Biblia je plná príbehov o ponížení a povýšení. Tieto príbehy nám ukazujú, že Boh má moc znížiť pyšných a vyvýšiť pokorných. Ukazujú nám, že Boh je spravodlivý a že nakoniec bude súdiť každého podľa jeho skutkov.
V žalme 44 (43) autor hovorí o tom, ako Boh v minulosti pomáhal Izraelu, ale teraz ich zavrhol a zahanbil.
Žalmista sa pýta:
- Prečo Boh odvracia svoju tvár?
- Vari môže zabudnúť na ich biedu a súženie?
- Veď ich duša je pokorená až do prachu a ich telo je pritlačené k zemi.
Napriek tomu, že Izraeliti nezabudli na Boha a neporušili zmluvu s Ním, Boh ich ponížil v kraji líšok a zahalil tôňou smrti.
V knihe Izaiáš sa hovorí o tom, ako Boh zníži tých, čo bývali vysoko, a vyvýšené mesto poníži až po zem, zrazí ho do prachu. Noha ho pošliape; nohy biednych a kroky núdznych.
Na druhej strane, Boh je pevnosťou slabému, pevnosťou chudobnému v jeho súžení, prístreším pred lejakom a clonou pred horúčavou.
V Novom zákone vidíme, že Ježišovo poníženie sa stalo základom pre jeho povýšenie. Syn sa ponížil, Otec Ho povýšil. Syn sa ponížil do najväčších hlbín, Otec Ho povýšil do najvyšších výšin.
To je Otcova odpoveď na Synovu poslušnosť. Poníženého povýšil, toho, ktorý sa stal sluhom všetkých, urobil Pánom všetkých. Syn sa pokoril pod Otcovu autoritu, Otec Ho obdaril svojou autoritou. Zahrnul Ho tou najvyššou poctou, keď Mu dal meno nad každé meno. To znamená, že Mu udelil autoritu nad každú autoritu. Táto autorita je vyjadrená menom Pán. To je meno i titul i funkcia zároveň. Boh učinil svojho Syna Pánom celého vesmíru. Ježiš bol preto Otcom povýšený, aby bol nami uctievaný.
List Filipanom (2,5-11) hovorí o Kristovom ponížení a povýšení:
- Kristus mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež.
- Vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom.
- Keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.
- Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno.
- Aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou.
- A každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.
Keď je v Písme reč o sklonenom kolene a vyznávajúcom jazyku, je reč o božskej úcte. Takáto úcta v Starej zmluve však patrila jedine Bohu (Iz 54:23). Odteraz už patrí i Ježišovi. My nemôžeme urobiť Ježiša Pánom. To urobil Otec. Ale my máme vyznávať Ježiša Krista ako Pána a uznať jeho panstvo v každej oblasti nášho života. To neznamená, že odteraz uctievame Syna miesto Otca. Uctievanie Syna nenahrádza uctievanie Otca, lebo ctiť Syna znamená zároveň ctiť i Otca. Veď naše uctievanie Ježiša slúži na slávu Boha a Otca. Keď Otec povýšil Syna, potom spôsob ako osláviť Otca, je osláviť Syna.
Príde deň, keď sa tieto slová naplnia. Tí, ktorí svoje kolená nesklonili dobrovoľne, budú tak musieť urobiť nedobrovoľne. Zástupy vykúpených padnú pred Ním na kolená s jasavým chválospevom. Jeho nepriatelia padnú pred Ním so zdesením a strachom. Dovtedy však máme byť ovládaní túžbou a úsilím, aby bolo čím viac tých, ktorí pred Ježišom pokľaknú ešte v tomto živote.
Starý zákon tiež rieši praktické otázky života, kde sa prejavuje spravodlivosť a ochrana slabších. Napríklad, ak sa nájde mŕtvola a nie je známy vrah, starší z najbližšieho mesta musia vykonať obrad zmierenia, aby sa zbavili viny za preliatu krv.
Zaujímavé sú aj ustanovenia týkajúce sa manželstva so zajatými ženami a práva prvorodených, ktoré zabezpečujú spravodlivé zaobchádzanie aj s tými, ktorí boli v spoločnosti znevýhodnení.
Zhrnutie niektorých biblických princípov:
| Téma | Princíp |
|---|---|
| Poníženie a povýšenie | Boh znižuje pyšných a vyvyšuje pokorných. |
| Spravodlivosť | Boh je spravodlivý a bude súdiť každého podľa jeho skutkov. |
| Ochrana slabších | Biblia zdôrazňuje potrebu chrániť slabších a znevýhodnených. |
Tieto príbehy a učenia nás povzbudzujú, aby sme dôverovali Bohu a hľadali Jeho spravodlivosť. Učia nás, že skutočné povýšenie prichádza od Boha a že pokora je cesta k Jeho priazni.