Ján Amos Komenský: Biskup Jednoty bratskej a jeho odkaz

V nedeľu 15. novembra 2020 uplynulo presne 350 rokov od smrti Jána Amosa Komenského, nazývaného „učiteľ národov“. Ján Amos Komenský bol pedagóg, filozof, politik, teológ, kňaz, biskup.

Narodil sa 28. marca 1592 v Uhorskom Brode a zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame. Bol to pedagóg, filozof, jazykovedec, spisovateľ, teológ a biskup Jednoty bratskej. Svojimi dielami a prácami sa zaradil medzi osobnosti svetovej pedagogiky. Vypracoval výchovno-vzdelávací systém, zaviedol školský poriadok a reformy, ktoré platia až dodnes.

Komenský sa narodil zhruba sto rokov po objavení Ameriky K. Kolumbom. Osobnosť Jána Amosa Komenského patrí k výrazným postavám českej a svetovej kultúry. Po celý svoj život sa usiloval odstrániť všetky formy represie, potláčajúce ľudskú prirodzenosť.

Život a dielo Jána Amosa Komenského

J. A. Komenský prežil v rokoch 1592 - 1670 dramatický a plodný život. Bola to doba mnohých rozporov a protikladov, keď sa vytvárali základy novodobej európskej spoločnosti. V 16. storočí sa zrodila reformácia (luterská i kalvínska), ktorá nadviazala na nápravné myšlienky J. Husa a husitského hnutia.

Sympatie Komenského boli na protihabsburgskej strane, kde do tzv. corpus evangelicorum patrili severoeurópske a západoeurópske krajiny. Porážka českých stavov hneď v druhom roku tejto vojny postihla nielen český národ, ale i osobne Komenského.

Komenský bol príslušníkom a biskupom Jednoty bratskej, založenej v roku 1457. Táto cirkev, ktorá uskutočňovala ideál očisťovania kresťanstva mierovou cestou, nebola nikdy príliš početná, ale jej podiel na kultúrnom živote bol mimoriadny. Komenského predchodcom v Jednote bratskej bol Jan Blahoslav, biskup, významný historik a spisovateľ.

Dielo, ktoré Komenský zanechal, bolo inšpirované antikou a kresťanstvom. Nadväzoval na gréckych a na rímskych antických filozofov Sokrata, Platóna, Aristotela, Cicera, Senecu. Z kresťanských autorov mu bol najbližší sv. Augustín (Augustinus).

Svojimi dielami, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. Filozof, teológ, spisovateľ, pedagogický reformátor J. A. Žil v dobe, kedy sa čoraz výraznejšie prejavovala kríza stredovekého názoru vybudovaného na biblii a čiastočne na odkaze antiky.

Na jednej strane bol spätý so stredovekom a na druhej bol priekopníkom budúceho demokratického usporiadania "ľudských vecí". Bol jedným z hlavných predstaviteľom Jednoty bratskej, ktorej členovia žili v pevnej náboženskej viere, no v rozpore s ňou bolo jeho "pozemšťanské" úsilie o uskutočnenie spoločenskej reformy.

Ešte na štúdiách v Nemecku si predsavzal, že sa bude snažiť o vytvorenie českej národnej vedy, aby aj jeho vlasť udržala krok s inými národmi vo vedeckom bádaní. Toto predsavzatie zmarili udalosti po bielohorskej bitke, ktorá kruto zasiahla do jeho života.

V roku 1621 musel náhle ujsť z Fulneku s manželkou a dvoma deťmi pred plieniacim španielskym vojskom. Stratila sa časť rukopisov a celá knižnica. V Přerove zomrela jeho manželka na mor. Potom striedavo býval na rôznych miestach u svojich českobratských šľachtických ochrancov.

Po vydaní nariadení proti nekatolíkom v roku 1628 emigroval a usadil sa v poľskom Lešne, ktoré bolo už predtým miestom, kde sa uchýlili príslušníci Jednoty bratskej. Jeho pobyt v Lešne prerušilo pozvanie anglického parlamentu, aby v Anglicku založil takú akadémiu vied, ktorá by šírila jednotné vzdelanie jediným jazykom do celého sveta.

To boli udalosti, ktoré po Bielej Hore presmerovali jeho úsilie o vytvorenie českej národnej vedy na snahy o reformu výchovy a vyučovania. Komenský ako emigroval navštívil aj Švédsko a na dlhší čas sa usadil vo východnom Prusku. Stále dúfal, že sa bude môcť on a všetci vyhnanci vrátiť do vlasti.

Po druhom presťahovaní do Lešna dostal od osudu ďalšie rany: zomrela mu druhá manželka a vestfálsky mier r. 1648, ktorým sa skončila tridsaťročná vojna, pochoval aj nádej emigrácie na návrat do Čiech. Pri mierových rokovaniach sa nikto neujal pobielohorskej emigrácie.

V roku 1656 odišiel z Lešna, kde predtým počas švédsko-poľskej vojny pri požiari prišiel o celý majetok a veľkú časť rukopisov. Prijal pozvanie od holandských priateľov v Amsterdame.

Jeho rozsiahla tvorba svedčí o tom, že sa stal objaviteľom prirodzenosti dieťaťa. Celé jeho dielo, a to nielen vychovávateľské, ale aj filozofický a teologický systém slúži ľudskej prirodzenosti, ktorej reformou školstva, výchovy, poznania, politiky a náboženstva chce zabezpečiť optimálny rozvoj.

Preto navrhuje odstrániť zo škôl ubíjajúce bifľovanie a deklamáciu dlhých textov a najmä upustiť v školách od telesných trestov a bitia žiakov. Školy sa majú zmeniť na „officiny humanitatis“ (dielne ľudskosti). V náboženskej oblasti nikto nemá byť utláčaný pre svoje náboženské presvedčenie, sloboda svedomia má byť obhajovaná ako najvyššia hodnota.

Univerzita Komenského v Bratislave je v svetovej sieti univerzít jedinou univerzitou, ktorá je pomenovaná po J. A. Komenskom. V histórii Univerzity Komenského sa objavili návrhy na premenovanie univerzity.

Komenský a Slovensko

Ján Amos Komenský ako popredný európsky učenec často putoval a navštevoval školy v Uhorsku, jeho cesty ho zaviedli aj na Zemplín a inde. Na základe ústnej správy vieme, že okolo roku 1654 pri ceste z poľského Lešna do maďarského Sárospataku, kde na pozvanie šľachticov Rákociovcov reformoval školstvo, sa zastavil v novozaloženom pozdišovskom cirkevnom zbore a tunajšej škole, ktorá už v tej dobe mala štyri triedy. Jeho návšteva mala určite kladný vplyv na duchovný život v cirkevnom zbore a ďalší rozvoj školstva v obci.

Je známe, že rodina Sirmajova (v roku 1640 sa Pozdišovce stali majetkom Sirmajovcov) v roku 1646/7 v obci zriadila školskú stanicu - protestantská škola, a ďalší zemania tu neskoršie zriadili aj „vyššiu školu“ a v roku 1743 bol založený hrnčiarsky cech. Naši predkovia tak mali možnosť nielen učiť sa čítať a písať, ale sa aj pripravovať na remeslo.

Spomienku na vzácnu návštevu Jána Amosa Komenského nám dodnes pripomína jeho busta - národná kultúrna pamiatka zo začiatku 20.storočia, ktorá bola zapadnutá prachom v sakristii evanjelického kostola v Pozdišovciach. Pri príležitosti okrúhleho výročia úmrtia Komenského bola táto busta obnovená, z úcty presunutá a umiestnená do chrámu na viditeľné miesto, pod bustu bola osadená informačná tabuľa a tak teraz môže slúžiť na pamiatku aj pre ďalšie generácie.

Komenský udržiaval čulé styky aj s českými exulantmi na Slovensku (ktorí boli členmi Jednoty bratskej). Aj keď sa na svojich návštevách na Slovensku zdržiaval iba krátko, jeho názory a diela podstatne prispievali k rozvoju slovenského kultúrneho života týchto čias. Diela J. A. Komenského patrili u nás v druhej polovici 17. storočia k najčítanejším a najčastejšie vydávaným knihám.

V niektorých východoslovenských mestách - v Prešove a v Levoči boli podľa jeho názorov zreformované tamojšie latinské školy. Z radov českých exulantov vyšlo niekoľko vynikajúcich literárnych tvorcov, ktorí sa zapojili do slovenského kultúrneho a vzdelanostného života. Patril k nim predovšetkým spisovateľ a básnik duchovnej poézie Juraj Tranovský, ktorého dielo Cithara Sanctorum (1636) sa stalo najobľúbenejšou a najčastejšie vydávanou zbierkou duchovných piesní na Slovensku.

Treba zdôrazniť, že českí exulanti prispeli k vytvoreniu bohatej slovenskej literatúry - aj napriek nepriaznivým podmienkam doby - písanej v češtine. Čeština nebola v tomto období iba literárnym jazykom, ale i korešpondenčným a administratívnym všade tam, kde prevládal slovenský živel.

Historici František Kalesný, Oto Kollárik a Ivan Rumanovský sa zaoberajú výskumom osobnosti Komenského a vedecky dokázali, že jeho pôvodné priezvisko bolo Segeš a že táto rodina žila v Pobedime pri Trenčíne, kde je v matrike zaznamenaná genéza predkov Komenského.

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku, Komenský tlačil svoje diela na Slovensku a bol úzko spojený s kultúrnymi aj politickými dejinami Slovenska svoj negatívny postoj voči Habsburgovcom dokazoval aj ako kazateľ - bol aj biskupom Jednoty bratskej, čo sa už menej uvádza.

Pôsobenie v Púchove a okolí

Na svojej ceste Slovenskom (vtedy súčasťou Uhorska) sa dvakrát zastavil v Púchove spomínaný pedagóg, aby navštívil svojich protestantských spolubratov, ktorí sa v čase náboženskej neslobody a bojov v českých krajinách usídlili práve tu - na Moravskej ulici. Túto komunitu tvorilo asi 25 bratských kňazov a ich rodiny. Pozemky na ulici pomenovanej podľa kraja, z ktorého väčšina utečencov prišla, patrili Lednickému panstvu.

S Púchovom a jeho okolím sa spája Komenského meno i v ďalších súvislostiach. Faktom je, že v meste žila jeho dcéra (vydatá Molitorová) a sestra so švagrom Jánom Effronom Hranickým. V neďalekej Lednici žil jeho kmotor Mikuláš Drábik, ktorý bol autorom práce „Lux in tenebris“ (Svetlo v tme), v ktorej prorokoval zánik Habsburgovcov a stúpencov dosadenia na trón Františka II. Rákocziho.

Ján Amos Komenský bol pozvaný do Uhorska, aby po anglickom a švédskom školstve reformoval i tunajšie. Prvýkrát sa Komenský na svojej ceste Slovenskom zastavil v Púchove na jar roku 1650, kedy v prítomnosti asi 20 kňazov slávil 1. mája „Večeru Pána“. Zároveň vyhlásil svojho švagra za duchovného správcu komunity. Pričinil sa i o potvrdenie a rozšírenie výsad Moravskej ulici majiteľkou Lednického panstva Zuzanou Lórantffyovou a získaval zo zahraničia príspevky na stavbu kostola, fary a školy.

V Púchove sa Komenský zdržal asi týždeň. Zásluhu má najmä na tom, že si v tom istom roku komunita Bratov postavila menšiu faru, školu a nemusela odvádzať dane. Druhýkrát sa Komenský zdržal v Púchove v roku 1654, vtedy tu zanechal knihy za 150 florénov, ktoré mal predať jeho švagor.

Ešte 10. februára 1670 písal svojim „bratom“ do Púchova z Amsterdamu o zomretých priateľoch, svojom zlom zdravotnom stave a zároveň ich povzbudzoval: „Žádam pak Vás, milí bratří a synové, za toto tré přitom: 1. Abyste to pro sebe měli a vlastní potěšení své, jinam toho nehlásajíce. 2. Abyste vrocími modlitbami pomahali silně, jinak nemohouc pro nepřítomnost. 3.

Po bitke na Bielej hore (1. pol. 17. početná skupina českých a moravských exulantov z Jednoty bratskej. Vybudovali si Moravskú ulicu s vlastnou samosprávou. V tomto kostole potom zostal majstrovský oltár, ktorý si protestanti zhotovili v roku 1643. V tomto roku si ho potom evanjelici vyprosili od grófa Aspermonta do svojho druhého kostola.

Na jeho počesť bola po ňom pomenovaná ulica Komenského. Roy (1885 - 1936) tu pôsobil v rokoch 1912 - 1925 ako evanjelický farár. Na budove fary postavenej v roku 1904 je inštalovaná pamätná tabuľa s reliéfom V. Roya, druhá pamätná tabuľa pripomína pobyt J. A.

V Púchove dnes môžeme nájsť pamätnú tabuľu na budove starej evanjelickej fary s textom:„V tomto dome býval v apríli 1650 Ján Amos Komenský - učiteľ národov, bojovník za mier a šťastie ľudu.“ Nápis na tabuli z roku 1958 nie je presný, pretože pôvodná stavba zhorela najneskôr v roku 1904.

Čo sa týka protireformácie, tak v roku 1709 sa prvý kostol (katolícky), ktorý používali protestanti dostal definitívne ku katolíkom. Od roku 1709 patrili púchovskí evanjelici do artikulárneho cirkevného zboru v Súľove.

Záver života a odkaz

Ján Amos Komenský zomrel po dlhodobých zdravotných problémoch v spoločnosti svojej tretej ženy Jany (prvé dve zomreli), syna Daniela, priateľa a lekára Mikuláša Tulpa dňa 15. novembra 1670. Bol pochovaný v kostolíku v holandskom Naardene.

V roku 1650 pôsobil asi rok na Slovensku v Skalici kde bol biskupom jednoty bratstva. Po vypálení poľskej dediny Lešná v roku 1656 odišiel do Amsterdamu.

Osobitne si všimneme aj vzťah Komenského ku Slovensku. Aj pre tieto skutočnosti som vďačný Pánu Bohu, že mi umožnil splniť si dávny sen a navštíviť miesto hrobového odpočinku veľkého biskupa a učiteľa národov, ako aj duchovného vodcu mojich predkov.

Bola to zvláštna chvíľa naplnená bázňou a pokorou, keď som mohol spolu so svojimi spolupracovníkmi zo Strediska Evanjelickej diakonie v Košeci v ďakovnej modlitbe zastať nad hrobom Jana Amosa Komenského a zaspievať jeho pieseň Má duše Pána svého chvál, ktorá úžasne vyznela v prekrásnom, majestátnom, akustickom mauzóleu valónskeho kostola.

„Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ (Žid.

Navrhol postup, ktorý robil z učenia zábavu a nie drinu - učenie hrou. V pedagogike zaviedol úplne nové veci, napr. materskú školu pre deti do 6 rokov, povinnú školskú dochádzku pre deti do 12 rokov, latinské gymnáziá do 18 rokov a až potom univerzity. Presadzoval, aby sa deti v prvých školských rokoch učili v materinskom jazyku.

Zastával myšlienku, že povinná školská dochádzka je pre každého, či je bystrý, hlúpy, chudobný, bohatý.... Komenský hovoril o názornom vyučovaní, preto vodil žiakov na exkurzie. Deťom zdôrazňoval, aby si učivo opakovali. Známe pojmy „opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“ boli v tých časoch neobvyklé a revolučné.

Mechanické vyučovanie, tresty či ponižovanie študentov a nadradenosť pedagógov mu boli cudzie. Toto všetko je len zlomok toho, čo vo svojom živote dokázal. Okrem školstva sa venoval aj filozofii, či duchovnej oblasti, nakoľko pôsobil aj ako kňaz.

Za svoje pedagogické a teologické názory musel opustiť svoju vlasť a ukrývať sa vo viacerých štátoch. Jeho myšlienkové dedičstvo je predmetom záujmu nielen českých, slovenských, ale aj zahraničných komeniológov, filozofov, pedagógov, teológov, filológov, literárnych historikov a i.

Publikovaním textu chceme informovať nielen akademickú obec, ale aj širokú verejnosť o jeho biografii a o diele.

Z pedagogických prác Komenského je na poprednom mieste Veľká didaktika, preložená do všetkých európskych jazykov. Vyniká snahou vytvoriť z pedagogiky vedecký odbor. Matkám a vychovávateľkám bola určená kniha Informatonium školy materskej.

V roku 1654 sa Komenský zastavil v Púchove a Lednici u švagra - kňaza Mikuláša Drábika, od ktorého prevzal rukopis Lux in Tenebris (Drábikove proroctvá o skaze habsburského rodu). Na 10. júla 1663 bola do Púchova z príkazu Komenského zvolaná porada, na ktorej sa zúčastnilo 20 kňazov.

Po odhalení Vešeléniho sprisahania, na ktorom sa zúčastnil aj František Rákoci I., za začalo prenasledovanie evanjelikov, ale aj českých bratov, a to nielen v Púchove. Medzitým J. A. Najprv bol zatknutý 83-ročný starec Mikuláš Drábik, kňaz v Lednici a v Bratislave bol 16. júla 1671 jezuitmi odsúdený na smrť za jeho protihabsburgskú činnosť.

Potom padol za obeť Púchov, kam 9. októbra 1671 prišiel vrchnostenský úradník s jezuitmi a zabrali oba kostoly. Prínosom pobytu českých bratov na našom území boli nové, demokratické myšlienky, ktoré však pre postupne nastolenú despotickú nadvládu nemohli ďalej odovzdávať a rozširovať.

Založili rezbársku školu v Lednici, ktorej výsledkom je aj unikátny oltár z roku 1643, dodnes zachovaný a slúžiaci v púchovskom evanjelickom kostole. Založili aj kníhtlačiareň, čím šírili vedomosti a odstraňovali negramotnosť, ale aj dodnes známu súkenku na modrotlač či iné remeslá, ktoré doposiaľ obohacujú región.

V roku 1648 mu zomrela druhá manželka a na radu spolubratov sa po tretíkrát oženil, čím zabezpečil starostlivosť o deti z druhého manželstva. Jeho podivuhodné priateľstvo s Drábikom bolo celoživotné a skončilo sa Komenského smrťou 15. novembra 1670. Drábik, ktorý žil prevažne v Púchove a Lešne ho prežil iba o rok.

Rozhodol sa vydať ich knižne v Amsterdame, kam ho pozval švédsky vyslanec. Kniha mala negatívnu odozvu Komenského žiakov a bývalých priateľov, ktorí sa Komenského pýtali, či je Drábik podvodník, demagóg alebo prorok, či mal svoje vízie od Boha alebo boli len jeho výmyslom.

Pozornosť si zaslúži aj jeho vzťah k vizionárstvu - viera vo vízie bola v 16. a 17. storočí veľmi rozšírená rovnako ako alchýmia a veštectvo. Práve v tom období sa preslávil dnes často spomínaný vizionár Michel de Notre-Dame Nostradamus.

tags: #biskup #bratskej #jednoty