Podobenstvo o nepoctivom správcovi patrí medzi najzáhadnejšie v evanjeliách.
Ježiš povedal učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.« Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.« Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?« On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.« Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.« A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla."
Problém pri pochopení tohto príbehu môžeme mať hlavne vtedy, ak si dostatočne neuvedomíme, že je to iba podobenstvo. A podobenstvo nemožno brať doslovne - ako nejaký návod na jednanie, ako normu správania.
Ilustrácia Jana Luykena k podobenstvu o nepoctivom správcovi
Najčastejšie sa podobenstvo o nepoctivom správcovi vysvetľuje tak, že pán nechváli správcove kšefty, ale jeho nasadenie pre vlastnú záchranu.
Existuje ale ešte jedna interpretácia tohto podobenstva, i keď sa na ňu zabúda: byť pripravení na Boží príchod, keď Pán príde a vyžiada si od nás účty. Prvým kresťanom, pre ktorých Lukášovo evanjelium bolo primárne určené, bola táto myšlienka omnoho zrozumiteľnejšia. Oni očakávali druhý príchod Krista, ale keďže nenastával, u mnohých došlo k ochabnutiu vo viere.
Gogoľov revízor i Lukášovo podobenstvo má byť poučením aj pre nás - byť pripravený na druhý príchod Krista.
Čo sa môžeme naučiť z podobenstva
Ježiš chváli jeho prezieravosť, schopnosť vynájsť sa v kritickej situácii a nepoddať sa okolnostiam. Koľkokrát sa aj my vieme utápať v sebaľútosti ako obete nepriaznivých okolností a poddávať sa beznádeji, že všetko je zlé a už nám niet pomoci! Ježiš nás povzbudzuje, že vždy existuje cesta von.
Ježiš nám hovorí, že to, že sa staneme jeho učeníkmi, nás bude niečo stáť. Bude nás to stáť kompletnú zmenu v našich postojoch. Byť učeníkom znamená dať Bohu prvé miesto v našom živote - aj nad vzťahy s rodinou, manželom či manželkou a deťmi.
Dobrá lekcia zo zlého príkladu (Lukáš 16:1–13)
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či ste pripravení na stretnutie s Ježišom? Také z tváre do tváre? Čas na lepšiu prípravu. Keď som hodnotil svoj život, videl som sa, ako si do dvadsaťpäťky užívam mladosť a potom ako s manželkou vychovávam a zabezpečujem deti. A teraz?
Ak treba „prevrátiť stoly“, je to preto, lebo v chráme bolo niečo prevrátené. Ježiš len uvádza veci na pravú mieru: vonkajšie má ostať vonku a vnútorné vnútri.
Načo je vo svete kresťanská cirkev? Načo si na svete ty, ja, brat sestra? - Aby sme dosiahli spásu a náš život sa stal pozvaním k životu v Božej blízkosti pre ďalších. To je naše základné poslanie. Preto nám Pán Ježiš kladie za vzor nespravodlivého správcu, lebo tento chlapík je prezieravo vynaliezavý, a vynakladá nemalú námahu, len aby dosiahol svoj cieľ.
Každému z nás dal Pán Boh určité dary, nadanie, silu, ochotu, schopnosť povzbudiť, dobré zdravie, hmotné prostriedky... Všetci sme správcovia Božích darov. Preto kým máme dosiaľ v rukách to, čo nám Ježiš dal k dispozícii - využime dary od Neho na to, aby sme si získali priateľov pre večnosť.
Výzvy a otázky na zamyslenie
- Ako využívame dary a príležitosti od Pána?
- Koľkí z tých, s ktorými žijeme a stretávame sa, by mohli povedať, že pociťujú dobrodenie nášho správcovstva?
- Sme pripravení na stretnutie s Ježišom?