosť ako vodu. „Zlorečený, kto by preniesol medzník svojho blížneho. Izraelu. Obohatenie. V poriadku. Nepáči sa nám nejaký zákon? Nič to, zmeňme ho. Popísaný v 2. Náboženstvo. Judsko prechádza k modlám. Jeho otec. Bálom. Rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových.
A tak uderiac na neho zajali od neho veľké množstvo zajatých a doviedli ich do Damašku. Za ľudským prikázaním. Výšinách a na brehoch i pod každým stromom zeleným. Dostať nachodili hore do Jeruzalema! Tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme! Jedno v Bét-ele a druhé dal do Dána. Tá vec bola na hriech. A tak chodil ľud pred to jedno až do Dána.
Obeť na oltári. Tak urobil v Bét-ele obetujúc teľatám, ktoré spravil. Postavil v Bét-ele kňazov výšin, ktoré spravil. Sám vymyslel. 12. A ... 1. Naša planéta sa blíži k dobe obratu, keď sa zrodí nový svet. Prezradíte čitateľom, prečo ste sa rozhodli napísať knihu o večných zákonoch? Som rada, že ste mi položili túto otázku. Chcem, aby čitateľ vedel hneď na začiatku, že ja nie som autorkou múdrosti, s ktorou sa tu bude postupne oboznamovať.
Sama by som sa nikdy nerozhodla napísať takúto knihu. A predsa ste tak urobili. Čo alebo kto vám dal na to podnet? Keby som sa zverila čitateľom s tým, ako mi bola oznámená táto úloha, nik by mi neveril. Tak sa teda nedozvieme, kto vás vyzval na napísanie knihy? Ak už existuje prameň - zdroj informácií, prečo ste museli napísať inú verziu? Pôvodná kniha od nemeckého autora bola určená iba duchovne vyspelým jedincom, ktorí vážne hľadajú pravdu o živote a jeho zmysle.
Pre bežných ľudí, ktorí sú plne zaujatí pozemskými starosťami, je akoby zapečatená. Nemôžu ju pochopiť, pretože si vyžaduje koncentráciu a mnoho času. Nestačilo by len upozorniť na pôvodný zdroj? Nie, ten je už roky voľne k dispozícii, ale zostal doteraz nepoznaný a nepochopený. Mojou úlohou je sprístupniť ho novou, ľahšou formou, aby čitateľ po prijatí základných informácií, ktoré sú tu podané zjednodušene, mal záujem si ich doplniť. Zamýšľali ste sa nad tým, prečo ste dostali túto úlohu práve vy?
Samozrejme. Zo začiatku som bola z toho prekvapená, že ja, bývalá materialistka, som dostala duchovnú úlohu. Postupne som sa však dozvedala podrobnosti tohto poslania i to, že jeho uskutočnenie mi bolo v pravý čas iba pripomenuté. Dovtedy som pôvodnú knihu nepoznala, i keď som neustále hľadala „univerzálnu“ pravdu a spravodlivosť. Komu je vlastne určená vaša kniha, keď ste hneď na začiatku vylúčili materialistov aj prívržencov iných duchovných smerov?
Písala som ju formou prístupnou pre „otvorených“ materialistov, ale aj idealistov, ktorí hľadajú logický a ucelený obraz o vesmíre a človeku. Čo si sľubujete od vydania knihy? Viem, že nikoho nepresvedčím o čomsi novom, ak sám nebude chcieť. Mám iba ľuďom oznámiť, že je tu niečo, čo im pomôže pochopiť súčasný chaos a pripraviť ich na očakávané zmeny, ktoré nastanú. Je to ponuka. Bude závisieť od každého, ako ju prijme. 1.
Prečo má človek poznať večné zákony? Aký to má pre neho zmysel? Pokiaľ ich nepozná a nedodržiava, neustále ho poškodzujú a všemožne „trestajú" až dotiaľ, kým sa im neprispôsobí a nepochopí ich zmysel. Paradoxom nášho moderného života je, že kto chce jazdiť autom, musí poznať dopravné predpisy, aby neohrozoval seba aj iných. Avšak v bežnom živote sa z neznalosti večných zákonov nechávame denne ubíjať ich dôsledkami, ktoré sú v porovnaní s jazdou neraz nebezpečnejšie.
Ako je možné, že nám uniklo poznanie večných zákonov, keď sú večné a stále prítomné? Kým bolo pre väčšinu z nás dôležité len uspokojovanie pozemských potrieb a žiadostí, nemohli sme dospieť ku kontaktu s večnosťou. Naša duša nebola ešte pripravená prijať toto poznanie. V dnešnej dobe však už mnohí z nás majú dostatočne vyvinuté duševné schopnosti, takže dvere k spoznaniu večných zákonov sú pred nimi otvorené.
Všeobecným vývojom sa zvýšili u každého človeka nároky na hmotné pohodlie, kvalitnejšie bývanie, lepšiu hygienu, tvorivejšiu prácu, viac sa venujeme aj zovňajšku a kultúre. Súbežne sa znásobili požiadavky na vyššie duševné poznanie, pretože telo sa môže dokonale vyvíjať iba v harmónii s dušou. Čoraz viac ľudí chce preniknúť do tajomstiev života stále hlbšie. Túžia dozvedieť sa, ako lepšie žiť, ale aj prečo vlastne žijú a prečo umierajú.
Lenže ktorá cesta z mnohých, čo sa dnes ponúkajú, vedie k správnemu poznaniu? Veď koľkí na tých svojich blúdia, dokonca aj padajú, takže začínajú pochybovať, či pravá cesta vôbec existuje. Z tohto labyrintu sa však človek môže vymotať len vtedy, ak si zachová jasnú hlavu a otvorené srdce. Podobne ako v doprave značky a smerové tabule dovedú človeka bezpečne do cieľa, v bežnom živote sú večné zákony míľnikmi na ceste k poznaniu.
Uplatnenie večných zákonov v praxi býva spočiatku namáhavé. V mnohých prípadoch sa bude musieť človek obrátiť o 180 stupňov späť alebo úplne iným smerom, ako bol dosiaľ zvyknutý. No časom zistí, že jeho život sa stal pokojnejší, vyrovnanejší a podriadi sa im dobrovoľne, ako to urobil pri dopravných predpisoch. Poznaním a dodržiavaním večných zákonov bude v spoločnosti postupne miznúť utrpenie, zhon a nespravodlivosť, ktoré sú ovocím ich neznalosti.
Utrpenie nie je nevyhnutnou súčasťou života, ako to tvrdia niektoré duchovné smery. Ako sa vlastne prejavujú večné zákony? Predovšetkým pôsobia ako sila, ktorá udržiava vesmírny kolobeh. Jej účinky dokážeme pochopiť ako jeden celok iba intuitívne. No rozum, ktorý rád zatrieďuje a škatuľkuje, ju vidí ako súhrn rozličných zákonov. Večné zákony sa prejavujú nepretržite, bez ohľadu na vznik a zánik vesmíru, lebo sú stále a nemenné.
Na tomto svete im podliehame v rôznych oblastiach života - v prírode, v činoch, v myslení, citoch a dokonca aj po smrti. Často si ich vplyv na náš život nevieme logicky vysvetliť, preto svoju nevedomosť zakrývame jednoduchým tvrdením, že ide len o náhodu alebo o niečo, čo vôbec od nás nezávisí. Vesmír aj neviditeľné svety nad ním majú množstvo obyvateľov. Človek je schopný spoznať a prijať tieto „iné svety“ len vďaka tomu, že sú popretkávané rovnakými zákonmi.
Nehmotné, avšak vnímateľné pôsobenie prazákonov budeme postupne objavovať, o ich existencii sa však musí presvedčiť každý sám dôkladným pozorovaním a hodnotením svojho života a okolia. Hmotné účinky večných zákonov už dávno zistili rôzne vedecké disciplíny, preto má každý možnosť nájsť vo svojej profesii obdobu ich pôsobenia. Teraz si vysvetlíme večné zákony len na známych skutočnostiach a pojmoch z bežného života, až potom ich budeme rozvíjať aj v iných oblastiach, súbežne s prijímaním nových poznatkov.
Neskôr pochopíme, že takmer každý dej je výsledkom pôsobenia viacerých zákonov a že naozaj pôsobia ako celok. Ako sa prejavuje zákon tiaže v nehmotnej forme života? Hľadajme ho najmä v oblasti myslenia a cítenia. Iste každý pozná z vlastnej skúsenosti, ako ho zlé myšlienky alebo vážne starosti „ťažia" . Takisto nečisté svedomie alebo chybné rozhodnutia nás unavujú, vyčerpávajú a „tlačia" k zemi, akoby sme niesli na chrbte veľký náklad.