Františkánsky kláštor a kostol Všetkých svätých v Hlohovci: História a vývoj

Františkánsky kláštor v Hlohovci je jednou z najvýznamnejších dominánt mesta a jeho história siaha až do 15. storočia. Kláštor Františkánov Hlohovčania dobre poznajú a mnohí okolo neho chodia dennodenne. Teraz vám ho však priblížime celkom inak. História kláštora je spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465 (datovaná 28. mája), ktorou povolil v blízkosti kaplnky Všetkých svätých postaviť Františkánsky kostol.

Prvá zmienka o kaplnke je z roku 1401. Bola teda postavená v 2. polovici 14. st., v období vrcholnej gotiky. Stála na okraji mesta, tvoriac jeho severnú hranicu.

Po oficiálnom povolení pápežom dáva súhlas k založeniu kláštora i ostrihomská kapitula prostredníctvom svojho arcibiskupa Jána Vitéza (18. decembra 1465). Zakladateľom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Kláštor teda vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína.

Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli naplno svoju činnosť po postavení kláštora v roku 1492 (tento rok sa uvádza v dokladoch zo 17. st. ako vznik kláštora). K dovtedy existujúcemu presbytériu kostola napojili a pribudovali východné krídlo kláštora.

Na základe archeologického výskumu je zrejmé, že budova kostola je staršia ako kláštor, pričom ku kostolu bola v 2. polovici 14. storočia pristavaná budova v tvate L neznámeho účelu. K sakrálnemu objektu pri severnej strane presbytéria bola postavená hranolová veža. Z neskorogotickej budovy kláštora sa do súčasnosti zachovala časť pivnice s portálom s oblúkovým záklenkom a výklenok v kamennom murive pivničných priestorov.

Členovia rádu františkánov obývali budovu nepretržite až do príchodu zástancov reformácie na hlohovský hrad Dňa 2. novembra 1576 dal zemepán Hlohovca Július zo Salmu členov rádu vyhnať a kláštor podláliť. V 16. storočí začali kláštor stíhať mnohé pohromy. Po tureckom nájazde v roku 1530 bol poškodený kláštor i kostol. Ťažké chvíle im však nespôsobili len turci, ale i samotný zemepáni Hlohovca, ktorí v 2. polovici 16. st. prešli na stranu reformovaného hnutia. V pohnutých dobách reformácie kláštor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi a. v.

V kláštore pôsobila vtedy kníhtlačiareň Valentína Manckoviča (zriadená v 80. tych rokoch 16. st.), ako jedna z prvých na Slovensku. Roku 1601 Stanislav Thurzo v budove kláštora zriadil trojjazyčné gymnázium.

Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor i kostol 27. mája 1630 vrátený Františkánom. Podľa dobových správ to bol iba chatrný dom, len kostol bol v lepšom stave. Oprava kláštora sa začala v roku 1637 na popud matky prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec Kataríny Pálffy ab. Erdődy z rodu Forgáč, manželky už zosnulého grófa Žigmunda Forgáča. Náročnú opravu kostola i kláštora na vlastné náklady dokončil jej syn Adam Forgáč v roku 1642. Šimon Forgáč, posledný z príslušníkov tohoto mocného rodu postavil v roku 1699 kaplnku sv. Kríža.

Po príchode Erdődyovcov sa postavenie františkánov ešte viac upevnilo a ľudia začali opäť prijímať katolícku vieru. V rokoch 1663 - 1683 mesto i kláštor ovládli Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18. 5. 1699 nitriansky biskup Ladislav Maťašovský.

V 18. storočí kláštor stúpol na význame. Stal sa sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, povýšená v roku 1653 na generálne štúdium. V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 - 1760 Pavlín Bajan, ako aj novici Edmund Pascha a Juraj Zrunek. V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříže, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej rodiny, Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Božského srdca Ježišovho a sv.

Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Nachádzali sa v nej inkunábuly (knihy z 16. st.). Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu Chorvátsko - dalmátskeho pôvodu z 13. - 14. storočia). Práve v tejto listine po prvýkrát uviedla aj názov mest... PopisĎalším pamiatkovým komplexom v Hlohovci je kláštor františkánov a kostol Všetkých svätých na Komenského ulici.

Vlastivedné múzeum v Hlohovci vzniklo r.1959. Nachádza sa v budove františkánskeho kláštora. Niektoré expozície sú aj v Robotníckom dome. Kláštor dal roku 1492 postaviť Vavrinec Ujlaky, ide o dvojpodlažnú budovu s rajským dvorom. Kláštor je kultúrnou pamiatkou. Robotnícky dom je na Rázusovej ulici č.6 a uskutočňujú sa v ňom výstavy galerijného charakteru.

Vlastivedné múzeum v Hlohovci dokumentuje spoločenský a prírodný vývoj v regióne Považia medzi severnou časťou Malých Karpát a južnou časťou Považského Inovca. Jeho špecializáciou je entomológia. Má zo všetkých západoslovenských múzeí najväčšiu zbierku hmyzu najmä chrobákov a motýľov. Prírodné vedy zastupujú aj zbierky z botaniky, mineralógie, geológie a zoológie.

Spoločenské vedy sú zastúpené zbierkami z archeológie, histórie, národopisu a numizmatiky. Expozícia archeológie bola otvorená roku 1980. Je výsledkom archeologických výskumov v Hlohovci a na okolí. Člení sa na celky podľa jednotlivých archeologických období. Najvzácnejším exponátom je drobná plastika Jupitera Dolichena z rímskeho obdobia, gravírovaná a plátovaná meďou a striebrom.

Expozícia historického nábytku v refektári kláštora tvorí súčasť spoločenskovednej expozície od roku 1982. Refektár má historicky a umelecky cennú renesančno-barokovú štukovú výzdobu stropu. V rámci expozície štýlového nábytku sa predstavujú základné typy nábytkového zariadenia z 18 -19. stor. K najcennejším exponátom patrí intarzovaná skriňa z 2. polovice 18. stor. Expozícia keramiky sa člení na dve časti. Prvá zachytáva vývoj keramiky od neolitu až po 20. stor., druhá vývoj ľudovej keramiky - majoliky a hrnčiny.

V období reformácie v roku 1576 boli františkáni z kláštora vyhnaní a budova bola vypálená. K rekonštrukcii budovy sa pristúpilo až v roku 1637 za čias protireformácie. Vtedy dostala budova terajší štvorcový pôdorys. (Keďže pred tým stálo iba východné krídlo napojené na priľahlý kostol Všechsvätých). Pôvodná gotická stavba kláštora bola zbúraná. Od roku 1959 bolo po rekonštrukcii v budove zriadené Vlastivedné múzeum.

Vyhliadková veža Hlohovec - Sezónne sprístupnenie vyhliadkovej veže rímskokatolíckeho kostola sv. Expozícia je umiestnená v severnej chodbe prvého podlažia hlavnej budovy múzea. Klenbový priestor chodby umocňuje výtvarnú hodnotu vystavených olejomalieb a grafík. Archeológia je výsledkom archeologických výskumov v Hlohovci a na okolí. V úvode expozície sa nachádzajú kostrové pozostatky pravekých zvierat, a to z mamutov, pratura, koňa jaskynného medveďa. Samotná expozícia je členená podľa jednotlivých archeologických období na tri časti.

Expozícia ženského ľudového odevu na poschodí múzea nám približuje ako sa obliekali ľudia v minulosti. Pre malý priestor sú tu vystavené len odevy žien. Práve tento ženský ľudový odev bol najcharakteristickejší, čo sa týka materiálu aj výzdoby, pretože mužský ľudový odev zanikol skoro a to v súvislosti jednak s odchodom mužov do 1. svetovej vojny a za prácou do fabrík, do mesta. Bolo známe vysťahovalectvo do Ameriky.

Prírodovedná expozícia patrí medzi najstaršie expozície múzea. Pochádza z roku 1971. Sú tu vystavené živočíchy, ktoré sa vyskytujú v časti medzi Malými Karpatami a Považským Inovcom. V prvej miestnosti sú vystavené vtáky, podľa ich prirodzenej príbuznosti. Druhá miestnosť predstavuje vtáctvo, ktoré sa istým spôsobom viaže na vodu, ako sú kačice, husi, čajky, potápače, brodivce. V tretej miestnosti sú vystavené hlodavce, hmyzožravce a netopiere, ktoré sú v súčasnosti veľmi ohrozeným druhom. V štvrtej miestnosti je ukážka niektorých obojživelníkov. Sú to všetko chránené živočíchy. V piatej miestnosti sa nachádza vitrína s plazmi. Druhá vitrína predstavuje srnca hôrneho v letnom sfarbení, spolu so srnou v zimnom sfarbení. V šiestej miestnosti v prvej vitríne je samec svine divej. V druhej skrinke sú ďalší zástupcovia našich mäsožravcov, kuny a mačka divá. Miestnosť a zároveň celá expozícia je ukončená krásnou diorámou listnatého lesa, ktorý je domovom jeleňa obyčajného.

Františkáni na Slovensku je jedinou muzeálnou expozíciou na Slovensku, ktorá podáva v stručnosti obraz o pôsobení františkánov v minulosti i v súčasnosti. Bola vybudovaná v spolupráci s Reholou františkánov. Úvod expozície tvorí priblíženie osobnosti zakladateľa rádu sv. Františka. Narodil sa v roku 1182 v Talianskom meste Assisi, ktoré je pútnickým miestom veriacich dodnes. Po jeho smrti sa rozširoval počet rehoľníkov. Na Slovensko prišli prví františkáni koncom 13. storočia zakladali si svoje domy a kláštory. Spolu s františkánskym kláštorom sa stavali i kostoly. V nich používali bohoslužobné predmety napr. kalichy, ktoré boli okrem ornamentov doplnené i typickými znakmi františkánskej rehole. Činnosť františkánskej rehole bola násilne prerušená v roku 1950.

V prvých vitrínach máme vystavený porcelán, ten je považovaný za panský tovar. Do ľudového prostredia začal prenikať koncom 19. storočia. Gazdiné ho získavali výmenou od handrárov. Boli to väčšinou hrnčeky, ktoré zdobili poličky - fogaše. Zriedkavejšie boli taniere s cibuľovým vzorom a hodiny s maľovaným ciferníkom. V ďalších vitrínach sa nachádzajú porcelánové sošky svätých, ktoré pripomínali ľuďom pútne miesta a vlastne zdobili príbytky ľudí. Tu je vystavená kamenina, ktorá bola cenovo dostupnejšia a u ľudí obľúbeným doplnkom pre svoju pestrosť výzdoby a maľbou. Dostávala s k nám hlavne z Maďarska, vyrába sa tiež u nás na strednom Slovensku. Ľudia si ju kupovali hlavne na jarmoku. Na bielej kamenine sa objavujú hlavne mená dievčat a venovanie Emlék - na pamiatku. Názvy v Maďarčine boli rozšírené tiež preto, že sa u nás učilo v tomto jazyku. Najstaršie nápisy boli písané tiež v Nemčine, Poľštine a aj po Rusky, teda azbukou. Sú to zvykoslovné formy na pečivo k veľkej noci. Baránok - vidiecke prostredie. Je to symbolika baránka Božieho - z kresťanskej ideológie. Zajac - mestské prostredie - prvok germánsky. Prišiel z nemeckých krajín a udomácnil sa hlavne v mestách.

Kláštor je dvojpodlažná, štvorkrídlová budova s rajským dvorom. Architektonický najhodnotnejšou miestnosťou je bývalý refektár so štukovou, renesančno-barokovou výzdobou z roku 1648. Pôvodne bola táto miestnosť zdobená maľbami náboženského charakteru a slúžila ako spoločná jedáleň mníšskeho rádu. V posledných rokoch bola značne poškodená. Exponáty nachádzajúce sa v kláštornej jedálni pochádzajú z hlohovského zámku, prípadne z bohatých meštianskych domov Hlohovca. K najcennejším exponátom patrí napr. bohatá intarzovaná baroková skriňa z polovice 18. storočia s vyobrazeniami cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, ďalej rokoková komoda, z 2 polovice 18. Adresa múzea: Františkánske nám. Deti, študenti, ZTP, dôchodcovia ………..

Kláštory nie sú len synonymom náboženskej pokory a duchovného rozjímania. Svojho času to boli aj významné centrá vzdelania a kultúry. Dôkazom je i Františkánsky kláštor v Hlohovci. Jeho kostol vznikol v blízkosti kaplnky Všetkých svätých. Založenie sa datuje ku koncu 15. storočia a spája sa s menom zemepána Mikuláša a neskôr i Vavrinca Ujlakyho. „Bolo to v čase husitských vojen, ktoré rozvrátili náboženstvo v celom kraji. Ľud bolo nutné umravniť a prinavrátiť ku katolíckej cirkvi. Zaujímavosťou je, že v kláštore pôsobila jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. „Bol tu vytlačený Malý Lutherov katechizmus, čo je doposiaľ najstaršia kniha vytlačená na našom území,“ pokračuje historik. Z rádovej knižnice pochádzajú aj vzácne Hlohovské hlaholské listy. Tie na prebale jedného talianskeho traktátu našiel tunajší knihovník Vševlad Jozef Gajdoš. Ku kláštoru sa taktiež viaže existencia teologickej školy, kde sa vyučovala i hebrejčina. Ako ďalej dodáva Urminský, miesto je jedinečné aj osobnosťami, ktoré tu pôsobili. Patril medzi ne barokový hudobník Pavlín Bajan, maliar Teodor Jozef Tekel alebo básnik Rudolf Dilong.

Za svoju terajšiu podobu vďačí kláštorný kostol predovšetkým Konrádovi Švestkovi. Umelec sa zaslúžil o vznik oltárnych obrazov Svätej rodiny či Sv. Terézie z Avilly, ako i o stropnú maľbu. Sakrálna výzdoba však nie je to jediné, čo vzbudzuje zaslúžený záujem. Zvedavosť s nutnou dávkou tajomna a mystiky odnepamäti vyvolávali aj miesta posledného odpočinku. „Návštevníci budú mať možnosť dostať sa do krypty, ktorú dal postaviť Ján Nepomuk Erdödy,“ dodáva historik. Jej stenu zdobí maľovaný rodostrom. Okrem významných členov slávnej rodiny tu spočívajú i pozostatky mníchov a niektorých zámožných mešťanov.

Ak vás dejiny Františkánskeho kláštora v Hlohovci zaujali a radi by ste sa dozvedeli viac, určite vás poteší správa o pripravovanej knihe. Publikáciu spracoval Jozef Urminský s kolektívom a svetlo sveta uzrie už v polovici júna. Jedinečnú možnosť spoznať tento skvost histórie máte aj v piatok 24. mája počas avizovaného podujatia.

Kláštor je na území Bratislavsko - Trnavskej arcidiecézy.

Významné dátumy v histórii kláštora

Ako nasledovníci odkazu sv. Františka z Assisi sa hlásime k životnému štýlu, ktorý charakterizujeme slovami žiť podľa evanjelia. Tento život je vždy životom v bratstve, ktoré máme hlboko v úcte.

Dávame do pozornosti snúbencom, ktorí hodlajú uzavrieť sviatostné manželstvo Dekanátny kurz prípravy na sviatosť manželstva. Počas týchto dní môžeme získať úplné odpustky v prospech zosnulých. Čo musíme splniť? 1. Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých (2. Fórum života po roku organizuje Sviečku za nenarodené deti s mottom: Rozsvieťme Slovensko! Tento ročník je už 20. v poradí! Pozývame vás v čase okolo 2. 28.

Kláštor Fantiškánov Hlohovčania dobre poznajú. a mnohí okolo neho chodia dennodenne. teraz vám ho však priblížime celkom inak. zaujímavostí - mix z histórie, ale aj súčasného diania. s bulou pápeža Pavla II. Všetkých svätých postaviť Františkánsky kostol. v Hlohovci. expozíciou o Františkánoch na Slovensku. s Reholou františkánov a je rozdelená na desať tematických celkov. druhu na území Slovenska. 3. Kláštor vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína. kníhtlače. z prvých kníhtlačiarní. kníhtlačiarov na Slovensku. najhodnotnejšou miestnosťou. prípadne z bohatých meštianskych domov Hlohovca. Ako však vznikol tento názov? kvôli priestorom, ktoré boli pôvodne pivnica. v hlaholskom jazyku na Slovensku. takzvané hlaholské zlomky. „Trattato dell´amor di Dio“ (Venecia 1642).

Pohľad na Františkánsky kláštor v Hlohovci.

tags: #hlohovsky #klastor #frantiskanov #a #kostol #vsechsvatych