Milí čitatelia, opäť vám po čase prinášame ďalšiu „ochutnávku“ nového prekladu Písma, tentoraz 8., 9., 10. a 11. kapitol Matúša. Po Kázni na vrchu pokračovala Mesiášova služba ďalšími prejavmi moci Ducha Svätého, Ježiš delegoval svoju autoritu učeníkom, ktorých vyslal, aby sa aj oni podieľali na hlásaní radostného posolstva. Varoval ich, že sa stretnú s odporom a prenasledovaním, ale povzbudil ich prísľubom večnej odmeny.
Keď sa o Ježišových zázrakoch dopočul Ján Krstiteľ, ktorý už vtedy bol vo väzení, poslal za ním svojich žiakov s otázkou na Ježišovo Mesiášstvo. Ján, ktorý bol kedysi pri začiatkoch Ježišovej služby a verejne ho označil za Božieho baránka, ktorý „berie preč hriech sveta“ (J 1,29), bol zrejme v dôsledku tlaku, ktorý zakúšal vo väzení, na pochybách o Ježišovom poslaní. Pán dal Jánovi jednoznačnú odpoveď a hovoril o mocnom príchode Božieho kráľovstva, sprevádzanom zázrakmi. Jeho príchod bol možno živelný a expanzívny, no Ježiš sa k nemu priznáva a hovorí, že ten, kto sa na ňom nepohorší, je požehnaný.
Keď Jánovi učeníci odišli, Ježiš pokračoval v nastolenej téme o príchode Božieho kráľovstva. Vyzdvihol Jánovu osobnosť a službu, označil ho za „najväčšieho človeka“ a dodal, že aj tí najmenší v Božom kráľovstve sú väčší ako on. Príchod Božieho kráľovstva súvisí s Jánovou službou akéhosi „herolda“, ktorý oznamoval jeho príchod a pripravoval mu cestu. Príchod Kráľovstva v osobe Mesiáša znamenal inváziu Božej lásky a dobroty do sveta poznačeného ľudským pádom do hriechu a nadvládou satana.
Táto invázia sa nezaobišla bez duchovného konfliktu, o ktorom Pán hovorí v trocha tajomnom verši 12 v 11. kapitole Matúša: „Od dní Jána Krstiteľa až doteraz sa kráľovstvo Nebies násilne rozmáha a násilníci sa ho zmocňujú.“ Tento verš sme si po podnetnej diskusii v prekladateľskej komisii dovolili preložiť inak, ako to doposiaľ robila tradícia slovenských prekladov. V preklade prof. Roháčka tento verš znie: „A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz trpí nebeské kráľovstvo násilie, a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho.“
Trpí teda kráľovstvo Nebies násilie, alebo sa násilne rozmáha? Základným významom gréckeho slovesa biadzomai, ktoré je v tomto prípade v pôvodnom texte použité, je: použiť silu. V mediálnom slovesnom rode (ktorý v tomto prípade môže mať tak tranzitívny, ako aj pasívny význam), znamená pretlačiť si cestu, násilne vstúpiť, alebo byť vystavený násiliu, trpieť násilie. Väčšina prekladateľov volí druhý, pasívny variant, a to zrejme z dôvodu, že je pre nich nepredstaviteľná idea násilného šírenia Božieho kráľovstva. Kresťanstvo je, samozrejme, náboženstvom pokoja, ktoré dokonca vyučuje milovať svojich nepriateľov, ide však o ľudských nepriateľov, za ktorých je treba sa modliť a vedieť im aj odpustiť, na druhej strane sú tu ozajstní nepriatelia Božieho kráľovstva: duchovné sily v ponebeských oblastiach a démoni, trápiaci životy ľudí tu na zemi, proti ktorým vedieme nezmieriteľný boj.
Apoštol Pavol o ňom hovorí vo svojom liste Efezským: „Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.“ (Ef 6,12; ROH) Príchod Božieho kráľovstva v podobe Mesiáša znamenal zdrvujúci útok na satanovo kráľovstvo tmy. Boží Syn prišiel na to, aby zmaril skutky diabla. (1J 3,8) Zázraky, o ktorých Ježiš hovorí Jánovým učeníkom, sú toho dôkazom - Božie kráľovstvo mocne expandovalo na zem a s použitím obrovskej sily zaútočilo na kráľovstvo temnoty. Preto považujeme za opodstatnené prekladať Mt 11,12 vyššie uvedeným, „novým“ spôsobom.
Tieto verše odhaľujú dôležitý princíp. Na to, aby človek vošiel do Božieho kráľovstva, je potrebné vyvinúť určité úsilie. Naše rozhodnutie obrátiť sa od hriechov a nasledovať Krista musí byť jednoznačné a silné, len vtedy sa vieme zmocniť všetkých dobrodení, ktoré nám Kristus na kríži vydobyl.
Ježišove slová o nasledovaní a obete
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto vás prijíma, mňa prijíma. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. „Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“
Naozaj sme pripravení dať Ježiša vo svojom živote na prvé miesto? Pretože iba ak horíme jeho láskou, sme ochotní a pripravení strácať všetky naše pozemské istoty. Iba ak sme si istí nekonečnou a bezpodmienečnou Božou láskou, tak len vtedy sme schopní odumierať sebe, svojmu egoizmu, svojim žiadostiam, túžbam a nezdravým vzťahom. Odumieranie sebe a život zameraný na lásku k Bohu a ľuďom znamená podľa Ježiša „stratiť seba a nájsť život v Bohu“.
Keď žijeme tento princíp, všetky naše vzťahy, túžby a veci v našom živote sa dostávajú na správne miesto. Vtedy skutočne žijeme a stávame sa požehnaním pre celé naše okolie.
Ježišova zvesť sa neriadi spoločenskými kritériami a nesľubuje pozemskú harmóniu a šťastie. Jeho zámer nebol priniesť politický alebo spoločenský mier. Ježiš je iný ako rôzni múdri učitelia. Neukazuje len ďalšiu cestu múdrosti.
Verejné vystúpenie Ježiša spôsobilo nezvratný rozkol v izraelskom národe a neskôr aj v celom ľudstve. Ježiš tvrdil, že je Mesiáš a Spasiteľ sveta, o ktorom prorokoval Starý Zákon. Od začiatku boli jeho nasledovníci prenasledovaní. Toto rozdelenie je svedectvom o vplyve Ježišovho učenia na ľudstvo nielen v prvom storočí, ale až do dnešných čias.
Ježišovo učenie zmenilo svet tak, ako žiadny iný náboženský systém, či filozofia. Od začiatku boli niektoré Ježišove výroky kopírované, niektoré napodobňované a niektoré pod rúškom jeho autority prekrúcané a nesprávne používané. Ježišovo učenie fascinovalo ľudí spôsobom, ktorý nemá obdobu.
V celom Judsku bolo rozrušenie. Všetci chceli počuť jeho slová a vidieť jeho zázraky. Ježiš sa musel uberať na odľahlé miesta, pretože nápor zástupov bol príliš veľký. Židia, ktorí pochopili jeho zvesť a prijali ju do svojho srdca, radikálne zmenili svoj život. Začali Krista nasledovať ako svojho Pána - bez kompromisov.
Takisto dnes kresťania, ktorí prijali Ježišove slová ako pravdivé, zakúšajú moc jeho zvesti vo svojich životoch. Ježiš sa chce dotknúť srdca každého človeka a každého vyzýva ísť tou istou cestou, ktorú ukázal. Jeho spasenie oslobodzuje od života v zajatí hriechu.
V štyroch Evanjeliách, Skutkoch apoštolov a listoch apoštolov, sprostredkúva Nový Zákon historicky verný obraz diania a pozadia kresťanstva v prvom storočí. Historicky je v súlade s inými prameňmi židovských a rímskych autorov. Príkladom je Talmud, židovský pisateľ Josefus Flavius a rímski dejepisci Tacitus a Sueton.
Jedným z príkladov historickosti Nového Zákona je jeruzalemský rybník Siloe, spomínaný v Jánovom evanjeliu 9:7. V lete v roku 2004, počas prác na novej kanalizácii, bolo nájdených niekoľko schodov, ktorých vek sa odhaduje na 2400 rokov. Ďalej bola nájdená vodná nádrž, do ktorej bola Chizkijášovým tunelom vedená voda z prameňa Gichon. Tento 525m dlhý tunel bol vybudovaný judským kráľom Chizkijášom približne 700 rokov pred Kristom a ešte dnes je priechodný. Rybník Siloe slúžil obyvateľom Jeruzalema v čase Ježiša ako zásobník vody. V omietke našli archeológovia mincu, ktorá bola vyrazená 50 rokov pred Kristom.
Pri vykopávkach divadla v Cezareji bol v roku 1961 nájdený nápis: „Pontius Pilatus Praefectus Judaeae“. Svedectvo o Pilátovi, ako miestodržiteľovi v provincii „Judsko“, tak podáva nielen Nový Zákon a židovský pisateľ Josefus Flavius, ale aj tento nález.
Podobne je to s nápisom o Galiovi z Delf v Grécku, ktorý bol prvýkrát uverejnený v roku 1905. Nápis spomína Galia ako prokonzula Achaje a potvrdzuje tak rovnaký údaj v Skutkoch apoštolov 18:12.
Nový Zákon neobsahuje len jeden ale štyri opisy Ježišovho života. Tieto opisy nie sú v niektorých detailoch zhodné. To však nie je argument proti ich dôveryhodnosti, ale naopak argument pre ich spoľahlivosť. Pre dejepisca je neúplný súlad silným poukázaním na to, že správy neboli menené alebo neskôr spätne harmonizované.
Keď štyria ľudia, ktorí boli sami z časti účastníci diania, opisovali Ježišove slová a skutky, je úplne prirodzené, že ich osobitý pohľad a rôznosť adresátov budú mať na ich opis vplyv. Obzvlášť evanjelista Lukáš sa snažil všetko dôkladne prejsť a prináša mnoho historicky dokázateľných paralel.
Je prekvapujúce, že Lukáš píše o dvoch veľkňazoch. Nejedná sa o chybu, ale o historicky zaujímavú skutočnosť. Oficiálne bol v tom čase v úrade veľkňaza Kajfáš. Annáš (svokor Kajfáša) však, ako Rimanmi zosadený veľkňaz, mal stále ešte veľký vplyv. O tom svedčia aj Skutky apoštolov 4:6 a Jánovo evanjelium, kde je napísané, že Ježiš nebol po svojom zajatí odvedený k úradujúcemu veľkňazovi, ale k Annášovi.
Z diela židovského dejepiscu Josefa Flavia „Židovská vojna“, sa môžeme dozvedieť presnú následnosť veľkňazov v Jeruzaleme, ktorá je v súlade so svedectvom Nového Zákona. Moc a dôležitosť Annáša ešte dlho po jeho úradovaní, je potvrdená ako historicky dôveryhodná skutočnosť známymi teológmi ako napr.
Dôveryhodnosť Nového Zákona, ktorý vznikol v rozmedzí 40-tich rokov po smrti Ježiša, potvrdzuje veľa takýchto faktov a detailov. Markovo evanjelium bolo spísané zhruba desať rokov po Ježišovej smrti a vzkriesení. Autormi Nového Zákona sú očití svedkovia Ježišovho života alebo kresťania z prvej vlny kresťanstva, ktorí boli v kontakte s očitými svedkami.
Nový Zákon nepredstavuje len súhrn náboženských myšlienok. Dnešnému modernému človeku je ťažké si predstaviť, že by bol schopný si zapamätať dlhé príhovory alebo texty. Nie sme už toľko závislí na našej pamäti. Máme zápisníky, knihy, počítače. Zvykli sme si tiež rýchlo zabudnúť, pretože sme každodenne vystavení záplave informácií.
Ľudská pamäť je ale schopná výnimočných výkonov. Rozsah tradícií dnešných írskych Bardov je okolo 100 000 slov. Ježišovi učeníci zmenili svoj život na základe Ježišovho kázania. On sa stal stredobodom celého ich konania. Mali teda záujem si jeho slová a činy zapamätať a verne odovzdávať. Učeníci boli s Ježišom a oslovovali ho ako učiteľa (napr. Marek 10:35). Boli s ním takmer dva a pol roka každý deň. Učil ich v súkromí a boli tiež prítomní, keď učil ľud. Mohli si tak prirodzenou cestou jeho slová zapamätať. Od detstva boli z domu a zo synagógy zvyknutí učiť sa veci naspamäť. To ich urobilo schopnými verne sprostredkovať ústnu tradíciu.
Ježiš ich už za svojho života poslal zvestovať „príchod Božieho kráľovstva“. Museli už veľmi skoro použiť to, čomu sa naučili. Všetky knihy Nového Zákona boli spísané pred zničením Jeruzalema Rimanmi v roku 70 po Kristovi. Ježiš bol ukrižovaný v roku 30. Ide teda o obdobie 40-tich rokov. Existuje množstvo argumentov svedčiacich o tom, že Nový Zákon bol napísaný počas prvých štyroch desaťročí po Ježišovej smrti.
Príklad: kniha „Skutky apoštolov“ vo svojej druhej časti opisuje činnosť apoštola Pavla. Neopisuje ale jeho smrť. Posledná kapitola Skutkov opisuje Pavlovu činnosť v Ríme v šesťdesiatych rokoch 1. st. Tento otvorený koniec svedčí o tom, že kniha bola napísaná v tejto dobe. Kniha Skutkov nadväzuje na Lukášovo evanjelium, ktoré bolo spísané pred Skutkami. Prechod z ústnej na písomnú tradíciu sa uskutočnil veľmi skoro.
Rovnakú snahu o správne a verné odovzdanie Ježišových slov a slov apoštolov môžeme predpokladať u tých, ktorí v nasledujúcich storočiach Nový Zákon prepisovali. Najstarší zachovaný rukopis bol nájdený v Egypte okolo roku 1920 ‑P52 (papyrus číslo 52). Obsahuje niekoľko veršov z Jánovho evanjelia. Vznikol najneskôr v roku 125. Z doby okolo roku 200 pochádzajú Bodmerove papyrusy, pôvodom z Egypta. Obsahujú Lukášovo a Jánovo evanjelium. Z tej istej doby je aj papyrus P4 s rozsiahlymi zlomkami Lukášovho evanjelia. Z 3. storočia sa dochovali rozsiahle papyrusy Chester-Beaty P45, obsahujúce zlomky zo všetkých štyroch evanjelií a Skutkov a papyrus P46 s Pavlovými listami. Zachovali sa aj ďalšie papyrusy z 2. a 3. storočia. Pokrývajú väčšinu textu Nového Zákona.
V 4. storočí vznikli najstaršie majuskulové rukopisy (písané veľkými písmenami gréckej abecedy). Obsahujú celý Nový Zákon. Sú písané na pergamene -materiáli zo zvieracej kože. Najznámejšie z nich sú Codex Vaticanus a Codex Sinaiticus. Z 5. storočia pochádza Codex Alexandrinus. Nasledujúca tabuľka dáva prehľad o rukopisoch Nového Zákona.
| Typ rukopisu | Počet |
|---|---|
| Papyrusy | 127 |
| Majuskulové | 317 |
| Minuscule | 2907 |
| Lekcionáre | 2451 |
| Celkový počet | 5802 |
Bohatstvo nájdených rukopisov najlepšie vynikne porovnaním s ostatnými historickými textami. Po 40 rokoch bádania konštatoval prof. Text Nového Zákona je výnimočne dochovaný, lepšie ako text ktoréhokoľvek iného antického diela. Ako kresťania sme Bohu vďační, že sa nám dochovali spoľahlivé informácie o Ježišovi a prvotných kresťanoch.
Ježiš sa neuspokojil s vyznačením pravidiel pre zbožný život. Každého človeka vyzýva, aby svoje kritériá pre život prijal od Toho, ktorý je absolútne dobrý. Byť dokonalým ako Boh znie možno nezmyselne. Napriek tomu nemôžeme Ježiša odbiť ako blázna.
Ježišova zvesť sa neriadi spoločenskými kritériami a nesľubuje pozemskú harmóniu a šťastie. Jeho zámer nebol priniesť politický alebo spoločenský mier. Ježiš je iný ako rôzni múdri učitelia. Neukazuje len ďalšiu cestu múdrosti.
Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Ježišova zvesť sa neriadi spoločenskými kritériami a nesľubuje pozemskú harmóniu a šťastie. Jeho zámer nebol priniesť politický alebo spoločenský mier. Ježiš je iný ako rôzni múdri učitelia. Neukazuje len ďalšiu cestu múdrosti.
Verejné vystúpenie Ježiša spôsobilo nezvratný rozkol v izraelskom národe a neskôr aj v celom ľudstve. Ježiš tvrdil, že je Mesiáš a Spasiteľ sveta, o ktorom prorokoval Starý Zákon. Od začiatku boli jeho nasledovníci prenasledovaní. Toto rozdelenie je svedectvom o vplyve Ježišovho učenia na ľudstvo nielen v prvom storočí, ale až do dnešných čias.
Ježišovo učenie zmenilo svet tak, ako žiadny iný náboženský systém, či filozofia. Od začiatku boli niektoré Ježišove výroky kopírované, niektoré napodobňované a niektoré pod rúškom jeho autority prekrúcané a nesprávne používané. Ježišovo učenie fascinovalo ľudí spôsobom, ktorý nemá obdobu.
Following Jesus – Dr. Charles Stanley
Príslovia 8 - Múdrosť ako cesta k životu
V knihe Prísloví nachádzame hlboké myšlienky o múdrosti a jej význame pre život. Príslovia 8 nám predstavujú múdrosť ako niečo, čo volá a ponúka sa každému, kto je ochotný počúvať. Múdrosť je lepšia ako striebro a zlato, a tí, ktorí ju hľadajú, nájdu život a priazeň od Hospodina.
Príslovia 8:35 - Lebo ten, kto ma najde, najde život a dosiahne priazne od Hospodina.
Múdrosť je spojená s opatrnosťou, poznaním a dômyselnosťou. Ten, kto nenávidí zlo, pýchu a zlé cesty, má bázeň pred Hospodinom. Múdrosť je tá, skrze ktorú kraľujú králi a vládcovia ustanovujú spravodlivosť. Tí, ktorí milujú múdrosť, nájdu bohatstvo, slávu a trvalé imanie. Múdrosť bola ustanovená od veku, od počiatku, prv ako bola zem. Bola pri Bohu ako dielovedúci a bola jeho rozkošou deň čo deň.
Preto, synovia, počúvajte na múdrosť a buďte blahoslavení tí, ktorí ostríhajú jej cesty. Počúvajte kázeň, buďte múdri a neodmietnite. Blahoslavený je človek, ktorý počúva na múdrosť, bdie pri jej vrátach deň čo deň a stráži dvere jej dverí. Lebo ten, kto nájde múdrosť, nájde život a dosiahne priazeň od Hospodina. Ale ten, kto hreší proti múdrosti, pácha ukrutnosť na svojej duši; všetci, ktorí ju nenávidia, milujú smrť.
