Biblia, zbierka náboženských, historických a poetických textov, je považovaná za sväté písmo a inšpirovaná Bohom. Pre veriacich je Biblia Božím slovom. Je to umelecké, náboženské, historické a večné najčítanejšie, najinterpretovanejšie a najprekladanejšie dielo svetovej literatúry. Slovo "Biblia" pochádza z gréčtiny a znamená "knihy". Je to v podstate pestrá zbierka listov, piesní, proroctiev, historických príbehov a pravidiel náboženskej viery a morálky.
Biblický jazykový štýl je špecifický funkčný jazykový štýl. Nevyskytuje sa napríklad v umeleckom alebo hovorovom štýle. Vyznačuje sa používaním niektorých kľúčových pojmov z náboženskej sféry, napríklad písmo/Sväté Písmo, biblia/Biblia, boží, Boží.
Písmo - je súbor grafických znakov (písmen, grafém, znakov), ktorý zastupuje zvukovú reč. Písmeno (graféma) označuje hlásky, ktoré sú schopné rozlišovať význam slov. Súčasná slovenčina má 46 grafém. Prihliada sa na to, akú podobu mali slová v staršej podobe jazyka - napríklad v staroslovienčine mäkký jer = teraz i, tvrdý jer = teraz y.
Znaky stredovekej literatúry
Biblia ovplyvnila európsku literatúru a umenie vôbec najsilnejšie zo všetkých literárnych pamiatok ľudstva. Najsilnejší vplyv mala na stredovekú literatúru. Stredoveká literatúra vyrastala na základe feudálneho spoločenského poriadku a kresťanského náboženstva.
Medzi znaky stredovekej literatúry patria:- Teória o nemenlivosti poriadku sveta (svet sa delil na kňazov, pánov a chudobných).
- Náboženská transcendentálnosť - viera vo vyšší nadpozemský svet.
- Napodobňovanie Biblie v obsahu aj forme: citácie, imitovania, parafrázovanie.
- Citácia a parafrázovanie sa pričastým opakovaním stali topickými (využívanie ustálených zvratov).
- Čerpanie symboliky, alegórie.
- Všetko určoval vzťah k Bohu.
- Anonymita - diela bez mien a titulov.
- Synkretizmus - splývanie literárnych druhov a žánrov.
Na myslenie a estetiku vplývala náboženská transcendentálnosť, viera v božský, večný, nadpozemský svet. Ľudský pominuteľný svet je len jeho obrazom, symbolom. Umelecká tvorba zobrazovala pozemský svet a život vo vzťahu k metafyzickým, náboženským ideálom, vo všeobecnosti, nie jedinečnosti. Prevládala predstava o nemenlivosti. Literárne diela mali polysémantický význam (doslovný, tropologický, alegorický, analogický). Obsah literárneho diela bol menej dôležitý ako jeho forma. Rétorický jazykový štýl bol ozdobný, expresívny, emocionálny.
Idealizované typizovanie, nezdôrazňujú sa individuálne, konkrétne vlastnosti, ale všeobecné. Takto vzniká idealizovaný typ s ustálenými tradičnými vlastnosťami (napr. sätec - skromný, bohabojný, múdry, žil asketicky). Dvojpólovosť, kontrastnosť, binárnosť (božský svet - ľudský svet, duša - telo, dobro - zlo,...). Nedostatok psychologického motivovania deja (vyplýval z predstavy o nemenlivosti sveta).
Nezmenené alebo parafrázované stereotypné obrazy, zvraty, frázy, citáty, imitácia - preberali sa obrazy i celé časti z diel (z Biblie, Biblia bola literárnou autoritou), niekedy imitovali, niekedy parafrázovali a svojim častým opakovaním sa stali topickými - ošúchanými.
Funkcie a žánre stredovekej literatúry
Funkcie stredovekej literatúry boli bohoslužobná, vzdelávacia a výchovná. V cirkevnom prostredí mala literatúra predovšetkým náboženský obsah. Jej cieľom bolo zdôrazniť kresťanské cnosti.
Medzi žánre stredovekej literatúry patria:- Lyrické piesne
- Kázne (postily - zbierky kázní)
- Legendy
- Hagiografie (životopisy svätých)
- Exemplá (krátke rozprávania o príkladoch mravného života vo forme bájky, anekdoty, poviedky,...)
Legenda je stredoveký veršovaný alebo prozaický epický žáner s náboženskou tematikou. Obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi, prvkami. Opísané udalosti majú reálny základ, no obsahuje nereálne a zázračné prvky (zohrávajú dôležitú úlohu), má náboženský charakter. Hlavnou postavou je vždy svätec, ktorý v súlade s kresťanskou mystikou znáša bremeno pozemského života za odmenu v živote posmrtnom.
Štruktúra Biblie
Bibliu rozdeľujeme na dve časti: Starý a Nový zákon (alebo Stará a Nová zmluva). Starý zákon obsahuje 39 kníh a Nový zákon 27 kníh. Rímskokatolícka cirkev uznáva ďalších 7 kníh ako súčasť Starého zákona: tzv. deuterokánonické knihy.
Starý zákon sa delí na historické knihy (napr. Genesis, Exodus), poetické knihy (napr. Žalmy, Príslovia) a prorocké knihy (napr. Izaiáš, Jeremiáš). Nový zákon začína štyrmi evanjeliami. Slovo evanjelium znamená „dobrá správa“ - evanjeliá zachytávajú dobrú správu o tom, kto bol Ježiš a prečo prišiel na Zem.
Starý zákon sa začína stvorením sveta a ľudstva. V prvých piatich knihách sledujeme osud židovského národa, jeho otroctvo v Egypte a následné vyslobodenie a putovanie do zasľúbenej zeme, Izraela. Vzťah medzi Bohom a človekom je počas tejto cesty často napätý. V Starom zákone spoznávame mnoho stránok charakteru Boha: jeho milosrdenstvo a lásku, ako aj spravodlivosť, ktorá sa môže zdať prísna. Aj v tých najťažších situáciách však vidieť záblesky nádeje.
Starý zákon obsahuje aj veľa predpovedí o tom, že Boh pošle záchrancu (t. j. Mesiáša), ktorý má obnoviť vzťah medzi Bohom a ľuďmi.
Ústrednou postavou Nového zákona je Ježiš. Je zaujímavé, že v jeho osobe sa naplnilo asi 300 veľmi špecifických predpovedí, ktoré starozákonní proroci zapísali stovky rokov pred jeho narodením.
Prvé štyri knihy Nového zákona (evanjeliá) rozprávajú o jeho narodení, pôsobení, utrpení, smrti a vzkriesení. Práve tento zázrak navždy mení svet. Ďalšie časti tvoria rôzne listy a záznamy od Ježišových nasledovníkov, ktoré poskytujú rady pre praktický život viery a varovania o budúcnosti.
Hlavným posolstvom Biblie je Božia láska k ľudstvu a plán spásy prostredníctvom Ježiša Krista. Boh zasahuje do dejín, aby zachránil ľudí od hriechu a obnovil vzťah medzi sebou a človekom.
Vplyv Biblie na literatúru a kultúru
Biblia ovplyvnila európsku literatúru a umenie vôbec najsilnejšie zo všetkých literárnych pamiatok ľudstva. Najsilnejší vplyv mala na stredovekú literatúru hlavne v jej ideovej zložke a barokovú literatúru (napr. H. Gavlovič svojím dielom Valaská škola mravúv stodola chcel prispieť k správnej výchove kresťana. Aj literatúra 20. stor. si vypožičiava z Biblie symboly ( Slovenská literárna moderna napr. kríž na stene ). Božie muky na rázcestí symbolizujú zasa smútok a nešťastie. Pavol Országh Hviezdoslav jednu časť krátkej epiky venoval biblickým témam (napr. Ráchel, Vianoce, Kráľ Šalamún ), ale aj tragédia Herodes a Herodias spracúva dobu Jána Krstiteľa.
M. Rázus apeluje na ľudí, aby sa správali v zmysle Božích prikázaní v básni Návšteva, v ktorej prichádza Kristus na Zem práve vo vojnovom rase. Poézia Katolíckej moderny priamo čerpala z Biblie a považovala báseň za modlitbu. Naturizmus preberá lexiku Biblie - biblizmy, ale aj v obsahu nájdeme vplyv Biblie, napr. Magdaléna z Troch gaštanových koní pokorou a prijímaním utrpenia pripomína biblickú Máriu Magdalénu. Zo súčasnejších autorov vedie rozhovor s Bohom (ale aj s Luciferom) D. Mitana (dáva si meno Kristus) a pred ním R. Sloboda uvažoval o Biblii a náboženstvách. Básnik Milan Rúfus napísal pre deti ale i pre dospelých Modlitbičky. Daniel Pastirčák, kňaz a spisovateľ patriaci do súčasnej slovenskej literatúry, píše rozprávky pre dospelých, v ktorých vychádza z kresťanského učenia.
Záver
Biblický jazykový štýl je významnou súčasťou slovenskej a svetovej kultúry. Jeho charakteristické črty a vplyv na literatúru sú nepopierateľné. Poznanie tohto štýlu je dôležité pre každého, kto sa zaujíma o jazyk, literatúru a kultúru.