Národná kultúrna pamiatka Červený Kláštor sa nachádza pri obci Červený Kláštor. Je jednou z historických perál Zamaguria.
Múzeum Červený Kláštor vás očarí svojou atmosférou, bohatou históriou a krásnym prostredím Pieninského národného parku. Málokde na Slovensku človek vníma históriu a duchovnú silu tak intenzívne ako tu, navyše v prekrásnej prírode v okolí Dunajca. Určite odporúčame navštíviť toto nádherné miesto, ktoré dýcha históriou a duchovnom. Život týchto mníchov v stredoveku je pre dnešného človeka neuveriteľný.
Kláštor sa nachádza kúsok od obce Červený Kláštor, takmer pri hraniciach s Poľskom. Za obcou Červený Kláštor sa hneď za zákrutou nachádza kláštor. Leží priamo na brehu Dunajca.
Červený kláštor, jedna z historických perál Zamaguria, je významná pamiatka. Je jednou z najvýznamnejších pamiatok tohto druhu na Slovensku a je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR.
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v objekte kláštora. Múzeum bolo zriadené a otvorené v roku 1966 ako vysunutá expozícia Východoslovenského múzea Košice, neskôr bolo vysunutou expozíciou Ľubovnianskeho múzea. Od roku 2010 pôsobí ako samostatné múzeum v pôsobnosti Pamiatkového úradu SR.
História a Založenie Kláštora
Založenie kláštora pustovníckej rehole kartuziánov potvrdila Spišská kapitula v roku 1319. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou.
Vznik Červeného Kláštora je spojený s násilnou smrťou prepošta križovníkov v Chmeľove. Zabil ho magister Kokoš. Za trest a vykúpenie tohto zločinu mal založiť 6 kláštorov. Podarilo sa mu založiť len dva. Jeden z nich v údolí sv. Antona.
Červený Kláštor sa oficiálne nazýval Lechnický kláštor, pretože vznikol v katastrálnom území Lechnica. Kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života.
V 18. storočí bola história kartuziánskeho Červeného kláštora úzko spätá s obcou Lechnica, ktorá bola majetkom šľachtického rodu Berzeviczyovcov. Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom zo Skaly útočišťa (dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji), aby tam, v sútoku dvoch riek Dunajca a Lipníckeho potoka, v údolí zvanom Dolina sv. Antona pri Dunajci, postavili filiálny kláštor, v poradí druhý na Spiši.
Kláštor poskytoval v 14. a 15. storočí útulok pre cestujúcich. Po roku 1431 - 1433 kláštor napadli husiti, neskôr bratríci a vojská z okolitých strážnych zámkov. Mnísi postupne odchádzali, keďže tu nenachádzali pokoj pre svoju prácu.
Potom kláštor striedal majiteľov, posledným bol nitriansky biskup Ladislav Maťašovský, ktorý po svojej smrti zanechal kláštor kamaldulom. Ich príchodom v roku 1711 bol kláštor obnovený. V roku 1750 pristavili ku gotickému kostolu barokovú vežu.
Kartuziáni boli asketický rád a zameriavali sa na základné hospodárstvo a prepis kníh. Do komplexu kláštora pridali hospodárske budovy, mlyn, hospic a nemocnicu. Rád oficiálne zanikol v 16. storočí.
V roku 1625 sa stal jeho majiteľom Pavol Rákoczi. Späť do cirkevných rúk sa dostal kláštor až v 18. storočí. Majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský. Ten v roku 1705 v testamente odkázal kláštor benediktínskej reholi - kamaldulom. Kláštor premenovali na „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“.
V roku 1782 cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušil všetky kláštory, z ktorých „nevyplýval poznateľný úžitok“. Cisársky dekrét bol v Červenom kláštore čítaný 24. decembra.
V roku 1820 daroval kláštor František I. Po zrušení rehole kartuziánov kláštor zmenil vlastníkov.
Po opustení kláštora mníchmi, začal upadať. Neskôr mal svetských majiteľov, jedným z nich bol Štefan Thököly.
Kláštor v prvej polovici 15. storočia dobili husitské vojská. V 15. storočí bol rozkvet kláštora prerušený vpádom husitských vojsk z Čiech.
Počas svojej histórie zažíval kláštor hospodársky rozmach aj plienenia keďže sa nachádzal na strategickom uhorsko-poľskom pohraničí.
Kamalduli v Červenom Kláštore
Kamalduli získali kláštor darom od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovakého. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou (nové mníšske domčeky, baroková veža na kostole, oprava kostola).
Objekt dali barokovo zrenovovať. Kamalduli sa zaoberali poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Postupne rád prestaval hospodárske budovy a v roku 1747 opravili kostol. Okrem hospodárskych činností založili okolitú záhradu, ktorá je dnes kláštorným parkom a zasadili sa o obnovu sklárskeho remesla v Lesnici, Richvalde a Reľove.
Podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života, venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín.
Kamalduli, ako pustovníci, sa venovali modlitbám, štúdiu a manuálnej práci. Vďaka prísnej disciplíne, kláštor bol miestom intenzívneho duchovného života.
Ich príchodom v roku 1711 bol kláštor obnovený. Okrem starostlivosti o duchovný život sa mnísi zaoberali aj hospodárskou činnosťou. Venovali sa prepisovaniu kníh, ale aj výrobe skla, alchýmii, záhradkárstvu, bylinkárstvu a ránhojičstvu.
V 18. storočí kláštor patril rádu Kamaldulov, ktorý areál obhospodaroval až do 18. storočia.
Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára Jozefa II z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi aj kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť.
Cisára Jozefa II. zrušený a jeho majetky pripadli do náboženského fondu(Fundus religiosis). Potom znovu chátral. Dielo skazy zavŕšil začiatkom storočia požiar.
Po požiari v roku 1907 sa zmenil na ruinu. V súčasnosti slúži časť objektu ako múzeum. Doteraz nebol zrekonštruovaný interiér goticko-barokového kostola.
Významné Osobnosti
Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, zberateľ liečivých rastlín, zostavovateľ herbára, botanik a fyzik. Páter Romuald Hadbavný preložil Sväté Písmo do slovenčiny a v roku 1763 spracoval latinsko-slovenský slovník.
Fráter Cyprián vlastným menom Franz Ignatz Jäschke bol všestranne vzdelaný muž. Narodil sa v roku 1724 v dnešnom Poľsku. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 ako skúsený liečiteľ, lekárnik a botanik.
Jeho celoživotným dielom bol Herbár z roku 1766. Je raritou a vzácnym dielom. Obsahuje 283 exemplárov. Pri každom sú uvedené názvy v latinčine, nemčine, gréčtine, poľštine a slovenčine. Kópia Herbára frátra Cypriána z 1. polovice 18. storočia.
Romuald Hadbavný bol páterom, archivárom a duchovným správcom konventu. Bol výraznou osobnosťou jazykovedného a literárno-prekladateľského centra v Červenom Kláštore. centrum literárnych prekladov spojené s osobou Romualda Hadbavého. na slovensko-latinskom slovníku.
Fráter Cyprián pri zbieraní liečivých bylín v krásnej pieninskej prírode pozoroval orla. Veľmi mu závidel, a preto sa rozhodol skonštruovať lietajúci stroj, aby aj on mohol lietať ako on. Po zostrojení klzáka vzlietol a letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom.
Kláštor sa zapísal do slovenských kultúrnych dejín prekladom Biblie Romualda Hadbavého a Cypriánovým herbárom, ktorého autorom bol známy „lietajúci mních“ Cyprián. Herbár nájdete aj v súčasnej muzeálnej expozícii - je napísaný v 4 jazykoch (gréčtine, latinčine, nemčine, poľštine) a obsahuje 272 zdokumentovaných rastlín na 97 stranách. Nikdy však nebol knižne vydaný.
Mnísi postupne odchádzali, keďže tu nenachádzali pokoj pre svoju prácu.
Architektúra a Pamiatky
Najstaršou časťou kláštora je gotický Kostol sv. Antona Pustovníka z polovice 14. storočia, oddelene stojí baroková veža. Veľmi pekný interiér skrýva maľovanú gotickú klenbu a barokov oltár.
Ústrednou stavbou kláštora je zachovaný gotický Kostol sv. Antona. Z pôvodného stredovekého objektu sa zachovala južná časť, západné krídlo a mladšie východné krídlo s refektárom. Refektár je najcennejší umelecko-architektonický interiér kláštornej budovy. Miestnosť zaujme svojou vzácnou nástennou výzdobou. Ďalej sa tu nachádza hodinová veža a hospodárske budovy.
V susedstve stojí hlavná kláštorná budova, v ktorej nájdeme expozíciu o histórii kláštora, živote tunajších mníchov a zamagurskom folklóre. Architektonicky najcennejších interiérov kláštornej budovy je refektár, v ktorom zaujme nádherná neskorogotická sieťová klenba a gotické nástenné maľby. Vystavujú tu cenné umelecké diela pochádzajúce nielen z kláštora, ale z celého severného Spiša.
V Červenom Kláštore bola zriadená lekáreň, ktorá patrí k jednej z najstarších v strednej Európe a jej správcom bol v rokoch 1756 - 1775 Cyprián. V areáli kláštora je parkovanie zakázané s výnimkou ubytovaných hostí.
Na nádvorí stálo 10 pustovní, tzv. domčekov so záhradami, ktoré sa čiastočne zachovali. Tiež sa tu nachádza studňa a slnečné hodiny. Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu, kde liečili chorých.
Z bytového komplexu pre mníchov sa zachovalo 10 pustovni z ktorého 3 sú kompletne zrekonštruované.
Interiér kostola sv. Antona s nástennými maľbami zo 16. storočia. V interiéri sa nachádza čulý ruch. Môžeme v ňom nájsť aj kolekciu pozlátených sôch z polovice 18. storočia, ktoré sa po rekonštrukcii vrátili do kostola.
Pred vchodom do kláštora sa nachádza park s 19 starými vzácnymi lipami. Vstupný park bol v roku 1972 vyhlásený za chránený areál Pieninské lipy a chráni 19 vzácnych líp.
Múzeum po novom ponúka návštevníkom vynovenú múzejnú expozíciu a edukačné komentované prehliadky. Expozícia Dejiny Červeného Kláštora približuje podľa pamiatkového úradu príbeh vzniku kláštora, pôsobenie najvýznamnejších predstaviteľov mníšskych rádov, ako aj hlavné dejinné udalosti tohto miesta. Nechýbajú moderné múzejné technológie a interaktívne prvky, pri jej tvorbe sa myslelo aj na nevidiacich a slabozrakých.
Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov.
Sprístupnený je tiež kláštorný kostol so vzácnymi freskami. Zrekonštruovaná je jedna mníšska cela, kde je možné vidieť ako vyzeral život mnícha, ako spal, aké oblečenie nosil a ako pracoval. Do expozície sú zakomponované aj artefakty, ktoré boli použité pri natáčaní filmu o mníchovi Cypriánovi ako napr. pustovne.
V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším, je zachovaná terakotová gotická krížová klenba. Kláštor je prepojený s gotickým kostolom sv. Antona. Vo východnom krídle kláštora sa v refektári zachovali gotické nástenné maľby. Steny refektára sú zdobené ornamentálnymi vzormi a výjavmi z pašiového cyklu.
Kláštor prešiel kompletnou rekonštrukciou v 20. storočí a patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky v správe Pamiatkového úradu SR.
Múzeum sa venuje životu mníšskych rádov, ktorý obývali areál kláštora. Komentovaná prehliadka trvá cca 30 min. Expozíciu je možné si pozrieť aj samostatne. V lete sa konajú na nádvorí sokoliarske predstavenia.
Smerdžonka
Neďaleko kláštora sa nachádzajú Kúpele Červený Kláštor - Smerdžonka. Kúpele sú známe pre svoj špecifický zápach po sírovodíku. Kúpele Vyšné Ružbachy sú od Múzea Červený Kláštor vzdialené asi 34 km.
Kúpele Smerdžonka poukazuje na jedinečné prírodné bohatstvo, ktoré tento región má. Jej liečivé účinky sú známe už od 14. storočia. Mnísi odporúčali piť vodu pri nechutenstve a problémoch tráviaceho traktu.
Kúpele v Červenom Kláštore sú najmodernejšími kúpeľmi na Slovensku. Voda priaznivo pôsobí na problémy tráviaceho ústrojenstva. Liečia sa tu neurologické a duševné choroby. Minerálna voda poteší nejednu ženu, ktorá túži po mladšej, krajšej a zdravšej pokožke. Odporúčali piť mnísi pri nechutenstve a problémoch tráviaceho traktu.
Aktivity v Okolí
Červený Kláštor je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás do Pienin. Nenáročná prechádzka pre rodiny s deťmi a seniorov vedie popri Dunajci. Nasledujte červenú turistickú značku. V Červenom Kláštore sa napojíte na červenú turistickú značku popri Dunajci až po ústie Lesnického potoka. Odtiaľ modrou turistickou značkou do osady Lesnica, kde sa napojíte na zelenú trasu. Tá vás prevedie okolo Haligovských skál do obce Haligovce. Ďalší nenáročný okruh. Začnete červenou turistickou značkou popri Dunajci až po Lesnicu. Ďalej pokračujete po modrej značke až do sedla Cerla. Odtiaľto budete mať krásne výhľady na Tri Koruny.
Splavovanie Dunajca je jednou z najobľúbenejších atrakcií v Pieninách. Rieka Dunajec, pretekajúca Pieninským národným parkom, tvorí hranicu s Poľskom. Vďaka krásnemu okoliu a vynikajúcim podmienkam, ju ročne splaví tisíce ľudí. Splav je možné absolvovať na tradičných drevených pltiach (prevažne pre skupiny) alebo na menších člnoch (rafty, kanoe, kajaky a pod.), kde Vás počas splavu sprevádza inštruktor. Vodácke putovanie po riekach Dunajec a Poprad. Ak by ste sa chceli ponoriť do tajov kanoistiky, ponúkajú školu kanoistiky na Dunajci. Zabezpečia Vám všetko, čo so splavovaním súvisí. Ročne si túto atrakciu vychutná okolo 200 000 turistov. V Červenom Kláštore a okolí nájdete viacero poskytovateľov týchto služieb. Splav trvá od 1:30 h do 2:20 h. Ponúkajú kanoe, kajaky a kompletná vodácka výstroj).
Prielom Dunajca patrí medzi tie najkrajšie cyklotrasy v Pieninách. Niet sa čomu čudovať. Východzí aj konečný bod je v obci Červený Kláštor. Aj jeho prechod peši resp. na bicykloch. Cyklotrasy sa kľukatia, prechádzajú rôznorodým terénom, lesmi. Prekvapia aj mierne skoky, hupy či rýchle zjazdy. Cyklotrasa je dobre značená smerovníkmi a lemujú ju aj početné informačné tabule. Trasa je vhodná aj pre rodiny s deťmi a bežných cykloturistov. Počas cesty si môžete oddýchnuť na viacerých miestach určených na odpočinok. Obdivovať môžete nádherné exempláre, ktoré sú typické pre pieninskú prírodu. Na hranici Slovenska s Poľskom, Dunajec predierajúca sa cez Pieniny, pričom rieka vytvára 7 veľkých meandrov, predstavuje najhodnotnejšie územie Pieninského národného parku. Lesnica. územia. obsahuje množstvo romantických zákutí opradených povesťami. hladinu zas na pltiach splavujú statní Gorali.
Zamagurie so svojimi historicko-kultúrnymi pamiatkami a hodnotnou pamiatok patrí medzi najbohatšie kraje na Slovensku. Na malom území sú zastúpené kultúrne pamiatky románskeho, gotického a neskorobarokového umenia. Historické a kultúrne pamiatky Zamaguria väčšinou predstavujú zvyšky ľudovej architektúry, kostoly a kaplnky. K historickým pamiatkam vytvorených ľudskou rukou môžeme zaradiť aj tradičnú krajinnú štruktúru Zamaguria. V súčasnosti majú kultúrne pamiatky mimoriadny význam pre rozvoj regiónu po obidvoch stranách štátnej hranice.
Mnohí z nás možno o tomto malebnom regióne Slovenska ani nepočuli alebo ho nikdy nenavštívili. Rázovité mestá, ale i obce v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa ukrývajú nespočetné množstvo pamiatok. Pre severný Spiš a Pieniny je typická krásna príroda, čisté ovzdušie a množstvo liečivých prameňov. Veľa z nich poznali len miestni obyvatelia, a preto vznikla turistická cesta minerálnych prameňov. Každý prameň priaznivo pôsobí na iný zdravotný problém.
V Červenom Kláštore sa koná množstvo podujatí pre deti aj dospelých. Ide o rôzne koncerty, výstavy, divadlo pre deti, ale aj zábavno-náučné programy. Počas roka je možné si tu zorganizovať aj sobáš.
Niekdajší kartuziánsky kláštor v rámci Múzea Červený Kláštor na Zamagurí má za sebou revitalizáciu za takmer dva milióny eur, trvala štyri roky. V objekte sa podarilo zachovať jeho historické funkcie, ako je výroba piva a medoviny, spracovanie liečivých rastlín či výchova a vzdelávanie detí. Práve obnovená manufaktúra a lekáreň aj svojím názvom odkazuje na legendárneho mnícha Cypriána.
Deň otvorených dverí Podľa riaditeľa múzea Milana Gacíka si nové priestory národnej kultúrnej pamiatky budú môcť návštevníci po prvýkrát pozrieť v sobotu 27. apríla v rámci Dňa otvorených dverí, ktorý bude spojený so začiatkom turistickej sezóny na Dunajci. Vstup do areálu bude bezplatný.
Obnova časti kláštorného komplexu trvala od februára 2020 do apríla 2024.
Podľa riaditeľa pamiatkového úradu Pavla Ižvolta sa vďaka projektu „Červený Kláštor - znovuzrodený“ podarilo do priestorov kláštora dostať nové funkcie, ktoré nadviazali na pôvodné. Ako povedal pre médiá, dúfa, že vďaka nim bude do tejto pamiatky prúdiť viac návštevníkov a obdobie hlavnej turistickej sezóny sa predĺži aj o ďalšie mesiace. Riaditeľ múzea Gacík zároveň verí, že rozšírená ponuka areálu prinesie do budúcna aj vyrovnaný rozpočet, či generovanie finančných prostriedkov na ďalšiu obnovu.
Kláštorná škola sa zameriava na prírodné a kultúrne dedičstvo a zdravý spôsob života. Škola sídli v priestoroch, v ktorých v 18. storočí novicov pripravoval na rehoľný život teologický inštitút. V súčasnosti tu nájdeme tvorivé dielne zamerané na výrobu produktov z liečivých bylín, kde môžu zmysluplne tráviť čas aj rodiny s deťmi. Jej priestory sú zároveň podľa projektového manažéra pamiatkového úradu Branislav Rezníka školiacim strediskom úradu. Vyzdvihol, že na poschodí konventu je priestor pre ozdravný, meditatívny a relaxačný pobyt blízky pôvodnému asketickému spôsobu života mníchov.
Financovanie obnovy, mysleli aj na nevidiacich.
Pamiatkový úrad SR začiatkom februára začal s implementáciou preddefinovaného projektu financovaného z EEA Grants. Výška grantu predstavuje 1,1 milióna eur. Cieľom projektu, ktorý by mal byť ukončený začiatkom roka 2023, je na jednej strane podstatné zatraktívnenie objektov E a F kláštorného areálu pre návštevníkov, a to formou a obsahom zážitkovej návštevy kultúrno-historickej pamiatky a na strane druhej, vytvorenie podmienok pre doškoľovacie aktivity v oblasti ochrany pamiatok.
Projekt si kladie za cieľ „znovuzrodenie“ vybraných pôvodných dôležitých funkcií kláštora. Ako ďalej informuje stránka, v budúcnosti predpokladajú aj výrobu piva a medoviny (kláštorný pivovar a fermentáreň medoviny), výrobu produktov z liečivých rastlín (Cypriánová lekáreň/manufaktúra), výchovno-vzdelávacie aktivity určené deťom (Kláštorná škola), poskytnutie priestoru pre hlbšiu a dlhšiu introspekciu a meditáciu bez významnejších zásahov civilizácie (Digital detox camp). Má byť však aj novým priestorom pre doškoľovacie aktivity pre zamestnancov PÚ SR, ako aj úplne prerobenú, modernú a návštevnícky atraktívnu múzejnú expozíciu zloženú z troch častí - Dejiny Červeného Kláštora, Mníšske rády na Slovensku a Dejiny pamiatkovej starostlivosti v SR.
Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí.
Múzeum Červený Kláštor je otvorené celoročne od pondelka do nedele.
Či už pôjdete zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce alebo z opačnej strany Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, resp. Ak by ste sa chceli prejsť, môžete vystúpiť na ktorejkoľvek zastávke v Červenom Kláštore. Zo smeru Stará Ľubovňa, Haligovce sa Kláštor kartuziánov nachádza cca 1 km za areálom Kúpeľov Smerdžonka po pravej strane. Pred objektom je po ľavej strane súkromné platené parkovisko. Zo smeru Poprad, Spišská Belá, Spišská Stará Ves, hraničný prechod Lysá nad Dunajcom, sa k múzeu dostanete po hlavnej ceste. Parkovať môžete na jednom zo súkromných parkovísk v obci, ktoré sa nachádzajú popri hlavnej ceste po pravej strane.
Najbližšie platené parkovisko sa nachádza len pár minút od Kláštorského múzea.
Milí návštevníci, radi by sme vás informovali, že Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov bude v období od 1. decembra do 25. decembra 2025 pre verejnosť uzavretá. V uvedenom termíne budú zatvorené aj Múzeum Červený Kláštor a Krčma pod lipami. Opäť vás radi privítame od 26. decembra 2025, kedy budú priestory kláštora znovu prístupné verejnosti.
🏰 Cyprián z Červeného kláštora – lietajúci mních alebo vedec? 🌿✈️
Tabuľka: Významné udalosti v histórii Červeného Kláštora
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1320 | Založenie kláštora kartuziánmi |
| 1431-1433 | Napadnutie kláštora husitmi |
| 1711 | Obnova kláštora kamaldulmi |
| 1782 | Zrušenie kláštora Jozefom II. |
| 2020-2024 | Revitalizácia kláštora |

