Chvála a uctievanie sú základom nášho kresťanského života a štítom nášho vzťahu s Bohom. Panna Mária je pre Cirkev vzorom uctievania a chvály Boha. Práve Ona nás tým najdokonalejším spôsobom učí, čo znamená chváliť Boha v duchu a v pravde.
Cirkev učí, že chvála je tou formou modlitby, v ktorej človek najviac uzná, že Boh je Bohom. Oslavuje Ho iba pre Neho samého, a vzdáva Mu chválu nie preto, čo On koná, ale iba preto, že On je. Uctievanie spája a zjednocuje iné formy modlitby a prináša ich k Tomu, Ktorý je ich zdrojom, a zároveň Cieľom. Nechválime Boha pre niečo, lež preto, že On je.
Oslava Boha znamená úplnú dôveru v to, kým On je pre mňa a kým ja som pre Neho. Ak Boh je naším milovaným Otcom, potom my sme Jeho milované deti, a nikto ani nič to nezmení. Hoci by sme spáchali najhroznejšie veci a upadli do ťažkých hriechov, Boh nás neprestane milovať menej ani o milimeter.
Keď sa chceme dopracovať k základu chvály Ježiša Krista, chváľme Ho za Jeho dielo kríža.
V Starom Zákone nachádzame množstvo rôznych obrazov a príkladov oslavovania Boha, či už individuálne alebo v spoločenstve: spievanie, hranie piesní ďakovných alebo chválových, hlasné výkriky, tlieskanie, dvíhanie rúk, plesanie, tancovanie.
Príklady Oslavovania Boha v Starom Zákone
Napríklad: „S radosťou spievajte Bohu. Kričte k Bohu Jakuba. Začnite spievať a udierať na bubon. Na harfe hrajte sladkú pieseň. Spievajte Pánovi pri zvuku citary. Pri melódii citary a zvuku harfy, pri trúbach a zvuku rohu - radujte sa pred Pánom a Kráľom."
Dávid, ktorý zaviedol vo svätyni v Jeruzaleme chvály 24 hodín denne, nám zároveň ukazuje model starozákonnej chvály; a dal ju do žalmu (porov. Ž 95). Na začiatku Dávid hovorí, aby sme predstúpili pred Pána s oslavou, tlieskaním, spievali Mu piesne a oslavovali Ho. Už v Starom Zákone chvála nie je len o výkrikoch na Pánovu slávu, plesanie a tancovanie, spevy pri hudobných nástrojoch. Je to tiež ticho, aby sme počúvali Boha.
Ak sa držíme vzorca v starozákonných chválach, nie sme schopní započúvať sa do Božieho Slova, pretože tam niet ticha - tieto chvály sú prázdne. Práve preto Dávid hovorí o tom, prezentujúc Božie Slovo, že Izrael nepadol na tvár pred Bohom a nezapočúval sa do toho, čo On chce povedať svojmu ľudu. To spôsobilo, že ich srdcia boli vzbúrené na 40 rokov a nevstúpili do Božieho pokoja, ktorý je korunováciou zjednotenia s Jeho Srdcom.
Bodom zvratu histórie Biblie je Vtelenie Božieho Syna, nášho Pána Ježiša Krista. Od tohto momentu sa diametrálne mení spôsob chvál. Už to nie je tancovanie, plesanie, hranie na rôznych nástrojoch, výkriky na Božiu česť, či spievanie, ale mení sa nielen miesto a priestor, ale mení sa charakter chvál. Keď sa Ježiš vteľuje do nášho tela, vteľuje sa do ľudskosti cez Ducha Svätého, mocou svätého krstu. Takto robí z každého z nás svoju svätyňu. Všetci sme svätyňou Ducha Svätého.
Ježiš hovorí, že Nebeský Otec bude chcieť mať učeníkov, ktorí Ho budú neustále chváliť v duchu a v pravde. Tu nie je zmienka o náboženských piesňach, niet už nič, čo sa týka tlieskania a ďalších vonkajších náboženských praktík. Všetko sa prenáša na úplne novú úroveň a nové miesto - na chválu, ktorá sa koná stále v našom tele, ktoré je posvätené krstom, ako svätyňa Božieho Ducha. A toto telo, ktoré je Jeho svätyňou, máme dať Jemu samému ako obetu živú, svätú a dokonalú, milú Bohu.
Máme sa neustále premieňať zmenou svojho myslenia, ktoré nám poskytne Božie Slovo. Na zmenu myslenia si neberme vzorce z tohto sveta. Grécke slovo metanoia jest zmena myslenia. Ak chceme chváliť Boha, ako prvé máme zložiť svoje telo k obete a ukrižovať svoje telo hriechu, vášňam a nebrať si príklad z tohto sveta. Keď venujeme všetku pozornosť márnostiam tohto sveta a Bohu maximálne hodinu denne, v našom živote niet chvály, lebo naša svätyňa je znečistená duchom tohto sveta. Musíme sa radikálne odseknúť od toho, čo nám hovorí svet, aj keď je to veľmi ťažké.
Chvála je spôsob modlitby, kde sme s Bohom tak úzko spätí a tak blízko pri Ňom, že sa stáva modlitbou, ktorá už nie je na ľudských pravidlách, ale na Božích. Chvála patrí presne do tejto roviny intimity, do tejto hlbiny, ktorú je veľmi ťažké ľudskou rečou opísať. Je ťažké o chvále hovoriť, ak do nej nevojdeme. Chvála je typom modlitby, počas ktorej je náš duchovný zrak silne upretý na Boha. Pri chvále patrí naša pozornosť v prvom rade Bohu. Celá naša myseľ a celá naša duša je Ním naplnená.
Keď chválime Boha, vyslovujeme slová o tom, aký je môj Boh. To by mohla byť definícia chvály. Slová chvály pochádzajú z Biblie, ktorá nám hovorí o tom, aký Boh je. Ak si denne čítame Bibliu, stále v nej nachádzame množstvo vecí, ktorými môžeme Boha chváliť.
Počas chvály sa začne niečo diať. Dávid hovorí v Ž 22,4: „Boh tróni na chvále svojho ľudu." Vo chvíli, keď začnem chváliť, vytváram Bohu v mojom srdci trón, na ktorom je prítomný ako vládca môjho života. Takže keď chválim, Boh je v mojom srdci. Toto nezávisí od našich pocitov. Naše pocity môžu byť úplne odlišné. Neplatí pravidlo, že vždy sa cítime super, keď sme na chválach. Občas chvály nemusia prispieť k zlepšeniu nálady. Boh totiž nechce, aby naša viera stála na pocitoch. Naša viera má stáť na Božom Slove.
Ak my vyslovujeme slová chvály, v duchovnej oblasti sa dejú veľké veci. Sú to veci, ktoré teraz nevidíme, no raz sa v nich budeme kochať. Chvála by sa mala stať naším životným štýlom. Neznamená to neustále opakovať: „Chválim Ťa, Pane! Chválim Ťa, Pane! Chválim Ťa, Pane!..." Znamená to, že by sme mali žiť na chválu Boha, prežívať s Ním náš každodenný život. Svojím životom hovoríme, či Boha milujeme alebo nie. Kamkoľvek ideme, mali by sme ísť s Ním a žiť ako Jeho veľvyslanec na tejto zemi.
Je nemožné prežiť týždeň bez Boha, a potom prísť na chvály a chcieť, aby ma On okamžite naplnil svojím Duchom a konal vo mne veľké veci. V takom prípade nemôžem Bohu úprimne spievať v zhromaždení piesne o tom, že ho milujem, a že je Pánom môjho života. On videl posledných 7 krát 24 hodín, či bol skutočne na prvom mieste v mojom živote alebo nie.
Pred Bohom stojíme ako Božie deti a chválou uznávame Božiu veľkosť. Nikdy nemôžeme vyčerpať moc a možnosti chvály - čím viac Boha chválime, tým viac uznávame Jeho veľkosť.
Čo teda môžeme nájsť v Svätom písme o chválach?
- Ž 22,4 (A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela.) - Keď chválim Boha, ponúkam mu trón zo svojej chvály, nech zaujme svoje miesto ako Kráľ. Moja chvála Ho priam núti prísť a byť prítomný na tróne.
- Ž 106,47 (Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždi nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť.) - Chvála prináša ľudu úplné víťazstvo. Keď Boha chválime, triumfujeme, neprosíme o víťazstvo, oslavujeme skutočnosť, že už zvíťazil. Pavol v 2Kor 2,14 píše: " Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi ...".
- Ž 30,12-13 (Môj nárek si obrátil na tanec, roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal, aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.) - Keď nás Boh vyslobodí zo zármutku, má to určitý cieľ, aby mu naša sláva vzdávala chválu. Naša sláva - t.j. naša duša a naše ústa.
- Iz 61,3 (aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha. I budú sa volať Duby spravodlivosti, Štep Pána na ozdobu.) - Pokiaľ nechcete byť v depresiách a nechcete, aby vám satan prichádzal so svojimi neblahými predtuchami a zlými myšlienkami, oblečte si odev chvály, potom sa k vám ani nepriblíži. Diabol totiž nenávidí, ak chválime Ježiša.
- Hebr 13,15-16 (Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.) - Chvála je obeta. Niečo nás to bude stáť, nie je to vždy ľahké, najdôležitejšie je chváliť Pána práve vtedy, keď do toho máme najmenšiu chuť. Práve vtedy je pre Boha najcennejšia, keď nás to veľa stojí, keď sa nám zdá, že všetko je proti nám; treba ísť vo viere.
- Ž 8,2-3 (Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma, aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, a nemal by som záchrancu.) - Chvála je duchovnou zbraňou. Dokonalá chvála Božieho ľudu - tejto nič neodolá; žalmista uvádza príklad: dojčence a nemluvňatá - najslabšie a najzraniteľnejšie stvorenia. Dokonca oni sa stávajú nástrojom Božej moci, keď chvália , a tak umlčujú nepriateľa. Keď chválime, Boh umlčuje diabla. Môžeme sa spýtať Boha: „Prečo neumlčíš diabla Ty sám?" A Boh odpovedá: „Pretože som vám dal zbraň, ktorou to máte robiť vy!".
- Ž 50,23 (Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu) - Chvála pripravuje cestu pre Boží nadprirodzený zásah.
Kto Má Chváliť Boha?
V žalme 148 je zoznam 29 rôznych typov ľudí a stvorenia, ktorí majú chváliť Boha. Ž150 - „...všetko, čo dýcha, nech chváli Pána." Z toho nie je nikto vynechaný. Je iba jedna skupina ľudí, ktorí Boha nechvália - màtvi. Ž 115,17 - „Màtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu ..." Takže pokiaľ nechválime Boha, iste si vieme zistiť svoju diagnózu.
Každý deň, naveky a navždy, vo všetkých chvíľach a neustále by sme mali chváliť Boha. Mali by sme chváliť Boha celým srdcom, so zdvihnutými rukami a radostnými piesňami, hudobnými nástrojmi a tancom. Ak je nám ťažké chváliť Boha, skúsme čítať žalmy(žalmy - hebr. preklad „chvály")
Zdvíhanie rúk - asi každý, kto prišiel do nejakého živšieho zboru, si určite všimol, že tam ľudia zdvíhajú ruky k Nebu, a tak sa modlia. Vyjadrujú tým Bohu: „Potrebujem Ťa, naplň ma Duchom Svätým, očakávam na Teba alebo vzdávam sa Ti“.
Tanec - je spôsob telom alebo gestami vyjadrovať niečo Bohu zo srdca. Často je prejavom úplnej alebo spontánnej radosti v Bohu.
Forma má v prvom rade odrážať obsah. Bez obsahu je forma prázdna a bez zmyslu. Chvály sú spôsob uctievania Boha, je to spôsob modlitby, vyjadrenia nášho srdca, nášho vnútra voči Bohu … môže to byť bez gitary, môže to byť s gitarou, aj s bicími alebo aj tancom. Forma nie je až tak dôležitá ako srdce, najdôležitejšie je v tom srdce človeka!
Samozrejme, že Božia vôľa je to, aby sme Ho uctievali všetkým, čo robíme. Aj tými najmenšími a najbežnejšími vecami. Forma sa môže meniť a nemusí znamenať stále to isté. Podobne to môže byť aj so zdvíhaním rúk alebo vlajkovaním.
V 2. knihe kroník v 20. kapitole je nádherná stať, ktorá hovorí ako stál kráľ Jozafát proti ohromnej presile Moabčanov a Amončanov. Izraeliti vzývali Pána a on im povedal: „Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží!“ (2Krn 20,15b) Jozafát na druhý deň nepostavil na čelo bojového zástupu „ťažkoodencov“, ale spevákov a hudobníkov a keď tiahli do boja, už dopredu vo viere oslavovali a chválili Pána za víťazstvo. Keď vyšli na vrch a pozreli sa do údolia, videli všade iba samé mŕtvoly nepriateľov. Boh im dal víťazstvo bez ich pričinenia. Uviedol nepriateľské vojsko do takého zmätku, že sa sami pozabíjali. A vojnovej koristi tam bolo toľko, že ju izraeliti tri dni odnášali. Potom to údolie nazvali Údolím chvály.
Pri modlitbe chvál Boh často rieši naše problémy presne takým spôsobom. Chvály sú úžasnou modlitbou, kde nie iba človek robí nejaké úkony, ktorými oslavuje Boha, ale sám Pán koná a oslavuje sa v ľudskom živote.
Taliansky kňaz a kapucín Raniero Cantalamessa (*22. júla 1934) je známy nielen ako pápežský kazateľ, ale aj ako stúpenec charizmatickej obnovy.
Cantalamessa hovorí, že v samotnom okamihu krstu v Duchu mnohí ľudia prežívajú neobyčajné emócie: plačú od ľútosti alebo od radosti. „U mňa sa navonok nič zvláštne nedialo. S obnovou krstu súviselo iba jasné rozhodnutie odovzdať opraty môjho života Pánovi.
Nakoniec, Boh nás povolal, aby sme Ho celým naším životom uctievali. V podstate všetkým, čo robíme. Chvály nie sú len o tom, že si potrebujeme zaspievať pár náboženských piesní, zlepšiť atmosféru. Chvály sú spôsob uctievania Boha. Boh je skutočný! A čo je najkrajšie na tom, že Ho môžeme zakúšať a zažívať! Môžeme skutočne cítiť a vnímať Jeho prítomnosť a Jeho blízkosť!
Keď sa Ježiša pýtali, aké ja najväčšie prikázanie v zákone, tak im neodpovedal, že všetky sú rovnaké, ale: „Milovať budeš Pána Boha celým svojim srdcom!“. Jemu stále išlo o blízky a osobný vzťah s nami. Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu. Jeden z najčastejších spôsobov, ako sa môže Jeho prítomnosť prejavovať, je cez nadprirodzený pokoj, lásku a radosť. Nie je to niečo, čo môže človek bežne cítiť alebo si vyprodukovať.
Chvály sú spôsob uctievania Boha, je to spôsob modlitby, vyjadrenia nášho srdca, nášho vnútra voči Bohu … môže to byť bez gitary, môže to byť s gitarou, aj s bicími alebo aj tancom. Forma nie je až tak dôležitá ako srdce, najdôležitejšie je v tom srdce človeka!
Zdvíhanie rúk - asi každý, kto prišiel do nejakého živšieho zboru, si určite všimol, že tam ľudia zdvíhajú ruky k Nebu, a tak sa modlia. Vyjadrujú tým Bohu: „Potrebujem Ťa, naplň ma Duchom Svätým, očakávam na Teba alebo vzdávam sa Ti“.
Hudba - každý úder, každý tón, keď je inšpirovaný Bohom, tak prináša Božiu prítomnosť. Chváľte ho zvukom trúby! Chváľte ho na harfe a na citare! Chváľte ho na bubon a kolotancom! Chváľte ho husľami a píšťalou! Chváľte ho zvučným cymbalom! Chváľte ho cymbalom radostného kriku!
Keď niekto hovorí, nech hovorí slovami, ktoré mu dal Boh, keď niekto slúži, nech to robí silou, ktorú dáva Boh, aby bol vo všetkom oslavovaný Boh skrze Ježiša Krista! Jemu patrí sláva i vláda na veky vekov. Amen.
