Nečestný správca - Evanjelické zamyslenie
Ježiš povedal učeníkom: "Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.«
Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.« Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?« On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.« Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.« A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla."
Ilustrácia Jana Luykena k podobenstvu o nepoctivom správcovi
Interpretácie podobenstva
Nasadenie pre vlastnú záchranu
Najčastejšie sa podobenstvo o nepoctivom správcovi vysvetľuje tak, že pán nechváli správcove kšefty, ale jeho nasadenie pre vlastnú záchranu.
Príprava na Boží príchod
Existuje ale ešte jedna interpretácia tohto podobenstva, i keď sa na ňu zabúda: byť pripravení na Boží príchod, keď Pán príde a vyžiada si od nás účty. Prvým kresťanom, pre ktorých Lukášovo evanjelium bolo primárne určené, bola táto myšlienka omnoho zrozumiteľnejšia. Oni očakávali druhý príchod Krista, ale keďže nenastával, u mnohých došlo k ochabnutiu vo viere.
Poučenie z Gogoľovho Revízora
Asi všetci poznáme hru ruského klasika Gogoľa Revízor. Ide v nej o to, že v malom mestečku čakajú štátnu kontrolu. A naozaj prichádza akýsi pochybný človiečik, ktorého všetci omylom považujú za revízora. Chcú si ho podplatiť, získať na svoju stranu. Rýchlo pochopia, že aj on je „ich človek“, iba jeden z nich. Hra je plná komických scén a keď ju v Rusku hrali po prvý raz, ľudia nadšene tlieskali, smiali sa. Iba Gogoľ ostával smutný. Diváci nepochopili, že jeho hra nie je komédia, ale tragédia. Že do postavy falošného revízora vložil symbol diabla. Ten sa ľahko zmocňuje ľudského života na tomto svete, pretože ľudia sa chcú vyhnúť revízorovi pravému, Bohu. Gogoľov revízor i Lukášovo podobenstvo má byť poučením aj pre nás - byť pripravený na druhý príchod Krista.
Lekcie z podobenstva
Čo sa môžeme naučiť z podobenstva:
- Prezieravosť a vynaliezavosť: Ježiš chváli jeho prezieravosť, schopnosť vynájsť sa v kritickej situácii a nepoddať sa okolnostiam.
- Zmena postojov: Byť učeníkom znamená dať Bohu prvé miesto v našom živote - aj nad vzťahy s rodinou, manželom či manželkou a deťmi.
- Správcovstvo: Každému z nás dal Pán Boh určité dary, nadanie, silu, ochotu, schopnosť povzbudiť, dobré zdravie, hmotné prostriedky... Všetci sme správcovia Božích darov.
Výzvy a otázky na zamyslenie
- Ako využívame dary a príležitosti od Pána?
- Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či ste pripravení na stretnutie s Ježišom? Také z tváre do tváre? Čas na lepšiu prípravu.
- Koľkí z tých, s ktorými žijeme a stretávame sa, by mohli povedať, že pociťujú dobrodenie nášho správcovstva?
Kontext Lukášovho evanjelia
Toto podobenstvo nájdeme v 16.kapitole Lukášovho evanjelia. Lukáš je asi najsúcitnejší evanjelista. Tam, kde sa ostatní evanjelisti sústredili na iné, on z hĺbky svojho dobrého a súcitiaceho srdca vidí všetky príbehy, kde sa Boh skláňa k človeku. Blízke su mu príbehy všetkých, ktorých tento svet odsúva na okraj. Chorí a chudobní, cudzinci a ženy.
V 15.kapitole, v tej s troma “stratenými - nájdenými” podobenstvami sa rozprávanie začína takto: Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a znalci Zákona šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo. A na začiatku vidíme, že Ježišovo publikum sa zmenilo. Toto podobenstvo hovorí len svojim učeníkom. Nie je to jediné miesto, kde Ježiš niečo hovorí masám a niečo len úzkej skupine ľudí okolo Neho. A verím, že vždy má na to dobrý dôvod.
Pripravenosť na kritickú situáciu
Správca teda, kým ho dostihne hnev jeho šéfa, robí protiopatrenia. Mení úpisy a znižuje dlžníkom dlhy. Ak by bol správca kapitán lode, mieriacej na útesy, poviem: urobí opatrenia v priestore, v ktorom môže manévrovať. Nakoniec, nie to isté, ale čosi podobné robí aj lotor na kríži. A ten už naozaj nemôže urobiť nič, lebo už o ničom vo svojom živote nerozhoduje a jeho ruky a nohy sú priklincované na dreve. Ale stále môže otvoriť ústa. A povie Ježišovi (lebo On bude visieť na kríži vedľa Neho): Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Priestor, kde slovami námorníka, môže manévrovať, je malý, otvoriť ústa by inokedy takmer nič neznamenalo. Ale tu to stačí. Takže áno, verím v záchrany na poslednú chvíľu a neobvyklým spôsobom. A áno, verím tomu aj pri tom správcovi, lebo to, čo robí, nie sú ďalšie podvody. Podľa všetkého on obetuje svoju províziu. Spomínala som, že tí ľudia, čo požičiavali (boháč v našom podobenstve) si sami nešpinili ruky s peniazmi, ale mali na to správcov, ktorým pripadla časť zisku. A podľa všetkého tento správca je kvôli svojej budúcnosti svoju províziu stratiť. Urobí si priateľov v nádeji, že oni pomôžu jemu, keď bude bez práce. Iní ľudia by asi v panike začali hrabať viac peňazí smerom k sebe, ale on vie, že to je len krátkodobé riešenie.
Nespravodlivé bohatstvo a večné stany
Čo znamená tá veta Robte si priateľov s pomocou nespravodlivého bohatstva, aby, keď sa pominie, ste boli prijatí do večných stanov? No moment. Trochu pribrzdime. V cirkvi sa pohybujeme medzi dvoma hranicami, alebo to nazvime extrémy. Jeden je tá predstava, že napríklad ľudia v duchovnej službe nemajú čo zhromažďovať majetok. Peniazmi sa ovplyvňuje, vydiera, peniazmi sa manipuluje. A druhý extrém k nám ešte neprišiel, aspoň nie v takom extréme ako inde. Naši služobníci Slova si nekupujú súkromné lietadlá, ale je už dosť ľudí, čo vykrikujú, že požehnanie znamená majetok!
Peniaze potrebujeme, lebo stále žijeme v svete, kde na vás v obchode - ak im namiesto kreditky ponúknete Pán Boh zaplať - zavolajú ochranku. A nakoniec, naozaj by sme chceli, aby bolo všetko vlastníctvo sveta rozdelené všetkým a rovnako? Takže učme sa mať peniaze bez toho, aby sme ich milovali. Ale čo tá veta, že bude prebývať vo večných stanoch? Ja osobne rada kladiem otázky.
Použitie peňazí na dobré skutky
Použil peniaze na to, aby si urobil priateľov, a aby znížením dlhu (po odčítaní svojho podielu) prispel k vylepšeniu povesti svojho pána. Jasne, stále sa zdá, že to urobil hlavne pre seba. Ale to neznamená, že tie dobré skutky dobrými byť prestali.
Zákaz požičiavania za úroky
Židia mali zakázané požičiavať za úroky! Na to, aby to obišli, nepoužívali peniaze, ale komodity. Olej, obilie a podobne. A zvyčajne to nerobili ani samotní majitelia, ale mali na to správcov. Aby si oni sami nešpinili ruky. Takže boháč je človek, ktorý zjavne obchádza Mojžišove zákony a ešte má človeka, ktorý špinavú prácu - teda prácu s peniazmi - urobí za neho, aby sa on mohol ďalej tváriť ako neviniatko.
Suma stiahnutá z úpisov nebola súčasťou dlhu voči pánovi, ale predstavovala úrok, ktorý si účtoval sám správca. Hoci by to bolo v rozpore so židovským zákonom , účtovanie takéhoto úroku (v skutočnosti úžery) chudobnému Židovi bolo často racionalizované. Účet by bol napísaný v termínoch komodity a nie v peňažných číslach, pričom úrok by bol skrytý v celkovej sume.
Kontrast medzi synmi svetla a synmi tohto veku
Kontrast medzi tými, ktorí patria (dosl. „sú synovia“) tohto veku, a tými, ktorí patria „svetlu“, je známy z Kumránu. Naši blížni a dobré skutky: Myslím, že celá Biblia veľmi jasne a mnohonásobne hovorí o tom, že nemôžeme hovoriť, že slúžime Bohu, že v Neho vôbec veríme, keď ignorujeme potreby ľudí okolo seba!
Svetskosť a úplatkárstvo
Svätý Otec hovoril o „duchu sveta, svetskosti“, ako sa svetskosť prejavuje a ako veľmi je nebezpečná. Pripomenul, že Ježiš sa modlil k Otcovi, aby jeho učeníci neprepadli duchu svetskosti.
„Keď uvažujeme o našich nepriateľoch, skutočne myslíme najprv na diabla, pretože je to naozaj on, ktorý nám robí zle. Atmosféra a životný štýl, ktoré sa diablovi páčia, spočívajú v tejto svetskosti: žiť podľa hodnôt sveta. Tento správca je príklad svetskosti. Niektorí z vás si možno povedia: ‚Ale veď tento človek urobil to, čo robia všetci!’. Nie všetci! Niektorí správcovia, súkromní podnikatelia, verejní činitelia, členovia vlády... Možno ich nie je veľa.
„Áno, toto je pochvala podplácania! A podplácanie je maniera svetská a silno hriešna. Je to maniera, ktorá nepochádza od Boha: Boh nám prikázal prinášať domov chlieb za našu poctivú prácu! Tento muž, správca, ho prinášal, ale ako? Dával svojim deťom jesť špinavý chlieb! A jeho deti, možno s drahým vysokoškolským vzdelaním, možno vyrastali v kultivovaných kruhoch, dostávali od svojho otca ako jedlo špinu, pretože ich otec prinášajúc domov špinavý chlieb stratil svoju dôstojnosť! A toto je ťažký hriech!
Chytráctvo kresťanské
Ale ak existuje „svetské chytráctvo“, existuje aj „chytráctvo kresťanské“, robiť veci trochu s dôvtipom, nie však s duchom sveta, ale čestne. To je to, čo hovorí Ježiš, keď nás vyzýva, aby sme boli opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. Spojiť tieto dva rozmery je milosť Ducha Svätého.
„Možno dnes bude osožné pre nás všetkých, keď sa budeme modliť za deti a mladých ľudí, ktorí dostávajú od svojich rodičov špinavý chlieb. Aj títo sú hladujúci: majú hlad po dôstojnosti! Keď sa budeme modliť, aby Pán zmenil srdcia tých, čo uctievajú bohyňu úplatkárstva, aby si uvedomili, že dôstojnosť pochádza z čestnej práce, z poctivej každodennej práce, nie cez tieto zľahčené cesty, ktoré ťa nakoniec oberú o všetko.
Pápež František sa dnes ráno počas svätej omše v kaplnke Domu sv. Marty modlil za mladých ľudí, ktorí dostávajú od rodičov „špinavý chlieb“, získavaný vďaka úplatkárstvu a korupcii, a sú hladní po dôstojnosti, pretože nečestná práca oberá o dôstojnosť.