Ježiš Kristus je vnímaný ako priateľ detí, čo dokazujú mnohé udalosti a výroky zaznamenané v evanjeliách. Tento článok sa zameriava na zdôraznenie tejto vlastnosti Ježiša, ako aj na niektoré menej známe fakty a príbehy, ktoré s tým súvisia.
Ježiš Kristus obklopený deťmi
Detstvo Ježiša Krista
Evanjelium nehovorí o Ježišovom detstve, ale prináša niekoľko udalostí z jeho dospievania a mladosti. Matúš umiestňuje obdobie Pánovej mladosti medzi dve udalosti - medzi návrat jeho rodiny do Nazareta po období exilu a jeho krst v Jordáne, kde začal verejné účinkovanie. Posledným obrazom o dieťati Ježišovi je obraz malého utečenca v Egypte (porov. Mt 2, 14 - 15) a potom repatrianta v Nazarete (porov. Mt 2, 19 - 23).
Prvé obrazy o Ježišovi ako dospelom mladom človeku nám ho ukazujú uprostred zástupu ľudí pri rieke Jordán, keď sa ako jeden z mnohých prišiel dať pokrstiť svojmu bratrancovi Jánovi Krstiteľovi (porov. Mt 3, 13 - 17). Tento krst nebol ako náš, ktorý nás uvádza do života milosti, ale bolo to zasvätenie sa pred začatím veľkého životného poslania. Evanjelium hovorí, že jeho krst bol dôvodom Otcovej radosti a dobrozdania: „Ty si môj milovaný Syn“ (Lk 3, 22). Hneď nato sa ukázalo, že Ježiš je naplnený Duchom Svätým a Duch ho zaviedol na púšť (porov. Lk 4, 1 - 14). Takto bol pripravený ísť kázať a robiť zázraky, oslobodzovať a uzdravovať (porov. Lk 4, 1 - 14).
Medzi týmito dvomi udalosťami nachádzame jednu, ktorá nám predstavuje Ježiša ako dospievajúceho. Je to vtedy, keď sa so svojimi rodičmi vrátil do Nazareta potom, ako sa im stratil a ako ho našli v chráme (porov. Lk 2, 41 - 51). Tu sa hovorí, že „im bol poslušný“ (porov. Lk 2, 51), teda neodmietal svoju rodinu. Hneď nato Lukáš dodáva, že „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2, 52). Znamená to, že sa pripravoval a tento čas využíval na prehĺbenie svojho vzťahu s Otcom a s ostatnými. Svätý Ján Pavol II.
Na základe týchto evanjeliových údajov môžeme tvrdiť, že Ježiš sa v období mladosti „formoval“, pripravoval na uskutočňovanie Otcovho plánu. Jeho dospievanie a mladosť ho usmerňovali k najvyššiemu poslaniu.
Ježišov Vzťah k Deťom
Počas dospievania a mladosti mal Ježišov vzťah s Otcom charakter milovaného Syna. Otec ho priťahoval a on rástol v zaujatí vecou svojho Otca: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 49). No nesmieme si myslieť, že Ježiš ako dospievajúci bol samotárom alebo mladým človekom, ktorý myslí na seba. Jeho vzťah s ľuďmi bol vzťahom mladého človeka, ktorý sa naplno podieľa na živote rodiny zaradenej do života na dedine. Od otca sa naučil pracovať a potom ho nahradil ako tesár. Preto sa v evanjeliu pri istej príležitosti nazýva „synom tesára“ (Mt 13, 55) a inokedy jednoducho „tesárom“ (Mk 6, 3). Tento detail poukazuje na to, že bol dedinským chlapcom ako ostatní a mal celkom normálne vzťahy. Nikto ho nepovažoval za čudáka alebo izolovaného od ostatných. Práve preto vo chvíli, keď sa Ježiš prihlásil, že bude kázať, ľudia si nevedeli vysvetliť, kde vzal takú múdrosť: „Vari to nie je Jozefov syn?“ (Lk 4, 22).
Preto vieme pochopiť, prečo boli rodičia pri návrate z púte spokojní. Mysleli si totiž, že ich dvanásťročný chlapec (porov. Lk 2, 42) kráča slobodne v zástupe ľudí, i keď ho celý deň nevideli: „Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli celý deň cesty...“ (Lk 2, 44). Mysleli si, že Ježiš je určite tam, pohybuje sa medzi ostatnými, žartuje s rovesníkmi, počúva rozprávanie dospelých a prežíva radosti a smútky putujúcej skupiny. Grécky výraz synodía, ktorý použil Lukáš pre skupinu pútnikov, znamená presne túto „komunitu na ceste“, ktorej je Svätá rodina súčasťou. Ježiš sa vďaka dôvere rodičov slobodne pohybuje a učí sa kráčať so všetkými ostatnými.
Tieto aspekty Ježišovho života môžu byť inšpiráciou pre každého mladého človeka, ktorý sa rozvíja a pripravuje na plnenie svojho poslania. To so sebou prináša dozrievanie vo vzťahu k nebeskému Otcovi, vo vedomí, že je jedným z členov rodiny a komunity, a v otvorenosti nechať sa naplniť Duchom a dať sa viesť k plneniu poslania, ktoré mu Boh zveruje, k plneniu svojho povolania. Nič z tohto všetkého by sa nemalo v pastorácii mladých ignorovať, aby sme nevytvárali projekty, ktoré odizolujú mladých od rodiny a sveta, alebo z nich urobia vybranú menšinu, chránenú od každej nákazy. Potrebujeme skôr projekty, ktoré ich budú posilňovať, sprevádzať a usmerňovať v stretnutí s druhými, vo veľkodušnej službe, v poslaní.
Ježiš vás, mladých, neučí z diaľky alebo zvonka, ale vychádza z tej istej mladosti, ktorú s vami prežíva. Je veľmi dôležité kontemplovať mladého Ježiša, ako nám ho ukazujú evanjeliá, pretože on bol skutočne jeden z vás, a u neho možno rozpoznať mnoho aspektov, typických pre mladé srdcia. Vidíme to napríklad z týchto charakteristík: „Ježiš bezpodmienečne dôveroval Otcovi, pestoval priateľstvo so svojimi učeníkmi a zostal im verný aj v krízových okamihoch. Hlboko súcitil s najslabšími, zvlášť s chudobnými, chorými, hriešnikmi a vylúčenými. Mal odvahu čeliť náboženským a politickým predstaviteľom svojej doby; vedel, čo znamená byť nepochopený a odmietnutý; zakúsil strach z utrpenia a poznal krehkosť umučenia.
100. VÝROČIE ZJAVENIA PANNY MÁRIE VO FATIME
Tri deti - Lucia, Hyacinta a František - boli vybrané, aby prijali posolstvo a šírili ho ďalej. Lucia mala desať rokov, Hyacinta deväť, František osem. Pani sľubuje im nebo. Pani sľubuje im nebo. A utrpenie? František zdôvodnil prostým, detinským spôsobom: „Diabol je škaredý, ošklivý. pekle, pod zemou. Naša Pani je pekná, oslňujúca a zhora prichádza. hore odchádza. slnečným lúčom, ktorý zahnal tmavú noc.
Deti preukážu neobyčajnú silu ducha a hlbokú vieru. nás zabijú, pôjdeme rovno do neba," hovorí Hvacinta. na Pani, ktorú nevidela, ani na smrť, ktorá ju čaká. zachráňte ma!" Počítala s tým, že nebeská Pani jej dá potrebnú silu. Boh vždy dáva potrebnú silu. Deti mali zaistené nebo. duchu dávalo neobyčajnú silu. Vám bola istota, u nás je nádej.A takéto dievčatko si Mária vybrala. navštevuje. Mária vie, čo robí. kedysi našla na ceste a modlila sa. obrátil sa.
Panna Mária Fatimská - Význam Modlitby - Vzrušujúce slová! ruženec, v každom „Zdravas, Mária" hovoríme: „pros za nás". Márii: „oroduj za nás". Teda dohromady to opakujeme asi sto krát. krát prosíme Máriu, aby sa za nás modlila, aby za nás prosila, orodovala. po toľkých prosbách nie sme si stopercentne istí, či sa za nás bude modliť. teba modliť." Pozrime, čo znamenajú tieto slová v ústach Márie. nás!".
Ježiš a Mladí Svätí
V srdci Cirkvi žiari Mária. Je veľkým vzorom pre mladú Cirkev, ktorá chce nasledovať Krista so sviežosťou a poddajnosťou. Keď bola mladá, prijala anjelovo zvestovanie a nebála sa klásť otázky (porov. Lk 1, 34). Mala však ochotnú dušu a povedala: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1, 38).
Pán nás volá zažať hviezdy v noci iných mladých. Pozýva nás pozerať na pravé hviezdy, na tie pestré znamenia, ktoré nám dáva, aby sme nezostali stáť, ale napodobňovali rozsievača, ktorý pozoruje hviezdy, skôr ako sa vydá poorať svoje pole. Boh pre nás zažína hviezdy, aby sme mohli kráčať ďalej: „A hviezdy svietia na svojich strážach a tešia sa; ak ich zavolá, odpovedia“ (Bar 3, 34 - 35). Ale Kristus sám je pre nás veľkým svetlom nádeje a sprievodcom v našej noci, pretože on je tá „žiarivá ranná hviezda“ (Zjv 22, 16).
Srdce Cirkvi je plné aj mladých svätých, ktorí dali život za Krista, mnohí z nich až po mučeníctvo. Sú vzácnym obrazom mladého Krista, ktorých žiarivé svedectvo nás podnecuje, aby sme sa prebudili z ospalosti. Synoda zdôraznila, že „mnohí mladí svätí umožnili, aby črty mladosti zažiarili v celej svojej kráse a aby sa vo svojej dobe stali pravými prorokmi zmeny.„Svätosťou mladých môže Cirkev obnoviť svoj duchovný zápal a svoje apoštolské nasadenie. Balzam svätosti, ktorý sa rodí z dobrého života mnohých mladých, môže vyliečiť rany Cirkvi a sveta, znova nás priviesť k plnosti lásky, ku ktorej sme odjakživa povolaní: mladí svätí nás podnecujú vrátiť sa k našej prvej láske (porov.
Na konci tohto stretnutia dostala každá zúčastnená krajina IKONU PRIATEĽSTVA. Ide o kópiu originálu z Egypta, zo 6. storočia. Na ikone je zobrazený Ježiš, ktorý priateľsky drží za plecia iného muža. Táto symbolika Ježiša ako priateľa je veľmi vzácna a veľmi presná. Keďže potom nasledovali obdobia, kedy sa Ježiš zvýrazňoval predovšetkým ako vládca neba a kráľ, mnohým ľuďom sa zafixovala mylná predstava prísneho Ježiša, kráľa alebo sudcu. Ale keď čítame evanjeliá, môžeme vidieť veľkú lásku Ježiša k ľuďom, ku všetkým ľuďom, či už to boli hriešnici alebo tí, ktorí vo svojom živote už zavrhli Boha.
Keď by som sa teraz opýtal, či je pre teba Ježiš priateľom, už akoby som hneď videl aj odpovede typu: „Ježiš nie je môj priateľ!“, „Nechcem mať s tým nič spoločné!“ a „Prečo mi tu nasilu vnucuješ Ježiša za priateľa?“. Ale na druhej strane viem, že rovnako veľa je aj pozitívnych odpovedí, lebo kvantum ľudí zažilo vďaka Ježišovi rôzne dobrá. Vyzerá to tak, akoby neexistovalo priateľstvo medzi tými, čo veria v Boha a tými, čo neveria. Ale v praxi to tak nie je. Milý čitateľ, pozri sa aj ty do radov svojich dobrých priateľov a ak si veriaci, nájdeš tam určite aj neveriaceho človeka. A ak si neveriaci, určite poznáš nejakého kresťana, o ktorom povieš, že tento je normálny a je dobrý kamarát. Ja to vidím okolo seba a najmä mám s tým aj osobnú skúsenosť. Ja som veriaci, ale medzi mojimi dobrými kamarátmi sú aj tí, ktorí vôbec neveria v Boha, alebo takí, ktorí veria v Boha, ale nechcú mať nič spoločné s cirkvou. Nikomu nevadí, že som veriaci, a veľmi dobre si rozumieme. Prečo? Jeden rešpektuje druhého. A aj keď niekde pri pive dokážeme viesť filozofické debaty o Bohu a cirkvi, ostávame priateľmi, lebo nikto z nás nasilu nevnucuje druhému svoj názor. A myslím, že pre neveriaceho človeka je toto najlepší kontakt s cirkvou, alebo s Ježišom (v ktorého on neverí). Určite lepší, ako keby som ho nasilu ťahal niekde do kostola. Takto sa navzájom rešpektujeme, ostávame priateľmi, a obe skupiny máme radosť, že sa môžeme stretnúť aj s iným názorom.
Prečo sú moji priatelia dobrými priateľmi? Najmä preto, že sme spolu strávili kopec času, počas mnohých rokov. Prežili sme spolu dni i noci, chvíle veselé i smutné, i tie, kedy sme si museli navzájom pomôcť. Objavili sme v sebe navzájom toho človeka, ktorý je nám blízky. Bez ohľadu na to, či je jeden veriaci a druhý neveriaci. A prečo je Ježiš mojim dobrým priateľom? Presne pre tie isté dôvody. Prežili sme spolu mnoho dní a nocí, chvíle veselé i smutné, a povedali sme si všetko, čo sme chceli. Ale aj napriek tomu, že mám krásne zážitky s Ježišom, nebudem ich nasilu vnucovať tomu, kto v Boha neverí. Podľa mňa Ježiš aj toho neveriaceho človeka už teraz drží priateľsky za plecia. Ak existuje priateľstvo medzi neveriacimi a veriacim človekom, musí existovať priateľstvo aj medzi neveriacimi a Ježišom. Ja verím, že keby tu Ježiš teraz bol, sadol by si s nami, s veriacimi i neveriacimi, a viedli by sme dobrú diskusiu, o všetkom. Určite by nás každého pochopil a nikomu by nič nasilu nevtláčal. Je veľmi dobré všetko riešiť priateľsky.
Táto ikona putuje v týchto dňoch po Slovensku a mňa veľmi teší, že som sa mohol na túto ikonu dívať včera večer, u nás v Košiciach. Uvedomil som si, že všetci moji priatelia, vrátane Ježiša, mi dávajú veľmi veľa. Ale možno som si predsa ešte dostatočne neuvedomil, že Ježiš mi dáva najviac.
Jeden komentár ma zvlášť zaujal. Priateľka, ktorá ho uverejnila, vyrastala v kresťanských kruhoch a teraz je milujúcou, dávajúcou a veselou ateistkou. Svoje deti oboznamuje s čo najväčším počtom náboženských tradícií, aby boli dobrými občanmi sveta. Príležitosť, ktorú máme na Vianoce, aby sme sa zapojili do komunikácie s neveriacimi priateľmi a susedmi, je jedinečná. Pre mnohých Vianoce prinášajú hrejivú nostalgiu. U iných vyvolávajú pocit osamelosti alebo sklamania. V každom prípade tieto pocity otvárajú škáru, trhlinu, kľúčovú dierku, cez ktorú môžeme presvietiť trochu svetla evanjelia.
Ako otvoriť dialóg
1. Pre niektorých neveriacich je Ježišova skutočná existencia spochybniteľná. Vianočný príbeh môže byť roztomilý: väčšinou neškodný mýtus o dieťati, ktoré sa narodilo za spevu anjelov. Existujú teda skutočné historické pochybnosti o existencii Ježiša Nazaretského? Ako hovorí známy skeptický novozákonník Bart Ehrman: „Skutočnosť je taká, že nech si o Ježišovi myslíte čokoľvek iné, určite existoval.“ Ehrman navyše tvrdí, že tento názor „zastávajú prakticky všetci odborníci na tejto planéte“. Vieme to z dôkazov mimo novozákonných textov - z dokumentov, ktoré napísali ľudia, ktorí ani nemali radi kresťanov. Táto otázka by už nemala stáť medzi evanjeliom a našimi neveriacimi priateľmi.
2. Pamätáte si na veci, ktoré sa stali pred 35 až 45 rokmi? „Hm, nie. „Ehm, možno? „Samozrejme! Markovo evanjelium bolo pravdepodobne napísané 35 až 45 rokov po udalostiach, ktoré zaznamenáva. Máme dobrý dôvod veriť, že je založené na Petrových spomienkach. Moji rodičia si živo spomínajú na významné udalosti a rozhovory z tak dávnej doby, vrátane príbehu o mojom narodení. Jánovo evanjelium, ktoré bolo napísané ako posledné, vzniklo pravdepodobne asi šesť desaťročí po Ježišovej smrti a existujú dobré dôkazy, aby sme si mysleli, že ho napísal skutočný očitý svedok Ježišovho života. Ježiš mal 12 vyvolených učeníkov, ktorých úlohou na plný úväzok bolo cestovať so svojím Pánom a učiť sa jeho učenie. Ježiš mal aj mnoho ďalších nasledovníkov vrátane niekoľkých žien, ktoré s ním cestovali od začiatku jeho verejného pôsobenia. Štyri novozákonné evanjeliá boli napísané v čase, keď títo prví očití svedkovia začali vymierať.
3. Pre niektorých sa viera v Boha zdá byť rozumná. Ale veriť v narodenie z panny je príliš veľký nadprirodzený most - najmä preto, že najstaršie evanjelium (Markovo) nehovorí nič o Ježišovom narodení. Ak však existuje Boh, ktorý stvoril vesmír, nie je iracionálne myslieť si, že by mohol aj jedinečným nadprirodzeným spôsobom stvoriť jedného človeka. A hoci Marek, ktorý je zďaleka najkratším evanjeliom, nezačína Ježišovým narodením, od začiatku hovorí, že Ježiš je „Boží Syn“ (Mk 1:1). Ale čo moderná veda? Nevyvrátila možnosť zázraku, ako je narodenie z panny? Nie. Veda opisuje zákonité fungovanie prírody. Zázraky sú podľa definície nepravidelné. Ale keď sa tento rok pripravujeme na Vianoce, pripravme seba a zbory, ktorým slúžime, na to, aby sme otvorili svoje dvere, srdcia a mysle neveriacim priateľom a rodinám.
Snažme sa otvoriť dialóg a ukázať Ježiša Krista ako priateľa všetkých, vrátane detí, a šíriť tak posolstvo lásky a porozumenia.
Kresťanské knihy pre deti
Kresťanské knihy dokážu viac než len pomôcť so štúdiom Písma. Knihy totiž vedia krásne prehriať priestor, a kvalitné kresťanské knihy - naozaj dobrá náboženská literatúra - to dokážu aj s mysľou, ktorú unavila zima alebo smútok.
Medzi odporúčané knihy patria:
- O svätej spovedi pre deti alebo Ďaleko a blízko
- Modlitbičky pre maličkých
- Ja som chlieb života (farebná obálka)
- Zázračné príbehy
- Živo(t) v kostole
- Herbárik
- František (detský)
- Pre Teba, Pane Ježišu
- Pier Giorgio Frassati - Smerom k výšinám
- Laň, myška a stehlík
- Junior Biblia
- Naplnil sa čas
- Rozprávka o žirafe Žofke
- Tešte sa, čoskoro príde Ježiško
- Mimi a Líza
- Chiara a jej svetlo
- Darca života
- Aký je to svätý?
- Drahý Pane Ježišu
- Vianoce s tetou Jozefínou
- Dávid a Goliáš (Doron)
- Ježiš a Bartimej (Doron)
- Veľká kniha riekaniek
- YOUCAT Moje prvé sväté prijímanie
- Veľkonočná kniha príbehov