Biblia je najčítanejšia a najpredávanejšia kniha sveta. Poznáme ju aj ako knihu kníh. Je základnou knihou kresťanstva, z ktorej sa dozvedáme o stvorení sveta, Bohu a jeho pláne s človekom, ako aj o Ježišovi Kristovi, ktorý nás vykúpil svojou smrťou, aby sme mohli mať podiel na nebeskom kráľovstve. Biblia sa skladá zo Starého zákona a Nového zákona. Starý zákon obsahuje 46 kníh, v ktorých sa dozvedáme viac o dejinách Bohom vyvoleného národa a ich očakávaní Spasiteľa, a Nový zákon obsahuje 27 kníh, v ktorých sa dozvedáme viac o Ježišovi Kristovi, Mesiášovi a Božom Synovi.
Štúdium Biblie je veľmi dôležité pre každého kresťana, pretože práve vďaka Biblii spoznávame Boha a stávame sa mu bližšími.

Nový zákon napísali pod vedením Ducha Svätého priami súčasníci a nasledovníci Ježiša Krista, ktorí verne zachytili jeho život, skutky, pôsobenie, učenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.
Starý zákon vznikol v biblickej hebrejčine a čiastočne aj v aramejčine. Hebrejská Biblia, známa aj ako Tanach, je dodnes základným náboženským textom judaizmu. Hebrejčina patrí medzi semitské jazyky a v minulosti sa používala najmä v oblasti Mezopotámie - približne na území dnešného Iraku. Pôvodná hebrejská abeceda obsahovala 22 znakov, pričom všetky predstavovali spoluhlásky.
Nový zákon bol napísaný v gréčtine, konkrétne v jej vtedajšej podobe zvanej koiné. Tento jazyk sa v období približne od 350 p.n.l. do 300 n.l.
V prvom storočí pred naším letopočtom sa medzi židmi prestávala bežne používať hebrejčina a postupne ju nahrádzala aramejčina - jazyk, ktorým podľa viacerých zdrojov hovoril aj Ježiš. Hebrejčina sa tak presunula do akademickej a duchovnej sféry. Aby bežní veriaci rozumeli posvätným textom, rabíni ich začali prekladať a vysvetľovať do aramejčiny. Takto vznikli tzv. targúmy - ústne preklady a výklady častí Tanachu. Paralelne s tým rástol význam gréckeho jazyka koiné, ktorý sa stal dorozumievacím jazykom v širšom regióne, vrátane židovských komunít mimo Izraela. Práve do gréčtiny vznikol prvý preklad Biblie ako celku, tzv.
Septuaginta
Preklad hebrejskej Biblie do gréčtiny sa realizoval postupne v 3. a 2. storočí pred naším letopočtom a bol dokončený okolo roku 132 p.n.l. Podľa tradície ho inicioval egyptský panovník Ptolemaios II. Filadelfos, ktorý poveril touto úlohou 72 židovských učencov. Práve preto dostala grécka verzia názov Septuaginta - čo v latinčine znamená „sedemdesiat“.
Vulgáta
Prvý latinský preklad Biblie vznikol zásluhou svätého Hieronyma, ktorý sa pri práci pridržiaval pôvodných hebrejských textov Starého zákona a gréckych textov Nového zákona. Na tomto diele, známom ako latinský preklad Biblie alebo Vulgáta, pracoval približne do roku 405 n.l. Vulgáta si udržala pozíciu oficiálne uznávanej Biblie západných kresťanských cirkví po celé stáročia - od raného kresťanstva až do obdobia reformácie. Aj vďaka tomuto prekladu sa sv. Jeho cieľom bolo vytvoriť text, ktorému by porozumeli bežní obyvatelia Rímskej ríše - chcel, aby latinský preklad Biblie nebol len teologickým dielom pre vzdelancov, ale nástrojom na šírenie viery.
Po rozpade ríše však latinčina postupne upadala a na jej miesto nastúpili národné jazyky ako nemčina, francúzština či taliančina. Biblický text v latinčine sa stal zrozumiteľným len pre úzky okruh vzdelancov a duchovenstva, čo cirkvi vyhovovalo - tým, že bežní ľudia Biblii nerozumeli, mohli im duchovní jej obsah interpretovať podľa vlastného výkladu.
V roku 862 knieža Rastislav povolal na Veľkú Moravu solúnskych bratov, Konštantína a Metoda, aby jeho ľudu priniesli vieru v jazyku, ktorému by rozumeli. Keďže staroslovienčina bola dovtedy výlučne ústnym jazykom, bolo najprv potrebné vytvoriť písmo, v ktorom by sa dala zapisovať. Ich misia sa však od začiatku stretávala s odporom zo strany franského kléru, ktorý uznával ako liturgické jazyky len hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. Konštantín však presvedčil cirkevných hodnostárov svojím slávnym prejavom: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci?“ (Život Konštantínov, kap. XVI).
Po Konštantínovej smrti pokračoval Metod v úsilí o zrovnoprávnenie staroslovienčiny.
Významné preklady Biblie
Kralická Biblia
Kralická Biblia bola prvým českým prekladom Biblie, ktorý nevychádzal z latinskej Vulgáty, ale priamo z pôvodných jazykov - hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny. O jej preklad a vydanie sa postarali teológovia Jednoty bratskej, protestantskej cirkvi, ktorá existuje dodnes. Prvé vydanie vznikalo v rokoch 1579 - 1593 a pozostávalo zo šiestich zväzkov. Text bol obohatený o rozsiahle komentáre, vsuvky a výkladové poznámky, vďaka čomu slúžil nielen ako duchovné dielo, ale aj ako teologická pomôcka.
Hoci odvtedy uplynuli stáročia, Kralická Biblia zostáva živou súčasťou českého duchovného a jazykového dedičstva. Nové, upravené verzie vychádzajú dodnes a sú dostupné aj pre čitateľov 21. storočia.
Lutherova Biblia
Jedným z najvýznamnejších činov reformácie sa stal preklad Biblie, ktorý zrealizoval Martin Luther. Najprv v roku 1522 preložil Nový zákon z gréčtiny a v roku 1534 vydal kompletnú Bibliu - už aj so Starým zákonom preloženým z hebrejčiny. Luther bol presvedčený, že každý veriaci by mal mať priamy prístup k Božiemu slovu v jazyku, ktorému rozumie.
Rozšíreniu Lutherovej Biblie výrazne pomohol nedávny vynález kníhtlače. Vďaka nemu sa Biblia dostala takmer do každej protestantskej domácnosti a zrazu bolo Božie slovo dostupné každému, kto vedel aspoň trochu čítať. Zjednotila rozdrobený nemecký jazyk, kodifikovala jeho gramatiku a pravopis, a položila základy modernej nemčiny. Jej význam však presiahol hranice Nemecka.

Titulná strana Lutherovej Biblie z roku 1534
Anglická Biblia kráľa Jakuba
Aj keď angličtina už mala dve oficiálne verzie Biblie - the Great Bible a the Bishop’s Bible - puritánom ani jedna z nich nevyhovovala. Preto kráľ Jakub I. nariadil nový preklad, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám anglikánskej cirkvi a zároveň bol zrozumiteľný bežným veriacim. Na projekte sa podieľalo 47 jazykovo a teologicky vzdelaných učencov, ktorí pracovali v šiestich skupinách rozdelených podľa častí Biblie. Svoju prácu dokončili v roku 1611 a výsledkom bola verzia, ktorá sa čoskoro stala neoddeliteľnou súčasťou každej protestantskej domácnosti v Anglicku.
Podľa renomovaného britského jazykovedca Davida Crystala tento preklad obohatil angličtinu o približne 257 nových frazeologizmov.
Preklady Biblie do Slovenčiny
V slovenských končinách (najmä medzi protestantskými veriacimi) sa dlhé roky používala česká Kralická Biblia, keďže slovenský preklad ešte neexistoval. Doklady o najstarších slovenských prekladoch sú skôr zlomkové. Za najstarší sa považuje preklad Evanjelia podľa Jána, ktorý vytvoril vydavateľ a kultúrny činiteľ Martin Hamuljak. Hoci rukopis pochádza z roku 1469, teda ešte z obdobia pred štandardizáciou slovenčiny, je napísaný v jazyku, ktorý sa jej veľmi blíži.
Prvý úplný preklad Biblie do slovenského jazyka vznikol až v prvej polovici 18. storočia a jeho autorstvo sa pripisuje mníchom z Červeného Kláštora. Podľa príslušnosti k reholi kamaldulov dostala ich verzia pomenovanie kamaldulská Biblia. Pri preklade vychádzali z latinskej Vulgáty a vytvorili jazykovo i obsahovo kvalitné dielo. Zachoval sa z nej len jediný rukopis, ktorý sa našiel na fare v Cíferi a dnes sa nachádza v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave.
Na kamaldulskú tradíciu nadviazal v 20. storočí katolícky kňaz Jozef Botek, ktorý vytvoril prvý kompletný tlačený preklad Biblie do slovenčiny so schválením Katolíckej cirkvi. Jeho dielo, známe ako Botekov preklad, vychádzalo z latinskej Vulgáty a bolo vydané v 50. rokoch 20. storočia.
V moderných dejinách vzniklo niekoľko prekladov do národných jazykov, ktoré reflektujú nové poznatky biblických vied a zároveň rešpektujú liturgické potreby veriacich. V slovenskom prostredí je najrozšírenejší Slovenský katolícky preklad, ktorý vzišiel z iniciatívy Katolíckej cirkvi v 20. storočí. Pre katolíkov je charakteristické, že súčasťou Biblie je aj tzv. deuterokánon - knihy, ktoré protestantské vydania nezahŕňajú.
Okrem klasických prekladov sa čoraz viac používajú aj moderné edície ako Jeruzalemská Biblia, ktoré kladú dôraz na jazykovú presnosť a historický kontext. Jeho vznik sa spája s prestížnou Francúzskou biblickou školou v Jeruzaleme (École Biblique et Archéologique Française), kde sa kládol dôraz na čo najvernejší preklad z pôvodných jazykov v kombinácii s najnovšími poznatkami biblických vied a archeológie.
Cieľom Jeruzalemskej Biblie nebolo len sprostredkovať Sväté písmo zrozumiteľným jazykom, ale zároveň priblížiť čitateľom aj jeho historický a kultúrny kontext. Súčasťou textu sú preto rozsiahle poznámky pod čiarou, úvodné komentáre k jednotlivým knihám, ako aj odkazy medzi veršami. Jeruzalemská Biblia sa od začiatku tešila veľkej dôvere v katolíckej cirkvi a dodnes sa používa ako oficiálny liturgický alebo študijný text v mnohých krajinách.
Evanjelické preklady Biblie sú hlboko späté s duchom reformácie, ktorá kládla dôraz na dostupnosť Písma v jazyku, ktorému veriaci rozumejú. Lutherov princíp sola scriptura (jedine Písmo) ovplyvnil aj prístup k samotnému prekladu - text má byť zrozumiteľný, blízky bežnému jazyku a nezávislý od cirkevnej autority.
Evanjelické Biblie často obsahujú výkladové poznámky, historické súvislosti či krížové odkazy, ale dôraz zostáva na samotnom texte ako na jedinom autoritatívnom zdroji viery. Slovenský ekumenický preklad Biblie vznikol ako spoločné dielo predstaviteľov viacerých kresťanských cirkví na Slovensku s cieľom vytvoriť jeden zrozumiteľný, jazykovo moderný a odborne presný preklad, ktorý by mohli používať veriaci naprieč denomináciami.
Práca na preklade začala v 90. rokoch 20. storočia a finálna verzia kompletnej Biblie vyšla v roku 2008. Ekumenický preklad sa dnes využíva nielen v študijnom prostredí, ale aj pri bohoslužbách a súkromnom čítaní, a to v evanjelických, katolíckych aj iných kresťanských komunitách.
Svätovojtešský preklad
Písmo sväté Starého i Nového zákona z latinského typického vydania Vulgáty na slovenský jazyk preložené, Spolok sv.
Preklad Biblie do spisovnej slovenčiny vznikal a bol knižne vydávaný postupne v rokoch 1913 - 1926. Je známy ako „svätovojtešské Sväté písmo“ vďaka tomu, že ho publikoval Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Tento spolok založil v roku 1870 jazykovedec a katolícky kňaz Andrej Radlinský (1817 - 1879).
V roku 1904 poveril výbor Spolku sv. Vojtecha koordináciou a redakciou nového prekladu Biblie básnika Jána Donovala (1864 - 1920). Prekladom Starého zákona bol v roku 1908 poverený Andrej Hlinka, ktorý požiadal o spoluprácu Jána Vojtaššáka, Ignáca Kojdu, Jána Dorníka, Štefana Kofrita a Viktora Milana, aby preložili Mojžišove knihy a Knihu Jozue, ostatné knihy Starého zákona preložil Hlinka sám. Tejto práci sa venoval najmä počas svojho väzenia v Segedíne (1907 - 1910).
Prvé svätovojtešské Sväté písmo vychádzalo v rozpätí štrnástich rokov. Má celkovo desať zväzkov, z toho dva zväzky tvoria Nový zákon a osem zväzkov Starý zákon. Jednotlivé časti vychádzali postupne ako podielové knihy, ktoré dostávali členovia Spolku svätého Vojtecha po zaplatení členského príspevku. Prvý zväzok s názvom Nový zákon Pána nášho Ježiša Krista: Časť I.: Evanjelia vyšlo už roku 1913.
Druhý „svätovojtešský“ preklad Biblie v spisovnej slovenčine je dielom Biblickej komisie pri Spolku sv. Vojtecha. Jej členmi boli Dr. Štefan Zlatoš a Dr. Jozef Búda, Dr. Anton Šurjansky, Dr. Mikuláš Stanislav, Dr. Ján Švec a Dr. Najprv bol vydaný Nový zákon v preklade Dr. Š. Zlatoša (Evanjeliá a Skutky Apoštolov) a Dr. A. Šurjanského (ostatné knihy Nového zákona).
Vyšiel opäť ako podielové knihy Spolku svätého Vojtecha a to v štyroch vydaniach v rokoch 1946 - 1952. Preklad Starého zákona bol vypracovaný podľa hebrejského textu (BHK), LXX. Jeho publikácia sa pozdržala kvôli politickej situácii na Slovensku.
Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme vydal celý Nový zákon, ktorý spracoval Štefan Porubčan, SJ, profesor biblických vied, v roku 1968. Porubčan pri svojom preklade vychádzal z grécko-semitskej pôvodiny. Tento preklad Nového zákona vyšiel v štyroch vydaniach, evanjeliá oddelene vyšli v šiestich vydaniach, Skutky a listy apoštolov vyšli v piatich vydaniach.
Pri príležitosti storočnice Spolu sv. Vojtecha vyšiel v štyroch zväzkoch v reedícii s malými opravami katolícky preklad celého Svätého písma.
Svätovojtešský preklad Nového zákona, ktorý bol vydaný v roku 1986, je prekladom z Neovulgáty. Prvé vydanie tohto prekladu publikoval Spolok sv. Vojtecha, druhé vydanie vyšlo v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme roku 1988 a v trocha zmenšenom formáte ho vydala Slovenská biblická spoločnosť v roku 1992. Úvody k jednotlivým knihám Nového zákona vypracoval Dr.
Prvé katolícke jednozväzkové vydanie celej Biblie spracoval Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme v spolupráci so Spolkom sv. Vojtecha v Trnave. Prvýkrát bolo vydané v Ríme v roku 1995. Úvody k jednotlivým knihám vypracoval Dr. Jozef Heriban (1925 - 2009), profesor novozákonnej exegézy na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme. Redakčná rada ho oslovila, aby napísal nové úvody do starozákonných kníh podľa najnovších poznatkov biblických vied. Úvody do novozákonných kníh boli prebrané spolu s textom vydania Nového zákona, ktorý vyšiel v Slovenskom ústave sv.
Preklad Antona Boteka
Nový preklad Biblie s komentármi z Jeruzalemskej Biblie vypracoval rímskokatolícky kňaz ThDr. Anton Botek, pápežský prelát, člen Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda počas dlhoročného exulantského pôsobenia v Ríme. Vychádzal z hebrejskej a gréckej pôvodiny, s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu, ale tiež aj iné svetové preklady Biblie. ThDr. Anton Botek pracoval na preklade Biblie takmer 25 rokov a publikoval ho po častiach.
Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme vydal napríklad jeho sériu kníh Sväté písmo Starý zákon: Za svetlom (1970), Múdrosť (1974) či Knihu žalmov (1978). Systematickú prácu na preklade všetkých kníh Svätého písma konzultoval ThDr. Botek s Viliamom Pavlovským SJ a s ďalšími spolupracovníkmi v emigrácii.
Redakčné práce začali v roku 1992. Cenzorovaním bol poverený ThDr. Ján Ďurica SJ, PhD., ktorý vytvoril širšiu skupinu poradcov. Kompletný preklad bol vydaný až 20 rokov po smrti Dr. Boteka. Najprv vyšli komentáre a preklad Pentateuchu, potom historické, múdroslovné a prorocké knihy Starého zákona a nakoniec Nový zákon. Kompletné jednozväzkové vydanie Svätého písma publikovalo Vydavateľstvo Dobrá kniha v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity prvýkrát až v roku 2012. Toto vydanie obsahuje aj monografiu autorov prof. ThDr. Cyrila Vasiľa SJ, doc. ThDr. Jozefa Kyselicu SJ a ThDr.
Pozn. red.: Jeruzalemská Biblia je dielom francúzskej Jeruzalemskej biblickej školy (École Biblique et Archéologique Française). Jeruzalemská škola vydala v roku 1956 jednozväzkové vydanie nového prekladu Biblie do modernej francúzštiny. Vyšlo pod názvom Svätá Biblia (La Sainte Bible traduite en français sous la direction de l’École Biblique de Jérusalem), ale pre spojenie s Jeruzalemskou biblickou školou sa veľmi skoro ujal názov Jeruzalemská Biblia, pod ktorým bolo toto vydanie Biblie preložené do viacerých svetových jazykov. Starý zákon vyšiel pod vedením Ronalda de Vaux, OP a Nový zákon redigoval P. Pierre Benoit. V roku 1973 vyšla Biblia v druhom revidovanom vydaní už pod názvom Jeruzalemská Biblia. Preklad sa opiera predovšetkým o hebrejskú pôvodinu. Úvody ku knihám prezentujú ich literárne dejiny, historický kontext a teologický význam.
41 - Evanjelium podľa svätého Marka
Význam Biblie
Biblia je vyhľadávaná kniha. Častokrát sa daruje v nejakej parádnej edícii k životným jubileám - aby potom poslúžila ako dizajnový doplnok. Viazaná v koži či s bohatými kresbami akoby ani nebola Božím Slovom. Ale je to nebezpečný dar: je to Sväté Písmo, živé a účinné, a preniká až po oddelenie duše od ducha. Nechajte ju prehovárať k vášmu srdcu. Má vám čo povedať každý deň. A možno vás prekvapí práve tým, že to nebude len o počúvaní, ale aj odpovedaní.
Pápež František nás ustavične vyzýva, aby sme Sväté písmo čítali pravidelne. Veď sám Duch Svätý sa nám pri jeho čítaní prihovára vždy iným spôsobom, preto by sme mali každý deň živiť svoju dušu čítaním Svätého písma.
Dostupné vydania Nového zákona
- Sväté písmo: Nový zákon (vreckový formát)
- Sväté písmo: Nový zákon (stredný formát)
- Nová zmluva - Obrázková Biblia (Komiks)
- Evanjelium podľa Matúša (Fritz Rienecker)
- Jánovo evanjelium (Róbert Lapko)
- Evanjelium podľa Lukáša
Prehľad prekladov Biblie
| Preklad | Vydavateľ | Rok vydania |
|---|---|---|
| Svätovojtešské Sväté písmo | Spolok sv. Vojtecha | 1913-1926 |
| Nový zákon (Porubčan) | Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme | 1968 |
Biblia pre súčasnú vizuálnu generáciu, ktorá má túžbu po niečom skutočnom. Do sveta plného rozdelenia a zmätku prichádza niečo úplne iné - SLOVO, ktoré ukazuje smer pre život v plnosti. SLOVO, ktoré držíš v rukách, nie je len obyčajný text. Má moc premeniť tmu na svetlo, vrátiť nádej do beznádeje a ukázať človeku, že existuje niečo viac. Tým SLOVOM je Ježiš. On je živé Božie slovo, ktoré sa stalo telom. Prišiel na tento svet a jeho prítomnosť premieňa človeka.
Myšlienka zo Svätého písma nás môže nečakane povzbudiť, ponúknuť nám prekvapivé riešenie alebo nás neopakovateľne inšpirovať. Práve preto prináša Spolok svätého Vojtecha neustále nové vydania Svätého písma. Preklad Starého zákona pochádza z roku 1955, preklad Nového zákona z roku 1986. Text je členený dvojstĺpcovo, pričom poznámky sa nenachádzajú na príslušnej strane, ale vzadu za textom Písma. Poznámky sú uvedené podľa doterajších vydaní Biblie v Spolku svätého Vojtecha. Ich autorom je medzinárodne uznávaný biblista Jozef Heriban SDB, ale pre potreby vreckového vydanie ich skrátil a upravil Branislav Kľuska.
Preklady Biblie - rôzne prístupy
Postoje k prekladu Biblie sa v priebehu dejín výrazne líšili. Dlhý čas prevládal názor, že Biblia by sa mala prekladať čo najdoslovnejšie, princípom „slovo za slovo“. Takýto preklad sa snažil kopírovať vetnú štruktúru originálu, no často pôsobil kostrbato a ťažkopádne. Keďže žiadne dva jazyky nemajú rovnakú gramatiku ani syntax, výsledný text bol pre bežného čitateľa ťažko zrozumiteľný. Doslovné preklady sa preto často využívali len na študijné účely - napríklad vo forme tzv. interlineárnych prekladov.
Na opačnom konci spektra stoja voľné preklady, ktoré kladú dôraz skôr na formu a pútavosť než na presnú reprodukciu významu. Prekladatelia v tomto prípade text prerozprávali vlastnými slovami, často v snahe osloviť moderného čitateľa. Medzi doslovným a voľným prístupom však existuje široká škála tzv. dynamických prekladov, ktoré sa snažia vyvážiť jazykovú zrozumiteľnosť s významovou vernosťou.
Biblia ako najprekladanejšia kniha sveta
Celá Biblia bola doteraz preložená do 554 jazykov. Ak k tomu pripočítame aj preklady jednotlivých častí, najmä Nového zákona alebo vybraných biblických kníh, počet jazykových mutácií stúpa až na 2 932 jazykov. To z Biblie robí najprekladanejšiu knihu sveta a zároveň jeden z hlavných impulzov pre rozvoj písomnosti v mnohých komunitách.
História prekladu Biblie
V nasledujúcej tabuľke je prehľad jazykov, do ktorých bola Biblia preložená:
| Rozsah prekladu | Počet jazykov |
|---|---|
| Celá Biblia | 554 |
| Časti Biblie | 2 932 |
| Celkový počet jazykových mutácií | 3 486 |

Biblia 1SLOVO / Nový zákon je Biblia pre súčasnú vizuálnu generáciu - pre tých, ktorí túžia po niečom skutočnom a hlbokom. SLOVO, ktoré držíš v rukách, nie je len text na čítanie. Má silu premieňať tmu na svetlo, vracať nádej tam, kde chýba, a odhaľovať, že existuje viac, než sa na prvý pohľad zdá. Tým SLOVOM je Ježiš - živé Božie Slovo, ktoré sa stalo telom. Jeden ŽIVOT, jeden VZŤAH, 1 SLOVO. Nový zákon vznikol pod vedením Ducha Svätého a zapísali ho priami súčasníci a nasledovníci Ježiša Krista.
Autentické príbehy 21 ľudí napísalo ich skutočné príbehy, ako spoznali Boha. Biblický text Nového zákona preložil kňaz Anton Botek z pôvodných jazykov. Veľa ďalších bonusov: profily biblických osobností s aplikáciou do života, vynikajúce jeruzalemské vysvetlivky, mapy, historický kontext Ježišovej doby či povzbudenie do čítania Božieho slova. Titul má IMPRIMATUR.