V tomto článku sa pozrieme na dva významné objekty, ktoré nesú prívlastok "biely": Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach a Biely Kostol pri Trnave. Oba tieto miesta majú bohatú históriu a zaujímavú architektúru, ktorá stojí za preskúmanie.
Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach
Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach na Hlavnej ulici č. 67, pôvodne Jezuitský kostol, je svojím spôsobom košickým unikátom. Jeho architektúra prechodného renesančno-barokového štýlu je zriedkavosťou, na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. Poďme sa pozrieť na históriu tohto významného kostola.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach. Zdroj: Wikimedia Commons
Umučenie troch katolíckych kňazov a vznik kostola
Kostol je postavený na mieste, kde stál tzv. Kráľovský dom, sídlo kráľovskej komory, v ktorom počas náboženských nepokojov a protihabsburgského povstania v noci zo 6. na 7. septembra 1619 boli umučení traja katolícki kňazi: Marek Križín, kanonik metropolitnej Ostrihómskej kapituly, Melichar Grodzecki a Štefan Pongrácz zo Spoločnosti Ježišovej.
Cisárske vojsko vodcov povstania pochytalo a popravilo. Iba jedného z nich, Františka Rákócziho I. vykúpila jeho matka, grófka Žofia Báthory, manželka Juraja Rákócziho II.
Grófka Žofia z vďačnosti za záchranu syna a na znak kajúcnosti za umučenie troch katolíckych kňazov v spolupráci s členmi Spoločnosti Ježišovej (jezuitmi) odkúpila Kráľovský dom s pozemkom a na jeho mieste dala postaviť v r. 1671-1681 kostol v barokovom slohu podľa vzoru jezuitského kostola Il Gesu v Ríme. Kostol bol konsekrovaný v r. 1681 o čom svedčia konsekračné kríže na fiktívnych stĺpoch na stenách v interiéri kostola a nápis na čelnej vonkajšej fasáde kostola.
Grófka Žofia Báthory pri slávnostnej posviacke darovala kostolu obraz Čenstochovskej Panny Márie, ktorý sa teraz nachádza v bočnej kaplnke naproti sakristii. Grófka s manželom sú pochovaní v krypte kostola, pod kaplnkou sv. košických mučeníkov. Keďže interiér kostola pri konsekrácii bol vymaľovaný iba na bielo bez nástenných malieb, kostol nazývali: „Biely kostol“.
Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice. Zdroj: Wikimedia Commons
Jezuitské kolégium a univerzita
V roku 1654 biskup Benedikt Kisdy založil jezuitské kolégium, ktoré bolo v r. 1657 povýšené na Academia Cassoviensis. V r. 1660 ju cisár Leopold I. potvrdil ako univerzitu s teologickou, právnickou a filozofickou fakultou. Kostol Najsvätejšej Trojice sa tak stáva univerzitným kostolom. Do zrušenia Spoločnosti Ježišovej r. 1774 kostol spravovali členovia Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti).
Po zrušení jezuitov bol kostol v správe farnosti sv. Alžbety. V r. 1811 cisár František Jozef II. daroval Rádu premonštrátov opátstvu v Jasove kostol spolu s priľahlými budovami rehoľného domu, konviktu a gymnázia, ktoré zveril do správy premonštrátskej rehole. Kostol sa tak stáva Gymnaziálny.
Premonštráti a nástenné maľby
V rokoch 1926 - 1936 dali premonštráti kostol ozdobiť nástennými maľbami maliarom Richardom Oroszom, otcom premonštráta Mariána Orosza. Na strope kostola sú výjavy zo života sv. Norberta a na stenách výjavy premonštrátskych svätcov. Istý čas bol kostol pridelený aj armáde a dostal názov Vojenský kostol.
Počas historickej návštevy mesta Košice 2. Júla 1995 pápež svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých. Ich spomienka sa slávi v celej Cirkvi 7. septembra, no v tomto kostole je to slávnosť.
Na sté výročie vyhlásenia košických mučeníkov za blahoslavených boli ich relikvie z kostola Najsvätejšej Trojice v sprievode slávnostne prenesené do katedrály sv. Alžbety, kde sú doteraz vyložené k verejnej úcte na oltári sv. košických mučeníkov v strede katedrály.
V apríli r. 1950 komunistický režim zrušil rehoľné rády a kostol sa stal filiálnym kostolom v správe farnosti sv. Alžbety a slúžili sa v ňom bohoslužby pre maďarsky hovoriacich veriacich preto dostal názov aj Maďarský kostol.
Premonštráti sa vrátili do Košíc v r. 1997 a v kostole začali slúžiť okrem maďarských aj slovenské bohoslužby.
V r. 2013 rád premonštrátov pod vedením opáta Ambróza Martina Štrbáka obnovil Premonštrátske gymnázium, na ktorom sa stal jeho prvým riaditeľom. Kostol preto v súčasnosti slúži študentom Premonštátskeho gymnázia i pre verejnosť. Opát Ambróz znovu získal od predstaveného Spoločnosti Ježišovej Rudolfa Uhera relikvie (pozostatky) troch sv. košických mučeníkov, ktoré sú uložené v kostole.
Teraz sa v kostole konajú bohoslužby v jazyku slovenskom, maďarskom i v latinskom podľa Misála sv. Jána XXIII.
Prehľad významných udalostí v histórii kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1619 | Umučenie troch katolíckych kňazov v Kráľovskom dome |
| 1671-1681 | Výstavba kostola |
| 1681 | Konsekrácia kostola |
| 1774 | Zrušenie Spoločnosti Ježišovej |
| 1811 | Kostol darovaný Rádu premonštrátov |
| 1926-1936 | Výzdoba kostola nástennými maľbami |
| 1995 | Svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých |
| 1997 | Premonštráti sa vrátili do Košíc |
| 2013 | Obnovenie Premonštrátskeho gymnázia |
Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sv.
Dominanty Košíc - UPJŠ v Košiciach
Biely Kostol pri Trnave
Vedeli ste, že? Biely Kostol, malebná obec na Trnavskej pahorkatine, sa nachádza len štyri kilometre severozápadne od krajského mesta Trnava. Táto lokalita ponúka návštevníkom jedinečnú kombináciu pokojného vidieckeho prostredia a dostupnosti mestských služieb.
História Bieleho Kostola pri Trnave zapísala do obecnej kroniky viacero návštev najvyšších predstaviteľov krajiny. Na takú malú obec, akou Biely Kostol je, to je pomerne vysoká frekvencia, hoci jednotlivé návštevy delia aj desaťročia. A dokonca i stáročia, ak sa k tomu pripočítajú aj návštevy panovníkov. Naposledy bol v Bielom Kostole prezident SR Andrej Kiska. V júli 1950 zase predseda vlády Československa Antonín Zápotocký prišiel aj so svojou suitou, aby ocenil smelých bielokostolských družstevníkov. V auguste 1397 kráľ Žigmund Luxemburský vydal priamo v Bielom Kostole listinu k sporu medzi trnavskými mešťanmi a Ulrichom Wolffurtom o vinice, ležiace pri obci.
História Obce
Biely Kostol má korene hlboko v histórii, ktorá siaha až do 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1244, keď kráľ Belo IV. daroval trnavským hosťom zem zvanú Parná. Táto oblasť je považovaná za predchodcu dnešného Bieleho Kostola. Názov obce, Alba Ecclesia, sa prvýkrát objavil v pápežských desiatkoch. Pôvodný kostol zasvätený sv. Martinovi bol významnou súčasťou obce už od 17. storočia.
Uvádza sa ako Alba Ecclesia v rokoch 1332-1337, neskôr sa nazývala possessio Feyrhegyház 1387 a Weissenkirche 1934.
Osada menila svojich majiteľov, najskôr boli to zemania z Lefantoviec, rád klarisiek z Trnavy, Peter z Pezinka, František Ujlaki, rod Esterházy, jezuiti, Uhorská kráľovská komora. Osadu však história v polovici 16. storočia zaznamenáva ako spustnutú, pravdepodobne v dôsledku vojenských konfliktov. No z roku 1712 už existuje súpis ôsmich želiarskych rodín, ktoré tam opäť žili.
V roku 1561 je Alba Ecclesia deserta - Biely Kostol opustený. Dôvodom spustošenia obce bolo táborenie španielskeho vojska. Keď spustnutú obec v roku 1548 kráľ Ferdinand daroval Tomášovi Tóthovi a jeho potomkom, spomína sa už len ako majer s rybníkom. V roku 1635 rád jezuitov založil Trnavskú univerzitu a Biely Kostol si vybrali ako svoju oddychovú zónu.
Kostol Krista Kráľa
Kostol Krista Kráľa, ktorý sa nachádza v malebnej obci Biely Kostol v okrese Trnava, patrí medzi významné sakrálne pamiatky Trnavského kraja. Jeho história siaha do čias staršieho sakrálneho objektu, ktorý prešiel viacerými prestavbami. Pôvodný sakrálny objekt bol v roku 1721 zbarokizovaný, čo mu dodalo nový výraz a štýl typický pre toto obdobie. V roku 1957 však došlo k výraznej prestavbe, ktorá objekt úplne zmenila. Kostol získal súčasnú podobu jednoloďového priestoru s rovným uzáverom svätyne.
Na jeho hlavnej fasáde dominuje veža, ktorá je zakončená stanovou strechou. Interiér kostola pochádza prevažne z 20. storočia. Kostol Krista Kráľa je príkladom úspešnej rekonštrukcie, ktorá rešpektuje jeho historický význam.
Barokový Kaštieľ
Jednou z najväčších historických pých obcie je barokový kaštieľ z roku 1719. Táto štvorkrídlová stavba slúžila ako letné sídlo jezuitskej univerzity v Trnave. Rád jezuitov, ktorý založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu, si obec vybral ako svoju oddychovú zónu, postavil si v nej v roku 1719 kaštieľ a založil malú farmu.
História a stavebný vývoj: Barokový kaštieľ bol postavený v roku 1719 ako letné sídlo a majer trnavskej jezuitskej univerzity. Kaštieľ je dvojpodlažná štvorkrídlová stavba, do štvorcového dvora otvorená arkádovou chodbou. Vonkajšie fasády sú členené vysokým pilastrovým rádom. Na osi vstupného traktu je kamenný vstupný potrál. V strede severného krídla je umiestnená kaplnka, ktorej polygonálny uzáver vystupuje z fasády v podobe rizalitu. Miestnosti sú radené za sebou a prístupné z okružnej arkádovej chodby. Západné krídlo bolo určené na hospodárske účely.
Za socializmu kaštieľ adaptovali na kultúrny dom. V súčasnosti slúži ako Obecný úrad a sídlo rôznych firiem. Stav historického sídla nie je dobrý. Kaštieľ stojí v severozápadnej časti obce.
Súčasnosť obce
Každý obyvateľ Bieleho Kostola pri Trnave má svoju odpoveď na otázku, či je lepšie byť samostatnou obcou, alebo súčasťou mesta. Biely Kostol stáročia fungoval ako samostatné sídlo, no v roku 1974 bol pričlenený ako miestna časť k mestu Trnava, rovnako ako ďalšie dve obce - Modranka a Hrnčiarovce nad Parnou. Rozvoju Bieleho Kostola obdobie pričlenenia však asi nijako výrazne nepomohlo, a tak sa v roku 1992 konalo referendum a to rozhodlo o odčlenení. Do obce sa „vrátil“ post starostu, má vlastné zastupiteľstvo a kompetencie, ktoré dovtedy nemala.
V obci Biely Kostol pri Trnave je v súčasnosti 1750 trvale bývajúcich obyvateľov. Obec sa snaží v rámci svojich možností o zveľaďovanie a nové investície. Veľkých podnikov tam niet, preto aj s financiami musia.