Jedným z dôležitých posolstiev obdobia adventu je urobiť nás vnímavými na skutočnosť, že Boh vstupuje do nášho sveta. Urobil tak výnimočným spôsobom pred dvetisíc rokmi, keď sa v osobe Božieho Syna stal človekom, no koná tak aj v osobnej histórii každého človeka; každého jedného z nás.
Aj evanjeliová výzva na začiatku adventu: „Bdejte!“ (porov. Mt 24,42) je nám adresovaná nielen vzhľadom na budúci Pánov príchod. Upozorňuje nás, že už dnes môže Boh prísť a prejsť okolo - možno bez toho, aby sme si ho všimli.
Pri dnešnom stretnutí Lectio divina sa chceme sústrediť na postavu Zacheja, ktorý nezostal ľahostajný, keď sa dozvedel, že okolo pôjde Ježiš. Urobil všetko, čo dokázal, aby ho videl. A vieme, že jeho túžba bola naplnená oveľa viac, ako očakával.
Stretnutie Ježiša so Zachejom
Ježiš sa nachádza na ceste z Galiley, ktorá je na severe Palestíny, smerom na juh, do hlavného mesta Jeruzalema. Ide o ústrednú cestu Ježišovho verejného účinkovania. Keď sa blíži k Jeruzalemu, opakuje im už po tretí raz, že ho čaká opovrhnutie, potupenie a smrť, ale že „tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (18,33).
To sa už Ježiš nachádza v Jerichu, ktoré je jeho poslednou zastávkou pred vystúpením do Jeruzalema. Teraz, keď prechádza mestom Ježiš, dostáva účasť na spáse = záchrane slepec i Zachej.
Postavu Zacheja nám predstavuje druhý verš úryvku. Okrem jeho mena sa dozvedáme, že „bol hlavným mýtnikom a bol bohatý“ (Lk 19,2). Označenie „hlavný mýtnik“ je ojedinelé v Novom zákone. Vyjadruje významné postavenie, ktoré mal Zachej medzi ostatnými kolegami, ktorých povolanie bolo vo všeobecnosti nenávidené.
Evanjelista však v rozprávaní pokračuje a dáva nahliadnuť do jeho vnútra, ktoré napĺňa túžba: „...zatúžil vidieť Ježiša, kto to je“ (v.3). Zachej hľadal niečo viac. Hľadal, „kto to je“, teda kým Ježiš je skutočne. Hľadal jeho identitu. Spozná ju, keď sa jeho pohľad stretne s Ježišovým.
Zachej sa nenecháva odradiť ťažkosťami; dáva sa viesť túžbou. Je tak naliehavá, že beží a podniká prvý nečakaný krok: napriek svoju veku a postaveniu sa nehanbí vyliezť na strom (porov. 19,4). Drevo stromu, na ktorý vystupuje Zachej, sa stáva hlbokým predobrazom dreva kríža, stromu života, ktorý prijíma všetkých a nesie hriechy všetkých. Je drevom krajnej pokory a vydanosti.
Evanjelista začína 5. verš slovami: „Keď Ježiš prišiel na to miesto...“ Udalosť spásy, ktorá sa zavŕši na Golgote, sa začína uskutočňovať už teraz, na začiatku výstupu do Jeruzalema, a to záchranou Zacheja, ktorému navracia dôstojnosť človeka.
Nakoniec, Ježišovo „dnes“ adresované Zachejovi - „...dnes musím zostať v tvojom dome“ - má svoje echo v tom „dnes“, ktoré dáva ako prísľub kajúcemu zločincovi na kríži: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (23,43). Záchrana neznesie odklad. Uskutočňuje sa dnes, tu a teraz, pre každého, kto prijíma Ježiša ako Zachej - s okamžitou poslušnosťou jeho slovu a s radosťou, ktorá je sprievodným javom spásy (porov.
Úplne ináč ale vníma Ježišovo gesto okolostojaci zástup. „Všetci šomrali“ (v.7). Ich obvinenie „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ nie je namierené natoľko voči Zachejovi - hoci mu dáva nálepku „hriešnik“, teda ten, kým sa opovrhuje. Oveľa viac reptanie povstáva proti Ježišovi, ktorý už skôr dostal od farizejov prezývku „priateľ mýtnikov a hriešnikov“ (7,34).
Vtedy - zdá sa, že sa to udialo pred očami všetkých - koná Zachej druhý nečakaný krok. Nevracia späť obvinenie zástupu (dokonca akoby si ho vôbec nevšímal), ale odpovedá na Ježišovo gesto ako ten, ktorý v Ježišovom pohľade spoznal správnu cestu.
„Dnes prišla spása do tohto domu...“, potvrdzuje vzápätí Ježiš (Lk 19,9). Slová, že i Zachej je „Abrahámovým synom“, znamenajú, že patrí do zástupu požehnaných. Hoci vlastní súkmeňovci ním pre jeho zamestnanie opovrhujú, on sám svojím vnútorným postojom a vonkajším činom ukazuje otvorenosť pre Božie kráľovstvo.
Záverečná Ježišova veta: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (v.10) je kľúčom nielen k nášmu úryvku, ale k celému poslaniu Božieho Syna na zemi.
Vo výraze „Syn človeka prišiel hľadať...“ používa Lukáš to isté sloveso „hľadať“ [gr. zéteō] ako na začiatku v prípade Zacheja, ktorý „túžil“ - doslova „hľadal“ Ježiša. Boh nachádza toho, kto ho hľadá.
Posolstvo pre náš život
Po vnímavom čítaní úryvku sa teraz zamyslime nad niektorými témami, ktoré nám Božie slovo predkladá ako posolstvo pre náš život.
Bohatstvo
Predovšetkým nie je správne klásť rovnicu: majetok = zlo, ani: bohatý človek = zlý človek. Zlo totiž nespočíva v majetku ako takom. Je to postoj k bohatstvu, ktorý sa môže stať nezriadeným a môže pokriviť charakter človeka.
Majetok, na ktorom človek úzkostlivo lipne, je prekážkou nasledovania Ježiša, je bariérou, ktorá bráni človeku otvoriť sa pre dar spásy. V kontraste so spomenutým bohatým mužom sa ukazuje Zachej, ktorý si je vedomý svojej prázdnoty napriek svojmu bohatstvu. Túži po skutočnom bohatstve, a preto otvára svoje srdce Ježišovmu slovu, a ono v ňom prebúdza radosť.
Môžeme preto položiť inú rovnicu: majetok = príležitosť; príležitosť, ktorá môže byť využitá, alebo zneužitá. Každý dostáva v živote inú príležitosť. Majetok nie je jedinou a nie je nevyhnutnou príležitosťou - preto nemusím byť smutný, ak som ju nedostal. Musím byť však obozretný, ak mi ju Pán poskytol. Je spojená s veľkou zodpovednosťou.
Hľadanie naplnenia
Postava Zacheja nás ďalej pozýva hľadať v živote to, čo nás naozaj naplní. V srdci každého z nás je mnoho túžob. Niektoré sú povrchné, iné siahajú hlbšie; niektoré majú krátke trvanie, iné napĺňajú podstatnú časť nášho života.
Hľadať na prvom mieste Božie kráľovstvo značí hľadať Ježiša. V stretnutí s ním tkvie skutočná radosť zo života. Zachejovej túžbe vidieť Ježiša sa postavilo do cesty niekoľko prekážok. On sa im však nepoddal. Nehľadal dôvody „prečo nemôže vidieť Ježiša“, ale hľadal spôsob, „ako by ho mohol uzrieť“.
Stretnutie s Ježišom
Nevieme, čo sa odohrávalo v Zachejovi, keď liezol na strom. Vieme ale, že v okamihu, keď sa jeho pohľad stretáva s Ježišovým, spoznáva v Ježišovi priateľa, ktorý ho prijíma bez jediného slova výčitky, a to mu pomáha vrátiť sa späť medzi ľudí, zmeniť sa. Jeho srdce napĺňa radosť, ktorá sa dovršuje po slovách: „...dnes musím zostať v tvojom dome“ (Lk 19,5). Ježiš chce byť jeho hosťom.
Ježiš je Spasiteľ a Pán
Ježiš ako meno, v ktorom nachádzame spásu: „Lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). Meno Ježiš znamená „Boh spasí“. Toto meno je v centre kresťanskej modlitby (KKC 435).
Potom je tu druhá časť jeho mena - Kristus. Z gréckeho prekladu hebrejského slova znamená „pomazaný“. Titulom „Boží Syn“ je označený vzťah Ježiša k Bohu. Aj Peter Ježišovi vyznáva: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16, 16).
Ďalším jeho titulom okrem Božieho Syna je Pán - Kyrios. Tým je Ježiš uznávaný za Boha. Svedčia o tom aj skutky, ktoré koná - moc nad prírodou, chorobami, zlými duchmi, smrťou i hriechom (KKC 447).
„Tvrdiť, že Ježiš je Pán nad svetom a dejinami, znamená aj - a to už od začiatku kresťanských dejín - uznávať, že človek nemá bezpodmienečne podriadiť svoju osobnú slobodu nijakej pozemskej moci, ale jedine Bohu Otcovi a Pánovi, Ježišovi Kristovi,“ pokračuje Katechizmus (KKC 450).
Ježiš je určite Spasiteľ sveta. V tomto všetkom som aj skrze sviatosť zmierenia spoznal, že Boh je nad tým všetkým. Boh, ktorý ma miluje a prijíma ma takého, aký som. Že on chce byť so mnou, chce mi odpustiť a chce ma spasiť - a urobil by to znova. Išiel kvôli mne na drevo kríža.
Dala ma na kolená a učila ma mať úctu voči Sviatosti oltárnej. Naučila ma vyčleniť si čas na modlitbu, byť s Pánom. To, že je to akt vôle, výber. Že aj keď to nevnímam, to neznamená, že to tak nie je. Musím urobiť krok viery, že pôjdem pred neho a budem sa s ním rozprávať.
Čo to znamená prijať Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa?
Ježiš je a chce sa nám ukázať, ale dáva nám slobodu a rešpektuje ju. Takže ak ja nechcem, nebude vstupovať do môjho života nasilu. On je láska a v slobode, ktorú mi daroval, čaká, že ja urobím ten krok - krok viery, krok do neznáma.
Zostúpenie k zosnulým
Ježiš „zostúpil do nižších častí zeme. Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil“ (Ef 4,9-10) . Apoštolský symbol vyznáva v tom istom článku viery Kristovo zostúpenie k zosnulým a jeho zmŕtvychvstanie na tretí deň, lebo on vo svojej Veľkej noci (t. j. vo svojej smrti a zmŕtvychvstaní) dal vyprýštiť životu z priepasti smrti.
Početné tvrdenia Nového zákona, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ (1Kor 15,20) , predpokladajú, že pred svojím vzkriesením sa zdržiaval na mieste pobytu zosnulých. Miesto pobytu zosnulých, kam po smrti zostúpil Kristus, volá Sväté písmo „predpeklie“ (po latinsky inferi), „šeól“ (po hebrejsky) alebo „hades“ (po grécky), lebo tí, čo sa tam nachádzajú, sú pozbavení videnia Boha.
„Preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym…“ (1Pt 4,6) . Zostúpenie k zosnulým je plným zavŕšením evanjeliového ohlasovania spásy. Ježiš, „Pôvodca života“, svojou „smrťou zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2,14-15) .
Kto je Ježiš?
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (Ján 3, 16) Tento verš hovorí o najdôležitejšom posolstve Biblie. Tiež to najdôležitejšie o Ježišovi Kristovi: On z lásky k nám prijal trest, zomrel za naše hriechy, aby sme veriac v Neho, mali večný život.
Ježiš je BOŽÍ SYN. Spasiteľ náš aj celého sveta. PÁN, lebo Mu je daná všetka moc na nebi i na zemi (Matúš 28, 18). Sám seba však nazýval SYN ČLOVEKA (Lukáš 19, 10). Bol ako my, no bez hriechu (Židom 4, 15). Pozná naše starosti, rozumie nám.
Je však aj PRAVÝ BOH. - Má Božiu moc. Vie a môže nám pomôcť. Počas svojej služby tu, na Zemi, jasne dokazoval, že je pravý Boží Syn:
- Oživil mŕtvych
- Uzdravoval
- Konal zázraky
Ľudia Ho však aj napriek tomu všetkému neprijali. Očakávali od Neho, že sa stane izraelským kráľom a že oslobodí Izrael od rímskej nadvlády (Lukáš 24, 21; Skutky 1, 6).
On zomrel z čistej lásky k nám ľuďom, aby sme s Ním mohli mať večný život. Pán Boh sa priznal ku všetkému, čo Ježiš učil a konal tým, že Ho na tretí deň vzkriesil z mŕtvych. Ježiš o 40 dní nato vstúpil na nebesá.
Ježiš je naším Pánom - chce vládnuť nášmu životu. V Biblii sa píše, že Ježiš príde na túto zem ešte druhýkrát (vtedy nastane koniec sveta). No nepoznáme deň ani hodinu, keď sa to má stať, vie to iba Otec nebeský (Marek 13, 32). Znamená to, že máme byť stále pripravení na stretnutie s Pánom Bohom.
Spasenie skrze Ježiša Krista
Uvedená pasáž z Božieho slova obsahuje mnohé fakty, ktoré sú kresťanom, ktorí veria, že môžu mať istotu spasenia, dôverne známe a považujú ich za dôležité.
- Zreteľne sa tu píše, že človek potrebuje a môže byť spasený - zachránený.
- Byť spasený je možné jedine skrze osobu Ježiša Krista.
- Treba veriť, že Ježiš vstal z mŕtvych.
- Spasený bude ten, kto použije svoje ústa.
- Na to, aby sme mohli vzývať meno Pánovo, je potrebné, aby nám niekto ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista zvestoval.
Biblický výraz spasenie, gr. sótéria, je odvodený od slovesa sózó, ktoré má veľmi praktický a konkrétny význam.
Písmo hovorí nasledovné: „Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.“ (Gal 3,13-14)
Ježiš vyniesol kliatbu Zákona na drevo kríža. Odpoveď je pre mnohých šokujúca - VŠETKY. Ak sa pozriete na uvedenú pasáž (5Moj 28,15-68) - nie je to veselé čítanie. Zistíte, že kliatby sa netýkali iba večnej smrti ani iba chorôb, ale týkali sa aj chudoby, stavu mysle, stavu rodiny, prosto sú tam zahrnuté všetky oblasti života, v ktorých nám diabol môže spôsobovať problémy.
Po prvé, diabol Ježiša nepremohol, Pán dal svoj život dobrovoľne. „Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“ (Jn 10,17-18)
Po druhé, musíme oddeliť dobu obete od iných fáz Spasiteľovho života. Keď hovoríme o obeti, máme na mysli niekoľko desiatok hodín od Getsemane po slávne vzkriesenie.
Ježiš - dvere k spáse
Ján 10, 9: „Ja som dvere. Ježiš hovorí: „Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.“ (Ján 10, 9). Ježiš je kľúč - je kľúčová postava Vianoc. Je tým kľúčom, ktorý nám odomyká návrat do života, pre ktorý sme boli stvorení.
Na prvé Vianoce prišiel pre ľudí Spasiteľ, Kristus Pán a - ako to je vyspievané v 1. verši piesne č. 30 v našom Evanjelickom spevníku - On „človeku vrátil raj, čo Adam stratil“.
Avšak nemožno spoznať pravý život, kým neuveríme v Ježiša Krista - kým vierou neuchopíme Kristom pripravený kľúč nového života. Pokiaľ ho nevezmeme, nikdy nespoznáme najhlbší zmysel života.
Radostnou správou Vianoc je, že Pán Ježiš je kľúč k skutočnému, pravému životu, k akému sme boli stvorení. Kľúč k odpusteniu hriechov a večnému životu.
Posolstvom Vianoce je, že Pán Boh sa nad nami zmiloval. Z lásky k nám, strateným ľuďom, nám poslal Spasiteľa - svojho Syna Ježiša. On, hoci bol bohatý, opustil slávu neba a schudobnel pre nás, aby sme my zbohatli Jeho chudobou. (2Kor 8, 9).
Ježiš tu žil ako jeden z nás, namiesto nás vzal na seba trest smrti, keď zomrel na kríži za naše previnenia i zanedbania. Toto je naša šanca.
Ježiš je kľúčová postava Vianoc. Ježiš je kľúč. Nestačí, že ten kľúč jestvuje. Potrebujeme ho prijať a používať. Ježiš hovorí, že ten kľúč má každý: „kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal“ (Ján 5, 24). Máme Božie - Kristovo slovo. Ono je prameňom viery. Počúvajme ho nielen na Vianoce. Cez Božie slovo nám Pán Boh dáva a posilňuje vieru.
Nezabudnime, že Boh chce dať kľúč aj nám - k nášmu životu. Ježiš je kľúčová postava Vianoc. Dovolíš, aby sa Ježiš stal kľúčovou postavou aj tvojho života?
Ježiš je kľúčová postava Vianoc. Dovolíš, aby sa Ježiš stal kľúčovou postavou aj tvojho života?
Kristus - Pomazaný Kráľ
Toto slovo je jedným z najdôležitejších, základných slov v slovníku kresťana. Po prvé, slovo „Kristus“ pochádza z gréckeho slova christos, čo znamená „pomazaný“. Je to ekvivalent slova mashiach alebo Mesiáš v hebrejčine.
Biblický obraz slova „Mesiáš“ alebo „Kristus“ je obrazom kráľa vyvoleného Bohom. V Starom zákone Boh často hovoril prorokovi, aby niekoho pomazal a vyhlásil za kráľa.
Ak sa pozriete pozornejšie, zistíte, že ide skutočne o mesiášsku myšlienku v celej Biblii. V celom Starom zákone vidíme drobné náznaky, že Boh pošle Izraelu veľkého kráľa, ktorý jedného dňa ovládne svet.
Evanjeliá často používajú kultúrne obrazy kráľovskej moci, aby Ježiša ohlásili ako Krista, pomazaného Božieho kráľa, ktorý prišiel.
Ježiš však vysvetlil, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta (J 18:37). Ježiš hovoril skôr o Božom kráľovstve, ktoré bolo hlavným predmetom jeho kázania. Ako kráľ, ktorého poslal Boh, a samozrejme preto, že je Boh, je Božie kráľovstvo Ježišovým kráľovstvom.
Vnímali ho ľudia okolo neho ako kráľa? Skutočnosť, že Ježišovi učeníci a ostatní, ktorí v neho verili, ho oslovovali „Pane,“ naznačuje, že mu vzdávali veľkú úctu s vedomím, že je mesiášskym kráľom. Nazvať Ježiša „Pánom“ znamenalo použiť výraz na oslovenie kráľovskej rodiny, podobne ako keď sa hovorí „Vaše veličenstvo“ alebo „Vaša výsosť“.
Vzťah s Ježišom je založený na viere a láske a - ako o každý vzťah - je dôležité sa oň starať, Iba s Ježišom budeš môcť prežívať nadprirodzený život v plnosti a - keď príde tvoj čas - nasledovať ho do neba .
Osobný vzťah s Ježišom
Kto vkladá svoju dôveru v Pána Ježiša Krista ako Božieho Syna, je skrze vieru v Ježiša „novým stvorením“ (2. Korintským 5:17), čo mimo iné znamená toto:
- Získal moc k tomu stať sa Božím dieťaťom (Ján 1:12). Teraz môže nadviazať osobný a dôverný vzťah lásky s Bohom a začať Ho poznávať.
- Ježiš vstúpil do života človeka - nie obrazne, ale skutočne v Duchu Svätom. (1. Korintským 3:16)
- Kedykoľvek veriaci človek zhreší (urobí niečo proti Bohu a Jeho slovu), má možnosť spáchaný hriech Ježišovi vyznať a byť okamžite očistený - vďaka preliatej krvi Pána Ježiša je toto možné!!! (1.Janov 1:9) Toto je veľmi dôležité!
Základom pre duchovný rast bude tvoja neustála dôvera Ježišovi, vzťah s Ním a Jeho nasledovanie. Je dôležité s Ježišom tráviť osobný čas a chcieť Ho viac poznať! 😊 Zdrojom duchovného rastu je Duch Svätý, ktorého dostal každý člověk, ktorý prijal Pána Ježiša. Umožni Mu, aby ťa viedol v tvojom každodennom živote.