Najstaršie dejiny a vznik farnosti
Najstaršie dejiny dnešného Námestova sú spojené s valašskou kolonizáciou, teda s obdobím pred rokom 1550. Trvalejšie osídlenie dnešného Námestova sa predpokladá po roku 1474, kedy oravskí valasi dostali od panovníka Mateja Korvína rozsiahle slobody a právomoci v súvislosti so strážením severných hraníc a obchodnej cesty vedúcej hore Oravou cez tridsiatkovú colnú stanicu v Tvrdošíne smerom na dnešnú Zubrohlavu a Polhoru na sever, do Poľska. Na túto možnosť poukazuje i stará mapa z konca 15. storočia, ktorú nakreslili soľní komisári, keď skúmali soľné pramene pod Babou horou.
Cirkevne Námestovo patrilo najskôr pod Trstenú. Najstarší záznam o tom je z roku 1555 z vizitačného protokolu trstenskej fary, kde sa prvý raz spomínajú povinnosti obyvateľov Novej vsi (Námestova) voči trstenskému farárovi. Na konci 16. storočia Juraj Thurzo, zemský pán, zriadil protestantskú faru v Lokci. Vtedy sa Nová ves - Námestovo dostalo cirkevne pod správu lokčianského protestantského farára. Tento stav trval do roku 1612. Z podnetu samotných obyvateľov Námestova, hlavne jeho šoltýsov ale i superintendenta Eliáša Lányho, ktorý roku 1611 vizitoval lokčianskú faru a farár sa mu sťažoval, že vzdialené osady si nedostatočne plnia náboženské i hmotné povinnosti voči farárovi, sa zemský pán Juraj Thurzo rozhodol na sviatok sv. Petra a Pavla roku 1612 zriadiť protestantskú faru v Námestove.
Zriadenie protestantskej fary
Či v tom čase bola v Námestove nejaká kaplnka alebo modlitebňa nevieme, ale Juraj Thurzo nariadil námestovcom postaviť kostol, faru a školu. Kostol mali stavať podľa vzoru farského kostola v Lokci. K novovzniknutej fare boli z lokčianskej farnosti odčlenené osady: Jasenica, Vavrečka, samotné Námestovo a Rabča. Prvým námestovským pastorom bol Ján Neborovini. Tento bol superintendentom hodnotený ako vzdelaný a múdry pastor. V Námestove bol do roku 1645. Za jeho pôsobenia bol v roku 1635 postavený drevený kostol. Bol to jednoloďový kostol, ktorý už pri výstavbe priestorovo nevyhovoval. Tento pred rokom 1655 obyvatelia Námestova predali do Pucova. V miestnej kronike je zaznamenané, že ľud tejto obce ho „odniesol, keďže nemal na to ťažný dobytok“.
Výstavba a prestavby kostola
Prvé písomné záznamy o výstavbe nového kostola pochádzajú z rokov 1655 - 1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Neskôr bol viackrát prestavaný a rozšírený, hlavne po veľkom požiari na konci 18. storočia.Po Jánovi Neborovini nastúpil Štefan Boczko, ktorý tu pôsobil do roku 1672 a nešťastne sa zapojil do tzv. Pikovho povstania. Potom pred trestom utiekol do Sedmohradska. V roku 1672 po prvýkrát námestovskú faru obsadil katolícky kňaz, ale už v roku 1678 faru znova obsadil protestantský pastor za pomoci Thökölyho kurucov. V rokoch 1672 až 1678 katolíckemu kňazovi Róbertovi Chmeľovskému vypomáhali jezuitskí kňazi z lokčianskej farnosti. V roku 1706 bol v Námestove protestantský pastor Jastrabini Fabianus. Posledným protestantským pastorom v Námestove bol Juraj Pixiades. Faru v Námestove definitívne obsadili katolícki kňazi v roku 1711.
Po zrušení evanjelickej farnosti kostol zasvätili apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi. Kostol bol rozšírený najmä počas pôsobenia kňaza Jakuba Jurčáka na fare v Námestove. Od roku 1708 bolo k farnosti pričlenených trinásť filiálok. Budova kostola bola iste stredobodom diania a života v mestečku. Svedčí o tom aj odpoveď richtára Jána Kršáka z roku 1770.
Mestečko sa postupne rozrastalo k pôvodným osadníckym rodinám, ktorých mená poznáme zo začiatku 17. stor. Tuk, Krepko, Olexa, Maxin, Kučera, Kohút, Sliepka, Ivanko, Lavro pribudli rodiny Ďurdík, Poliak, Krajčí, Labovský, Náčin, Rusniak, Vriedok, Kubáň, Bartko, Belko, Gemza, Habuška, Roman a iní. Koncom 18. stor. Postupné zvyšovanie počtu obyvateľov si vynútilo rozšírenie kostola. Tento fakt však nebol jediný, ktorý vyvolal nutnosť opravy. Postupne sa zhoršoval aj celkový stav budovy kostola.
Už v roku 1813 sa magistrát mestečka obrátil na direktora Oravského komposesorátu Jozefa Erdődyho s prosbou o finančnú pomoc. Mestská pokladňa nemala potrebných 1168 zlatých, s ktorými počítal plán opravy. Celkové náklady za opravu kostola v roku 1821 boli 5463 zlatých, 13 denárov. Postupne sa interiér kostola menil. Mal tri oltáre. Na hlavnom oltári boli postavy svätých apoštolov Šimona a Júdu, patrónov námestovskej farnosti. Sochy svätých dali veriaci vyhotoviť na vlastné náklady. Bočné oltáre boli zasvätené sv. Anne a sv. Kataríne.
Postupne, aj pričinením zástupcov mesta, boli v kostole umiestnené aj sochy Sedembolestnej Panny Márie, sv. Heleny, Veroniky, Márie Jakubovej a Márie Salome. V roku 1832 dali pozlátiť sedem sošiek anjelov, ktoré spolu so sochami sv. Štefana a Ladislava zdobili oltár sv. Kataríny. Na oltári sv. Anny stáli sochy sv. Rochusa, sv. Sebastiána a sv. Jána Nepomuckého. Do dnešných čias sa zachovali barokové sochy sv. Kataríny a sv. Barbory. V období prestavby bola už v kostole kamenná krstiteľnica, kamenný chór a orgán so siedmimi mutáciami. Starobylý organ dalo panstvo v roku 1836 opraviť. Práce na oprave sa však značne predražili. V rámci stavebných prác pri rozširovaní kostola sa opravili aj dva značné poškodené portály. Následne sa k západnej strane veže pristavila Kaplnka Svätého Božieho hrobu.
Nepriateľom mesta nebol iba oheň, ale aj voda. Povodeň v roku 1842 poškodila cintorín aj budovu fary. Požiar v roku 1877 zničil takmer tretinu mesta a značne poškodil kostol. Oprava kostola sa mohla uskutočniť vďaka finančným darom grófa Edmunda Zichyho, veriacich, ale najmä rodiny Murínovej. Autorom projektu stavby, ktorá bola realizovaná v novorománskom slohu, bol pravdepodobne architekt Peter Muller zo Spiša. Do novej svätyne premiestnili hlavný oltár a vymenili požiarom poškodenú strechu za novú, šindľovú. Požiar zničil aj kostolné zvony. Preto v roku 1878 námestovský richtár Ján Kubány požiadal Oravskú župu o pôžičku 2 200 zlatých na zakúpenie nových zvonov.
Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove
Celkové náklady odhadovali na 3 300 zlatých. Zvony nakoniec získali aj vďaka príspevku 100 zlatých od cisára Františka Jozefa a 1000 zlatých od grófa Edmunda Zičiho. Koncom 19. stor. bol kostol zariadený novými oltármi a kazateľnicou, ktorú zdobili reliéfy štyroch evanjelistov. Hlavný oltár bol zasvätený sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi. Bočné oltáre Sv. Kataríne a Sedembolestnej Panne Márii. Boli tu aj závesné obrazy Madony z 18. stor. a Svätej rodiny zo začiatku 19. O stave kostola, či celej farnosti podávajú podrobné informácie predovšetkým kanonické vizitácie.
Neskôr, v roku 1948, pri posviacke zvonov, bola odohratá hra Júlia, čo bol aj koniec účinkovania Katolíckej jednoty žien a Združenia katolíckej mládeže. Pri prechode frontu 2. svetovej vojny bol kostol značne poškodený. Kostol vyhorel a zvony pri požiari boli roztavené.
Obnova po druhej svetovej vojne
Po útrapách 2. svetovej vojny veriaci prikročili k jeho obnove, aj keď len provizórne. Veža bola nadstavená v roku 1947 pre umiestnenie kovovej konštrukcie na 4 nové zvony. Tie dodala firma Roman Manoušek Česká u Brna. Zakúpené boli z milodarov amerických Slovákov a domácich veriacich. Sú zasvätené: Sv. Šimonovi a Júdovi, Sv. Cyrilovi a Metodovi, Sedembolestnej panne Márii patrónke Slovenska, Sv. Kataríne a umieračik Sv. Jozefovi. Slávnostnú posviacku nových zvonov vykonal spišský biskup rodák zo Zákamenného, Mons. Ján Vojtaššák v roku 1948 za početnej účasti veriacich. Všetky sily oprave kostola venoval vtedajší dekan vdp. Serafín Rončák.
Postupne bol kostol upravený, aby slúžil pre potreby cirkevných obradov aj filiálok obcí Slanica, Vavrečka a Oravská Jasenica. Na južnej strane bola postavený kaplnka zasvätená Lurdskej Panne Márii. Tam sa nachádza aj pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny v Námestove. Celkom padlo 72 občanov. Vnútro chrámu vymaľoval majster maliar p. Jelínek z Ostravy. Do života katolíckej mládeže v Námestove sa výraznejšie zapísal rok 1968. Založená bola big-beatová skupina a spevácky zbor.
Súčasnosť
V roku 1969 sa stal správcom farnosti vdp. Jozef Vrbovský, doterajší správca farnosti Toporec, rodák z Medzibrodia na Orave. Vtedy sa začala rekonštrukcia kostola náročná na finančné prostriedky i čas. Bola rozšírená sakristia, múry kostola sa odizolovali odvzdušňovacím kanálom. Bola vybudovaná kanalizácia dažďovej vody a na celom objekte vymenené okná a dvere. Uskutočnila sa obnova strechy kostola a jej pokrytie medeným plechom. Z pôvodnej kaplnky bol urobený tretí vchod do kostola. Do sakristie bol dodaný nový nábytok, do kostola zavedené elektrické vykurovanie akumulačnými pecami a urobená rekonštrukcia elektrického osvetlenia. V zadnej časti boli vytvorené dve spovedné miestnosti.
10 kostolných okien je vyplnených vitrážami od akad. Mal. Vincenta Hložníka. Práce realizovali Umelecké remeslá v Prahe. V letnom období roku 1982 bola urobená nová omietka na vonkajších stenách a na strope vnútri boli reštaurované maľby z roku 1952. Krížová cesta je dielom akad. sochára Petra Hložníka. Obklad sokla je z travertínu a podlaha zo spišského mramoru. Nezabudlo sa ani na rekonštrukciu a rozšírenie organu. Po obnove chrámu sa konala jeho posviacka pri príležitosti odpustovej slávnosti v roku 1982. Vykonal ju vtedajší spišský kapitulný vikár Štefan Garaj za účasti asi 5000 veriacich. Za dielo, ktoré bude slúžiť ďalším generáciám právom patrí plné uznanie a poďakovanie vdp.
V roku 1990 svoju činnosť v Námestove obnovila Katolícka jednota. V roku 1997 sa stal farárom farnosti Námestovo Blažej Dibdiak, rodák z Novoti, doterajší farár v Rabči. Doterajší správca vdp. Jozef Vrbovský ostal v Námestove ako dôchodca a vypomáhal podľa svojich možnosti v duchovnej službe. Od 1.7.1997 sa doterajšia filiálka Vavrečka stala samostatnou farnosťou a novým farárom sa tam stal vdp. Od 1.7.1998 sa samostatnou farnosťou stala druhá námestovská filiálka Oravská Jasenica a novým správcom farnosti sa tam stal vdp. Peter Palider, rodák z Bieleho Potoka pri Ružomberku.
V roku 1998 bol v Námestove prvý krát celoslovenský gospelový festival Verím Pane. Odvtedy sa tento festival koná v Námestove pravidelne každý rok. V roku 1999 mal primície Jaroslav Barta. Od 2.9. začala svoju činnosť nová Cirkevná základná škola sv. Gorazda. Je to veľká udalosť v novodobej histórii námestovskej farnosti. V tomto roku sa začalo aj so stavbou novej farskej budovy vedľa kostola. Rok 2000 bol vyhlásený sv. otcom Jánom Pavlom II. Ako jubilejný rok a námestovský kostol bol naším otcom biskupom vyhlásený za jubilejný kostol, v ktorom bolo možné počas roku získať úplné odpustky.
Od 1.8.2000 bol v Námestove zriadený rehoľný dom Saleziánov Don Bosca a nastúpili tu dvaja saleziáni. Novokňaz Peter Barina a diakon Peter Timko. Ich dom sa nachádza na Mlynskej ulici. Noví saleziáni budú učiť náboženskú výchovu na našej učňovskej škole a venovať sa mladým vo farnosti aj na okolí. Od roku 2001 bolo zriadené v ZUŠ Námestovo oddelenie Cirkevnej a chrámovej hudby, pre výchovu nových organistov. Prvou učiteľkou sa stala Mgr. Júlia Habovštiaková z Tvrdošína. Farnosť v spolupráci s okolitými farnosťami na tento účel zabezpečila nový digitálny organ v hodnote 200 000,- Sk.
V tomto roku bola uskutočnená aj väčšia oprava organu v kostole p. Štefanom Tyrolom z Oravskej Polhory a pre kostol bol zhotovený nový drevený betlehém, ľudovým rezbárom, pánom Jánom Sivoňom zo Sihelného. Rok 2003 bol sv. otcom vyhlásený za rok ruženca. Pri tejto príležitosti bola v našej farnosti akcia s putovným ružencom v rodinách. V roku 2003 sa podarilo dokončiť stavbu farskej budovy s pastoračným centrom v suteréne fary a s ihriskom za farou s asfaltovým povrchom. Otec biskup Mons. Andrej Imrich ju požehnal 30.3. 2003. Náklady boli cca 10 mil. korún. Uvedené objekty začali slúžiť svojmu účelu a sú využívané. V tomto roku sme začali pondelkové sv. omše pre manželov s účinkovaním rodičovského zboru a príhovormi pre manželov. Samozrejmosťou sú aj sv. omše pre deti a mládežnícke sv.
V roku 2004 sa nám podarilo zrealizovať obnovu fasády kostola, nové vetranie kostola - ventiláciu, nové osvetlenie interiéru i vykurovanie kostola radiátormi a plynovou kotolňou. V júni bol vysvätený za kňaza a mal v Námestove primície Dp. V roku 2005 bola dokončená úpravu okolia kostola - nová zámková dlažba, nové zavesenie zvonov a ich elektrifikácia a nové okná na dome v ktorom bývajú sestričky. Veľkou udalosťou v našej farnosti v tomto roku bolo vysluhovanie sviatosti birmovania. Túto sviatosť kresťanskej dospelosti prijalo 292 birmovancov a na ich príprave sa podieľalo viac ako 30 animátorov a katechétov. Všetkým patrí úprimná vďaka. Birmovka bola 15.5.2005 a birmoval otec biskup Mons. Andrej Imrich.
V roku 2006 v mesiacoch jún a júl sa v kostole robila nová elektroinštalácia firmou p. Šimurdu. V mesiaci september a október sa maľoval interiér kostola. Steny maľovala firma p. Pisarčika a stropne obrazy p. Olšavský z Bratislavy. Významnou udalosťou bolo vysluhovanie sviatosti birmovania. Birmovka bola 6.5.2007, birmoval otec biskup Štefan Sečka a túto sviatosť kresťanskej dospelosti prijalo 276 birmovancov. Veľkou udalosťou pre farnosť bola aj kňazská vysviacka a primície nášho rodáka Dp.
NÁMESTOVO HISTORY IX.
Významné osobnosti pochádzajúce z Námestova
Farnosť Námestovo dala Slovensku mnoho významných duchovných osobností. Medzi nich patria:- Ján Kršák: Po absolvovaní teologických štúdií v Budíne bol r. 1747 vysvätený za r. k. kňaza.
- Anton Kršák: Po absolvovaní teologických štúdií bol r. 1846 vysvätený za r. k. kňaza.
- Ignác Veselovský: Pochádzal z rozvetvenej, národne uvedomelej rodiny, r. 1850 bol vysvätený za r. k. kňaza.
- Jozef Danielak: Narodil sa v Námestove 15. novembra 1856.
- Jozef Florek: Pochádzal z rozvetvenej, národne uvedomelej rodiny, narodil sa 13. apríla 1858.
- Jozef Juriga: Námestovský rodák, narodený 21. apríla 1863.
- Pavol Peter Kružliak: Rodák z Námestova, kde uzrel svetlo sveta 22. februára 1875.
- Štefan Koštial: Narodený v Námestove 22, mája 1887, r. 1914 vysvätený za r. k. kňaza v New Yorku.
- Ján Grebáč Orlov: Patrí medzi najvýznamnejšie duchovné osobnosti, pochádzajúce z Námestova, narodil sa 25. januára 1888.
- Remigius Bäuml OFM: Narodený 21. júla 1888 v Námestove.
Títo kňazi a rehoľníci prispeli k duchovnému a kultúrnemu bohatstvu Slovenska a zanechali trvalú stopu v histórii farnosti Námestovo.
Krvavá udalosť v Námestove 10. októbra 1920
Desiaty október bude čiernymi písmenami zapísaný do dejín Slovenska. Na krivdu, ktorej sa dopustila bratská láska na úbohom oravskom ľude v Námestove, ťažko možno zabudnúť. Na mieste zomreli Anton Jackulík, 58-ročný otec dvoch detí, roľník zo Slanice - trafený do hlavy. Ignác Fenik, 36-ročný, roľník z Klina, otec šiestich detí, najmladšie malo tri týždne, manželka nemocná. Českí vojaci ich zastrelili, keď sa vracali domov. Ranení Jozef Brija z Bobrova, ktorému dostrieľali rameno. Maťuga z Vavrečky, ktorého do krvi stýrali. Štefana Grebača, brata kňaza Ignáca Grebáča-Orlova vracajúceho sa domov, dobili takmer na smrť Jozef J.s vojakmi. Okrem toho bolo ešte asi desať ranených.
Celá táto masakra bola plánovite vyprovokovaná. Agrárnickí náhončí sa dozvedeli, žena 10. októbra budú mať ľudáci zhromaždenie a rozhodli sa, že tam zvolajú na ten istý deň aj oni predvolebné stretnutie. Mal tam prísť Šrobár, Vanovič, Moyš, Duchaja iní. Agrárnikov do Námestova nik nevolal a je isté, že ani vláda nikoho nepoverila, aby štval vojsko proti ľudáckym rečníkom. Čo hľadal agrárnik Ján Duchaj medzi vojskom? Už dopredu pripravovali agrárnickí štváči pôdu a huckali české vojsko proti bezbrannému ľudu. Do čiernej knihy bude zapísané meno nešťastných odrodilcov: Floriána H., Jozefa J. a senátora agrárnej strany Jána Duchaja, ktorí boli pôvodcami a zosnovateľmi celého zla. Jozef J. sám týral našich ľudí a stále velil vojakom: Hoši napred! Hurá!! Okrem nich ešte jeden poručík od štvrtého sibírskeho pluku Bedřich Daněk, hnal zbesnených vojakov na utekajúce zástupy ľudu. Práve on bol postrachom celého Námestova. On prenasledoval katolícke duchovenstvo, vrieskal, že oni ´delají pořádek´, keď vraždili bezmocných ľudí.
V novinách Slovak 17. októbra 1920 vyšla výzva Neprovokujte, nehuckajte už aj tak podráždený národ. On prirodzeným svojím rozumom, čistým neskaleným srdcom spozná svojich opravdivých vodcov a len za tými pôjde. Dosť už bolo tej drahej slovenskej krvi - nevylievajte ju. Lebo beda, keď v rozhorčení svojom povstane ľud proti svojim utláčateľom. Hrozná, strašná vina o pomstu volá. Beda tomu, z koho pohoršenie vychádza. Beda agrárnikom a mučiteľom Slovenska, ktorí to všetko zapríčinili, trestu božiemu neujdú. Tá preliata krv vždy ich bude páliť, prenasledovať a volať o pomstu do tretieho pokolenia.
Predsedníctvo ľudovej strany rozhodlo Zvolalo na 19. októbra svoj exekutívny výbor na plenárne zasadnutie a tam rozhodovali verejní činitelia, ako si vydobyť platnosť v demokratickej republike. Slovensko v Československu prežilo viacero volieb, no nie všetky boli v skutočnosti vždy slobodné a demokratické. Preto prinášame svedectvá, lebo sme pri týchto dejinách boli od počiatku. Sloboda sa v putách rodí a bez krvi niet vykúpenia.
Prehľad farárov pôsobiacich v Námestove
| Meno farára | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Ján Neborovini | Do roku 1645 |
| Štefan Boczko | Do roku 1672 |
| Róbert Chmeľovský | 1672-1678 (katolícky kňaz) |
| Jastrabini Fabianus | 1706 (protestantský pastor) |
| Juraj Pixiades | Posledný protestantský pastor |
| Jakub Jurčák | Pôsobenie viedlo k rozšíreniu kostola |