Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Ilave je architektonickou dominantou mesta. Stojí na území bývalej hradnej priekopy a je súčasťou bývalého hradného areálu, ktorý sa neskôr zmenil na kláštorný areál. V rámci areálu stojí juhozápadne od horného hradu, svojou hmotou je zasunutý za obvodové objekty areálu väznice.
Ilava, okresné mesto v Trenčianskom kraji, sa rozprestiera v malebnej Ilavskej kotline, obklopenej výbežkami Strážovských vrchov a Bielych Karpát. Hlavnou dominantou, ktorá formuje siluetu mesta, je nepochybne Ilavský hrad. Táto pôvodne gotická pevnosť prešla zložitým vývojom - od kláštora až po dnešnú podobu nápravnovýchovného ústavu s najvyšším stupňom stráženia. Z tohto dôvodu hrad nie je pre turistov prístupný, čo je dôležitá informácia pre plánovanie návštevy. Historické jadro mesta sa sústreďuje okolo Mierového námestia, kde stojí farský kostol Všetkých svätých.
Ak zvažujete, kam v Ilave a jej okolí zamieriť za prírodou, odpoveďou sú okolité pohoria. Najväčším lákadlom sú neďaleké Vršatské bradlá, chránená prírodná rezervácia s ruinami hradu Vršatec. Turistické chodníky vedú cez skalné útvary a ponúkajú jedinečné výhľady na Považie.
Hoci špecifické detské atrakcie Ilava neponúka v hojnom počte, okolie je ideálne pre aktívne rodiny. Prechádzka mestským parkom Sihoť alebo objavovanie nábrežia Váhu je skvelou voľbou. Práve pozdĺž rieky vedie časť Vážskej cyklomagistrály, ktorá je vhodná aj pre menších cyklistov.
Pamiatkový objekt NKP Ilavský hrad vyhlásený v roku 1963. Pôvodný gotický kostol s gotickou zvonicou, ktorý zanikol v 18.storočí, dal postaviť Blažej Maďar v roku 1470.
Pred rokom 1789 a v roku 1835 a 1852 bol opravený, v 20-tych rokoch udržiavaný. Po zrušení rádu trinitárov v roku 1788 sa stal farským kostolom namiesto gotického kostola, ktorý stál na starom námestí v Ilave a zanikol koncom 18. storočia.
História Kostola Všetkých Svätých
Kostol je jednoloďová halová stavba s kryptou celom rozsahu pôdorysu kostola, so svätyňou s rovným záverom a s dvojpodlažnou sakristiou v pokračovaní svätyne. Pôdorys a dispozícia opakuje najzaužívanejší stavebný typ kostola 2. polovice 17. storočia a celého 18. storočia; jednolodie s postrannými kaplnkami, s akcentovaním stupu dvoma bočnými vysokými vežami, menej častým prvkom je situovanie sakristie za svätyňu, čo ale v tomto prípade môže byť výsledkom terénnych limitov, či existenciou starších stavieb.
Účasť rehoľníkov na bohoslužbách bola zabezpečená vytvorením poschodia nad sakristiou kde bolo oratórium pre mníchov, nakoľko náprotivná empora sa nerozvinula po celej dĺžke lode. Priestory kostola sú zaklenuté krížovou klenbou dosadajúcou na vtiahnuté piliere. Trojosová baroková fasáda s dvojicou veží, členená vysokým radom pilastrov.
Veže sú ukončené vysokými strechami so stanovou strechou s polygonálnou lucernou s oválnymi otvormi ukončenou cibuľovitou strechou s guľami a krížmi nad každou vežou, pokryté medeným plechom. Zvony sú zo začiatku 19. storočia. Kostol je prístupný dnes len jedným hlavným vstupom cez úzku cestičku vytvorenú medzi múrmi väznice.
Komplexná obnova exteriéru kostola sa začala v rokoch 2007 až 2009 kedy bol krov kostola na základe statického posudku a projektovej dokumentácie vymenený v celom rozsahu a bola položená nová strešná krytina - keramická bobrovka, nakoľko pôvodné prekrytie objektu a samotná drevená konštrukcia boli v havarijnom stave a vážne ohrozovali bezpečnosť ľudí pohybujúcich sa v areáli pevnosti Ilava, ktorej súčasťou je objekt kostola. Výška hrebeňa strechy a sklon strešných rovín zostal zachovaný.
Vzhľadom na zhoršujúci sa stavebno - technický stav omietkových vrstiev fasád kostola a konštrukcií oboch veží kostola bol v máji až júli 2015 na pamiatkovom objekte vykonaný pamiatkový výskum, ktorý spracovala PhDr. Zuzana Zvarová a kolektív. Na základe výsledkov pamiatkového výskumu bola ešte v roku 2015 vypracovaná projektová dokumentácia Ing. Jozefom Závackým, ktorá riešila statické posúdenie aktuálneho konštrukčno - statického a stavebno - technického stavu nosných konštrukcií veží kostola s následným návrhom opráv a sanačných zásahov.
Vzhľadom na zhoršujúci sa stavebno - technický stav murovaných a drevených konštrukcií oboch veží kostola bola nutná urýchlená obnova a sanačný zásah, ktorými by sa odstránili príčiny vzniku týchto porúch. Drevo krovu veží v porušených častiach prvkov bolo nutné v zmysle projektovej dokumentácie zosilniť, prípadne vymeniť najviac porušené prvky, pričom bolo nutné dodržať typy dreva.
Debnenie krovu veží a doskové záklopy bolo potrebné vymeniť celé. Uvoľnené tesárske spoje bolo nutné opraviť, stiahnuť a zosilniť, pričom bolo nutné chemické ošetrenie drevenej strešnej konštrukcie. Plechovú krytinu striech veží bolo možné vymeniť za novú, medenú. Žalúzie v okenných otvoroch veží bolo nutné opraviť a doplniť o sieťky, ktoré by zabránili vtákom vlietať do podkrovia striech.
V období máj-september 2019 bola realizovaná obnova drevených a murovaných konštrukcií oboch veží kostola a výmena strešnej krytiny za veľmi sťažených podmienok, nakoľko je kostol súčasťou areálu jednej z najťažších väzníc na Slovensku. Až 2/3 priestoru veží kostola je v priestore areálu väznice a tak postavenie lešenia ako aj celá obnova boli realizované za prísnych bezpečnostných opatrení.
Poslednou etapou obnovy exteriéru kostola je obnova omietkových vrstiev fasád kostola, ktoré sú takmer v celom rozsahu dožité, v mnohých miestach opadané, nesúdržné s murivom, tvaroslovie zvetrané až do straty čitateľnosti. Na čelnej juhovýchodnej fasáde je novodobý náter, ktorý sa vo veľkých plátoch olupuje. V miestach dlhodobého odhalenia muriva je viditeľné jeho zvetranie, časť tvaroslovných prvkov výrazne degradovala, je nečitateľná.
Rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých v Ilave je zachovaný bez významných priestorových a hmotových zásahov vo svojom pôvodnom, resp. staršom prostredí. Kostol je intaktne pôdorysne, hmotovo a dispozične zachovaný od doby svojho vzniku, teda od začiatku 18. storočia, s početnými autentickými barokovými tvaroslovnými fasádnymi prvkami, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na jeho vysokej pamiatkovej hodnote a dodávajú kostolu výraznú mieru autentičnosti.
Jeho obnova je veľmi komplikovaná, vzhľadom na situovanie v areáli Pevnosti Ilava, kde pôsobí Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava. Rovnako akýkoľvek prístup ku kostolu a jeho fasádam je sťažený okolitým areálom väznice a preto je jeho prebiehajúca obnova veľmi náročná.
Jednoloďový barokový kostol halového typu s kryptou, s dvomi nárožnými vežami je ukončený svätyňou s rovným záverom s dvojpodlažnou sakristiou. Druhé nadzemné podlažie sakristie slúžilo ako oratórium pre mníchov.
Loď je zaklenutá dvomi poľami krížových klenieb na pásoch dosadajúcich na mohutné členité prístenné piliere s mohutnými rímsami a jednou krížovou klenbou nad svätyňou. Na obidvoch stranách lode sa nachádzajú dve bočné kaplnky. Okná sú iba na juhozápadnej stene kostola, severovýchodná je plná a prilieha k nej budova bývalého kláštora. Pôvodne boli v sakristii aj dvere do kláštornej chodby.
Interiér Kostola
Trinitári chrám zasvätili sv. Trojici, ktorej obraz bol aj na hlavnom oltári. Z čias výstavby sa zachovali pôvodné barokové lavice, drevená polychrómovaná kazateľnica, v sakristii časť mobiliáru a pôvodný vstupný pravouhlý portál, hore s rovnou rímsou zvonovitého profilu.
Bočné oltáre (1766) majú drevenú stĺpovú architektúru, vyhotovil ich laický brat Hypolit z ilavského kláštora. Zdobia ich umelecky hodnotné diela rezbárskeho majstra Antona Millnera z Lednice.
Na oltári s obrazom sv. Anny sa nachádza aj plastika sv. Anny a tiež sv. Joachima (rodičia Panny Márie). Na oltári s replikou vzácnej ikony - Panny Márie Brnenskej sú sochy trinitárskych svätcov, zakladateľov rádu. Vysvätenie kostola previedol nitriansky kanonik, archidiakon a trenčiansky farár Adam Gyӧri.
Po odchode trinitárov z Ilavy (pôsobili tu viac ako 80 rokov) a zmenou na farský kostol, došlo k stavebným úpravám, ktoré je možné rozdeliť do 5 stavebných etáp. V sakristii zamurovali vchod do kláštora, zrušili kláštorný chór a upravili čelnú stenu s hlavným oltárom. Nový hlavný oltár má drevené tabernákulum ukončené polychrómovaným baldachýnom s pozlátenou plastikou pelikána na vrchole.
Na čelnej stene nad oltárom je závesný obraz Všetkých svätých - nových patrónov kostola - rámovaný iluzívnou oltárnou architektúrou (pravdepodobne 1788). Maľované sochy sv. Petra a Pavla dopĺňa v nadstavci iluzívneho oltára motív Sv. Trojice (pripomenutie patrocínia z čias trinitárov). Pôvodný organ z čias výstavby kostola nahradili v roku 1950 novým od firmy Tuček Kutná Hora, podľa návrhu E. Zavarského. V roku 2015 prešiel kompletnou rekonštrukciou.
Krypta
Pod podlahou kostola sa nachádza obrovská krypta, ktorá má prvenstvo v tom, že patrí medzi najväčšie krypty na Slovensku. Nachádza sa pod celým kostolom a je pamiatkou na vodnú priekopu. Preto sú stropy krypty mimoriadne vysoké. V krypte sú pochovaní niektorí donátori kostola, členovia miestnej šľachty a niekdajší rehoľníci. Tých tu odpočíva okolo štyridsať a taký malý počet pochovaných tiež umocňuje veľkosť krypty. Krypta kopíruje rozmery lode kostola a má plochu až 537m2, čím pôsobí veľkolepo. Pri jej výstavbe boli využité staršie murované časti hradu.
Samotná krypta je rozdelená na dve časti, hlavná časť je dlhá 20m, vysoká 8m a široká 7m. Na boku sú hrobky s telami zosnulých a časť zachovalej steny niekdajšieho hradu, na ktorej možno vidieť pozostatky vonkajšej výzdoby pôvodného hradu. V druhej časti hrobky je dominantou mohutný stĺp, ktorý je špecifický tým, že pokračuje hore do samotného kostola a až nad kostol, kde majú dnes kaplnku väzni.
Prehľad rekonštrukcií Kostola Všetkých Svätých v Ilave
| Roky | Udalosť |
|---|---|
| 1701 - 1718 | Výstavba barokového kostola (bez veží) |
| 1718 - 1722 | Dokončenie kostola s vežami a priečelím |
| 1766 | Výroba bočných oltárov laickým bratom Hypolitom z ilavského kláštora |
| 1788 | Úprava kostola na farský, zmena hlavného oltára |
| 1950 | Výmena pôvodného organa za nový od firmy Tuček Kutná Hora |
| 2007 - 2009 | Komplexná obnova exteriéru kostola a výmena krovu a strešnej krytiny |
| 2015 | Pamiatkový výskum a rekonštrukcia organa |
| 2019 | Obnova drevených a murovaných konštrukcií veží a výmena strešnej krytiny |
Kláštor Rádu Najsvätejšej Trojice - Trinitári
Uhorský kráľ Leopold I. predal Ilavský hrad s hradným panstvom za 80 000 zlatých grófovi Siegfriedovi Breunerovi zo Stϋbingenu. Ten si na kúpu požičal od ostrihomského arcibiskupa Juraja Széchényiho a niektoré pramene uvádzajú, že arcibiskup tieto majetky dostal do zálohy za vypožičané peniaze. Podľa poslednej vôle Juraja Széchényiho bola v roku 1694 spísaná zakladacia listina Kláštora rádu Trinitárov v Ilave, prvého v Uhorsku. Želal si usadiť rehoľníkov - trinitárov na panstve v Ilave, aby vo svojich sv. omšiach na neho pamätali a prosili za spásu jeho duše...
Trinitári pochádzali väčšinou zo Španielska a Rakúska, vykupovali kresťanov z tureckého zajatia a vykonávali aj ošetrovateľskú činnosť. Usadili sa v objekte horného hradu. Tento opravili a začali s výstavbou barokového dvojvežového kostola (1701-1718) s vežami (1718-1722), neskôr pristavili budovy kláštora a nemocnice (1753). Pri nich mali mnísi veľkú záhradu a na vnútorných nádvoriach tzv. rajské dvory.
Prvý predstaviteľ ilavského rehoľného domu bol P. Jozef a Sacramento. V kláštore vychovávali i rehoľných novicov, už v r. 1695 tu vznikol kurz filozofie, neskôr filozofické collegium - vysoká škola filozofická. Pod kostolom sa nachádza priestranná krypta, na jej vybudovanie trinitári využili hlbokú hradnú priekopu okolo horného hradu, s použitím resp. zapojením starších murovaných konštrukcií hradu. Táto terénna situácia bola plne využitá a poslúžila pre vznik krypty pod celým kostolom. Sú tu pochovaní niektorí členovia rádu, časť donátorov kostola a miestnej šľachty.
V roku 1783 bol kláštor panovníkom Jozefom II. zrušený. Po odchode trinitárov začal kláštorný kostol slúžiť ako farský.
Pred kostolom na mieste bývalého panského rybníka sa v súčasnosti nachádza verejný park so zreštaurovanou sochou sv. Jána Nepomuckého. Park nesie meno Štefana Rausa (1880-1958).
Patrocínium chrámu Všetkých svätých nie je na Slovensku až takým ojedinelým javom. Vo farnosti Ilava však slávenie pamiatky všetkých svätcov a svätíc evokuje prepojenie s mnohými, ktorí si svätosť vybrali a obhájili aj za múrmi väznice, pôvodne trinitárskeho kláštora.
Ilavskí trinitári zasvätili chrám Najsvätejšej Trojici. V roku 1730 okolo kláštorného objektu začali budovať približne dvojmetrový ohradný múr.
Dekan Sojčák odkrýva vlastné pocity: „Osobne ju vnímam ako farnosť modlitby. Často však veriacim prízvukujem, že modlitba ma musí nasmerovať k inému človeku v konkrétnom rozmere konania dobra a lásky. Usiluje sa konkrétnymi činmi byť nápomocná iným ľuďom. Aj v duchu poznania sv. K nášmu rozhovoru sa pridáva rodená Ilavčanka Viera Múčková (60), ktorá vedie modlitby za kňazov.
„Táto aktivita vznikla vo farnosti ešte v roku 2003 ako súčasť ružencového spoločenstva. Vtedy sme sa spontánne rozhodli, že sa budeme modliť za kňazov, ktorí pôsobia alebo pôsobili u nás. Kňaz i veriaci, ku ktorým je poslaný, by mali byť spojení v modlitbe. Ak Pán Boh dá, ovocím našich modlitieb bude v nastávajúcom roku kňazská vysviacka Ilavčana Lukáša Behana.
Zaujímalo nás, aký je konkrétny modlitbový systém. „Každý deň v týždni sa konkrétny človek modlí za vybraného kňaza. Začali sme modlitbami za vtedajšieho správcu farnosti a kaplána. V súčasnoti sa modlíme za 15 kňazov. To znamená, že máme aj rovnaký počet skupín po sedem modliacich sa farníkov. Prosbami k Bohu sprevádzame kňazov, ktorí tu pôsobili, a hoci aj fyzicky odišli, duchovne s nimi zostávame v spojení aj na ich ďalších pastoračných miestach. Konkrétnu modlitbu je možné nahradiť svätou omšou, svätým prijímaním, obetou či sebazaprením alebo modlitbou posvätného ruženca.“
Je to možno aj inšpirácia pre iných, aby sme sa skutočne viac modlili za služobníkov oltára. Mať vo farnosti sieť dobrovoľníkov je na nezaplatenie, ale svojím spôsobom aj nevyhnutnosť. Otec dvoch detí Ľubomír Stareček (36) sa už dlhšie usiluje byť nápomocný v ekonomických otázkach farskej rady a pomáha aj spoločenstvu miestnej farskej charity.
„V súlade s potrebami diecéznej charity sa snažíme realizovať zbierky školských potrieb, čistiacich prostriedkov, sladkostí, domácich spotrebičov, šatstva či potravín pre núdznych. Viac u nás prevláda model dobrovoľníctva. Do mozaiky aktívnych farníkov patrí aj Marcela Baginová (44), sestra Damiána z Kongregácie dcér Božskej lásky. „Pracujem v škole, mám na starosti deti a katechézu. Dôležitá je vzájomná interakcia.
Objasňuje: „Niekedy sa deti zamýšľajú nad existenciou Pána Boha prvýkrát práve na hodinách náboženstva. Veď jednak by mu bolo lepšie a ony by z toho asi tiež viac profitovali. Je predsa všemohúci. Taká nefalšovaná detská logika. Pri starších je to už o čosi zložitejšie. Často do nich vstupujú, a keď si už nedokážu poradiť so životom, prirodzene hľadajú vyššiu moc - Boha.
Počas nedávno skončeného Roku Božieho slova sme intenzívnejšie pracovali so Svätým písmom a na moje prekvapenie ich to skutočne chytilo za srdce. Ide o to byť duchovne interaktívny. Zúčastniť sa na svätej omši, niečo si vypočuť, to je pasívny prístup. Podporných aktivít na tento úmysel však už bolo viac, napríklad dôchodkyne z Únie žien háčkovali kľúčenky, predávali sa farské kalendáre, obrazy a magnetky so zobrazením kostola či vianočné oblátky. Z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie tento rok možno očakávať obmedzenia a netradične skromné hody. Duchovné spojenie sa pravdepodobne uskutoční len prostredníctvom digitálnych technológií.
Napriek tejto situácii farára teší, že sa aj vďaka finančnej podpore z ministerstva kultúry zatiaľ darí pokračovať v obnove ich chrámu. Toto snaženie smeruje k roku 2022, keď si farnosť pripomenie 300 rokov od ukončenia výstavby svojho kostola. Určite by sa tomu potešil aj Štefan Raus, vzácna osobnosť mesta i farnosti. Hoci sa narodil v Malej Hradnej 7. decembra 1880, v Ilave prežil 52 rokov. Popri učiteľskom povolaní slúžil farnosti na bohoslužbách ako organista a nacvičoval s veriacimi nové piesne. S krátkou prestávkou kantorskú službu vykonával až do roku 1957. Aktivizoval divadelných ochotníkov a v roku 1920 spoluzakladal Slovenský orol. Ilavčania si ho v roku 1932 zvolili za svojho starostu. Po smrti ilavského farára a regionálneho historika Jozefa Chorényiho viedol i kroniku mesta. Za svoju nezištnú prácu a angažovanosť získal pápežské ocenenie - záslužnú medailu Bene merenti, ktorá sa udeľuje členom duchovenstva a laikom za službu Katolíckej cirkvi. Zomrel v Ilave 10.