Prijatie Krista je ústrednou témou mnohých biblických textov. Tieto texty zdôrazňujú význam prijatia Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa, a tiež to, ako toto prijatie ovplyvňuje život veriaceho.
Príklady textov o prijatí Krista
Pozrime sa na niektoré kľúčové biblické pasáže, ktoré hovoria o prijatí Krista:
1. Tesalonickým 1, 1-10: Vzor prijatia evanjelia
Pavel, Silván a Timoteus píšu cirkvi Tesaloničanov a chvália ich za požehnané prijatie evanjelia: "Pavel, Silván a Timoteus cirkvi Tesaloničanov v Bohu Otcovi a v Pánu Ježišu Kristovi: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista!" (1 Tes 1,1)
Apoštol ďalej vyzdvihuje ich "dielo viery a na úsilnú prácu lásky a na trpezlivosť nádeje" (1 Tes 1,3). Ich viera sa stala vzorom pre ostatných veriacich v Macedónii a Achaji, pretože "od vás sa rozhlásilo slovo Pánovo nie len v Macedonii a v Achaji, ale aj na každom mieste sa rozniesla vaša viera v Boha" (1 Tes 1,8). Prijali slovo v mnohom súžení s radosťou Svätého Ducha (1 Tes 1,6).
2. Lukáš 1, 1-80: Zvestovanie a prijatie
Lukášovo evanjelium začína zvestovaním narodenia Jána Krstiteľa a Ježiša Krista. Anjel Gabriel zvestuje Zachariášovi narodenie Jána: "Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján." (Lk 1,13)
Neskôr anjel zvestuje Márii narodenie Ježiša: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš." (Lk 1,30-31) Mária prijíma toto posolstvo s pokorou a odovzdanosťou: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." (Lk 1,38)
3. 1. Korintským 1, 1-31: Povolanie do spoločenstva s Kristom
Pavol píše cirkvi v Korinte o ich povolaní do spoločenstva s Ježišom Kristom: "Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána." (1 Kor 1,9)
Zdôrazňuje, že v Kristovi boli obohatení vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní (1 Kor 1,5). Pavol vysvetľuje, že "slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou." (1 Kor 1,18) Boh si vyvolil to, čo je svetu bláznivé a slabé, aby zahanbil múdrych a silných (1 Kor 1,27-28).
AKO BYŤ SPASENÍ podľa BIBLIE: Kroky k tomu, aby ste sa stali kresťanom
Dôležitosť prijatia
Prijatie Krista znamená viac než len intelektuálny súhlas. Znamená to:
- Obrátiť sa od modiel k Bohu (1 Tes 1,9).
- Slúžiť Bohu, živému a pravdivému (1 Tes 1,9).
- Očakávať Jeho Syna z nebies (1 Tes 1,10).
- Žiť v spoločenstve s ostatnými veriacimi (1 Kor 1,9).
- Nechať sa posilňovať až do konca (1 Kor 1,8).
Prijatie Krista má vplyv na život toho, kto ho prijal - odvádza od starého spôsobu života a privádza k životu novému.
Analogické používanie výrazu "Božie slovo"
Synodálni otcovia hovorili o analogickom spôsobe používania ľudského jazyka vo vzťahu k Božiemu slovu. Výraz "Božie slovo" sa týka jednak toho, ako nám Boh zjavuje seba samého, a na druhej strane nadobúda rozličné významy, ktoré treba brať do úvahy a dávať ich do vzájomného vzťahu tak z hľadiska teologickej reflexie, ako aj ich pastoračného použitia.
Logos pôvodne znamená večné Slovo, totiž jednorodeného Syna, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi, ktorý je s ním jednej podstaty: "Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh" (Jn 1, 1). No toto isté Slovo, ako tvrdí svätý Ján, "sa stalo telom" (Jn 1, 14). Preto je Ježiš Kristus, narodený z Panny Márie, skutočne Božím Slovom a zároveň je jednej podstaty s nami. Výrazom "Božie Slovo" tu teda označujeme osobu Ježiša Krista, večného Otcovho Syna, ktorý sa stal človekom.
Božie slovo je aj to slovo, ktoré hlásali apoštoli v poslušnosti výzve zmŕtvychvstalého Ježiša: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu" (Mk 16, 15). Božie slovo sa nám teda odovzdáva v živej Tradícii Cirkvi. A napokon dosvedčené a božsky inšpirované Božie slovo je Sväté písmo, Starý a Nový zákon.
Preto treba viesť veriacich k tomu, aby si lepšie uvedomovali jeho rôzne významy a chápali jeho jednotný zmysel.
Nádej a prijatie Krista
Prijatie Krista dáva kresťanom budúcnosť: nie že by vedeli do podrobností, čo ich očakáva, no celkovo vedia, že ich život nekončí v prázdnote. Len ak je budúcnosť istá ako pozitívna skutočnosť, stáva sa znesiteľný aj život v prítomnosti.
Mária, Matka nádeje, nás učí spolu s ňou veriť, dúfať a milovať.